Psohlavec zelený

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Psohlavec zelený
Corallus caninus
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Corallus caninus
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Psohlavec zelený (lat. Corallus caninus) je had z čeľade veľhadovitých. Je to nejedovatý druh žijúci v Južnej Amerike. Vzhľadom a správaním je podobný pytónovi zelenému.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Corallus caninus dorastá do dĺžky 1,5 až 2 m. Vyznačuje sa hlavne svojou silne zelenou farbou a bielymi pruhmi na chrbte. Toto maskovanie ho v dažďovom pralese chráni pred dravými vtákmi. Jeho oči majú kolmé zrenice, čo mu pomáha zaznamenávať pohyb. V šupinách okolo úst má hlboké jamky ktorými cíti teplo vyžarujúce z koristi. Psohlavec je adaptovaný na život mimo zeme.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Tento juhoamerický had obýva územia štátov Guyana, Surinam, Francúzska Guyana, Venezuela a Brazília.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Psohlavec zelený trávi väčšinu času na strome obkrútený okolo konára, kde sa maskuje farbou svojho tela.[1] Patrí medzi výborných plavcov.

Lov[upraviť | upraviť zdroj]

Corallus caninus útočí hlavne zo zálohy. Loví tak, že sa spustí hlavou dole, pričom je chvostom zakotvený na konári. V tejto pozícii sa môže vrhnúť rôznymi smermi za svojou korisťou - vtákom alebo okoloidúcim cicavcom.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh hada sa živí drobnými cicavcami a vtákmi. Má dlhé a mimoriadne vyvinuté, do vnútra tlamy zahnuté zuby, ktoré zabraňujú koristi vykĺznuť z jeho pevne zovretých čeľustí. Pri chove v zajatí ho kŕmime hlodavcami, kurčatami a holubmi.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pri parení sa samec plazí po samici, ich chvosty sa navzájom splietajú. Samica privádza na svet v každej sezóne 3 – 15 mláďat. Mláďatá psohlavca zeleného bývajú tehlovo červené, oranžové, jasnočervené a žlté. V priebehu roka však zozelenejú.

Chov v zajatí[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o druh náročný na chovné podmienky, je preto nevhodný pre chovateľa začiatočníka. Základom úspešného chovu je vytvoriť zvieraťu podmienky aké má v krajine pôvodu, čo znamená udržiavať rozsah teplôt medzi 26 a 30 °C pri relatívnej vlhkosti vzduchu 60 – 80% s dostatočným vetraním, pričom v chovnom zariadení nesmie byť prievan.[2] Odporúčaná minimálna veľkosť chovného zariadenia pre jedného jedinca je 90 x 60 x 60 cm, ktoré musí byť opatrené vodorovnými tyčami, kde si zviera vyberie ideálne miesto na ležanie.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hady.sk - slovenské stránky o chovateľstve hadov a herpetológii

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. S. 623.