Ptolemaios (Cyprus)
| Ptolemaios | |
| kráľ Cypru | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Ptolemaiovci |
| Panovanie | 80 pred Kr. – 58 pred Kr. |
| Predchodca | Ptolemaios IX. Sótér II. (ako kráľ Egypta a Cypru) |
| Nástupca | rímska správa (neskôr Arsinoé IV.) |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 1. storočie pred Kr. pravdepodobne Alexandria alebo Cyprus |
| Úmrtie | 58 pred Kr. Pafos, Cyprus |
| Rodina | |
| Otec | Ptolemaios IX. Sótér II. |
| Matka | Kleopatra Seléné I. alebo Kleopatra IV. (neisté) |
Ptolemaios (starogr. Πτολεμαῖος; * 1. storočie pred Kr. – † 58 pred Kr., Pafos) bol kráľ Cypru z dynastie Ptolemaiovcov. Bol synom egyptského faraóna Ptolemaia IX. Sótéra II. a mladším bratom Ptolemaia XII. Auléta. Bol jediným ptolemaiovským vládcom, ktorý vládol na Cypre ako právne nezávislý panovník, oddelene od Egypta.[1]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť a exil
[upraviť | upraviť zdroj]Presná identita jeho matky je predmetom historických diskusií; mohla ňou byť Kleopatra Seléné I. alebo Kleopatra IV.[2] V roku 103 pred Kr. ho stará matka Kleopatra III. poslala spolu s bratom a kráľovským pokladom do bezpečia na ostrov Kos. V roku 88 pred Kr. sa ostrova zmocnil pontský kráľ Mithridates VI. Eupatór, ktorý mladých princov zajal. Ptolemaios vyrastal na pontskom dvore a bol zasnúbený s jednou z Mithridatových dcér (pravdepodobne Mithridatis).[3]
Vláda a konflikt s Rímom
[upraviť | upraviť zdroj]
Po zavraždení Ptolemaia XI. v roku 80 pred Kr. ho obyvatelia Alexandrie vyhlásili za kráľa Cypru. Na rozdiel od svojho brata v Egypte sa však Ptolemaios neusiloval o oficiálne uznanie titulu „priateľ a spojenec rímskeho ľudu“ od rímskeho senátu, čo využil Rím ako zámienku na neskoršiu anexiu.[4]
Osudným sa mu stal osobný spor s Clodiom Pulchrom. Keď Clodia v roku 67 pred Kr. zajali piráti, Ptolemaios mu na výkupné poslal len urážlivo nízku sumu (2 talenty). Clodius po svojom zvolení za tribúna ľudu v roku 58 pred Kr. presadil zákon o konfiškácii Cypru a Ptolemaiovho pokladu.[4]
Zánik kráľovstva a smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Realizáciou anexie bol poverený Cato Mladší. Cato ponúkol kráľovi milosť a úrad veľkňaza v chráme Afrodity v Pafe, ak sa vzdá bez boja. Ptolemaios však odmietol prijať poníženie a spáchal samovraždu vypitím jedu. Podľa historika Appiana sa pokúsil časť svojho bohatstva potopiť v mori, aby sa ho Rimania nezmocnili.[5] Rímska pokladnica nakoniec získala majetok v hodnote takmer 7 000 talentov. Cato z úcty k umeniu ušetril z dražby len sochu filozofa Zenóna.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ HUẞ, Werner. Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. München: Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. s. 674.
- ↑ Christopher Bennett. Ptolemy of Cyprus [online]. Egyptian Royal Genealogy, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. London: Routledge, 2001. ISBN 978-0-415-23489-4. s. 226.
- 1 2 GRANT, Michael. Kleopatra. Praha: Brána, 1996. ISBN 80-7176-130-1. s. 38.
- ↑ Appianos, B. C., II. 23, 86.
- ↑ Plínius Starší, Naturalis historia, 34.92.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Günther Hölbl. Geschichte des Ptolemäerreiches. Darmstadt : WBG, 1994. ISBN 3-534-10422-6.
- Werner Huß. Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr.. München : Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4.
- Ersin Hussein. Revaluing Roman Cyprus: Local Identity on an Island in Antiquity. Oxford : Oxford University Press, 2021. ISBN 978-0-19-108336-5.