Psychoterapia

Psychoterapia je zámerné upravovanie narušenej činnosti organizmu (choroby, poruchy) psychologickými prostriedkami, s cieľom liečby. Narušenie činnosti sa môže týkať psychických procesov a osobnosti alebo somatických procesov a orgánových funkcií. Môže byť podmienené psychogénne i somatogénne. K psychologickým prostriedkom patrí slovo, mimika, mlčanie, emotivita a emočné vzťahy, učenie, manipulácia prostredím a iné.

Typológia[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlišuje sa

klinicky orientovaná psychoterapia - zameraná prevažne na zmiernenie alebo odstránenie symptómov,
osobnostne orientovaná psychoterapia - jej úlohou je pomáhať pacientovi pri zmene jeho vzťahov k sociálnemu prostrediu i vlastnej osobnosti. Osobnostne orientovaná psychoterapia (individuálna i skupinová) využíva do značnej miery rôzne varianty analýzy konfliktných zážitkov chorého.

V individuálnej psychoterapii je rozhodujúcim faktorom efektívnosti liečebného pôsobenia psychoterapeutický kontakt lekára a pacienta, ktorý sa zakladá na vzájomnej úcte a dôvere, schopnosti lekára vcítiť sa (empatia).

Psychoterapeutické metódy[upraviť | upraviť zdroj]

Metódami klinickej psychoterapie sú:

hypnóza
autogénny tréning
sugescia a autosugescia
racionálna terapia

Ďalej sem patrí aj:

Používajú sa aktivizujúce terapeutické metódy, ktoré pomáhajú zvyšovať kompetenciu pacienta v medziosobnostných vzťahoch, zdokonaľovať jeho schopnosť sebapoznania i autoregulácie

pracovná terapia,
skupinová psychoterapia,
rodinná psychoterapia

Definície[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa P. Janet je psychoterapia aplikáciou psychologickej vedy na liečenie rôznych chorôb.

Významní terapeuti[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Evidence based psychotherapy
FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
KBT - Kognitívno-behaviorálna psychoterapia na Slovensku