Psohlavec zelený

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Psohlavec zelený
Emerald Tree Boa Facing Forward 2646px.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Corallus caninus
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Psohlavec zelený (lat. Corallus caninus) je had z čeľade veľhadovitých. Je to nejedovatý druh žijúci v Južnej Amerike. Vzhľadom a správaním je podobný pytónovi zelenému.

Opis[upraviť | upraviť kód]

Corallus caninus dorastá do dĺžky 1,5 až 2 m. Vyznačuje sa hlavne svojou silne zelenou farbou a bielymi pruhmi na chrbte. Toto maskovanie ho v dažďovom pralese chráni pred dravými vtákmi. Jeho oči majú kolmé zrenice, čo mu pomáha zaznamenávať pohyb. V šupinách okolo úst má hlboké jamky ktorými cíti teplo vyžarujúce z koristi. Psohlavec je adaptovaný na život mimo zeme.

Výskyt[upraviť | upraviť kód]

Tento juhoamerický had obýva územia štátov Guyana, Surinam, Francúzska Guyana, Venezuela a Brazília.

Správanie[upraviť | upraviť kód]

Psohlavec zelený trávi väčšinu času na strome obkrútený okolo konára, kde sa maskuje farbou svojho tela. Patrí medzi výborných plavcov.

Lov[upraviť | upraviť kód]

Corallus caninus útočí hlavne zo zálohy. Loví tak, že sa spustí hlavou dole, pričom je chvostom zakotvený na konári. V tejto pozícii sa môže vrhnúť rôznymi smermi za svojou korisťou - vtákom alebo okoloidúcim cicavcom.

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Tento druh hada sa živí drobnými cicavcami a vtákmi. Má dlhé a mimoriadne vyvinuté, do vnútra tlamy zahnuté zuby, ktoré zabraňujú koristi vykĺznuť z jeho pevne zovretých čeľustí. Pri chove v zajatí ho kŕmime hlodavcami, kurčatami a holubmi.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť kód]

Pri párení sa samec plazí po samici, ich chvosty sa navzájom splietajú. Samica privádza na svet v každej sezóne 3 – 15 mláďat. Mláďatá psohlavca zeleného bývajú tehlovo červené, oranžové, jasnočervené a žlté. V priebehu roka však zozelenejú.

Chov v zajatí[upraviť | upraviť kód]

Ide o druh náročný na chovné podmienky, je preto nevhodný pre chovateľa začiatočníka. Základom úspešného chovu je vytvoriť zvieraťu podmienky aké má v krajine pôvodu, čo znamená udržiavať rozsah teplôt medzi 26 a 30 °C pri relatívnej vlhkosti vzduchu 60 – 80% s dostatočným vetraním, pričom v chovnom zariadení nesmie byť prievan. Odporúčaná minimálna veľkosť chovného zariadenia pre jedného jedinca je 90 x 60 x 60 cm, ktoré musí byť opatrené vodorovnými tyčami, kde si zviera vyberie ideálne miesto na ležanie.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.