Ptolemaios Eupator
| Ptolemaios Eupator | |
| spoluvládca Egypta a kráľ Cypru | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Ptolemaiovci |
| Panovanie | 152 pred Kr. |
| Predchodca | Ptolemaios VI. Filométór |
| Nástupca | Ptolemaios VI. Filométór |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | cca 166 pred Kr. |
| Úmrtie | august 152 pred Kr. Cyprus |
| Rodina | |
| Otec | Ptolemaios VI. Filométór |
| Matka | Kleopatra II. |
Ptolemaios Eupator (starogr. Πτολεμαῖος Εὐπάτωρ; * cca 166 pred Kr. – † august 152 pred Kr., Cyprus) bol egyptský princ z dynastie Ptolemaiovcov, najstarší syn faraóna Ptolemaia VI. Filométóra a kráľovnej Kleopatry II.[1] Krátky čas v roku 152 pred Kr. pôsobil ako spoluvládca svojho otca a kráľ na Cypre.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho prívlastok (epiteton) Eupator znamená „narodený ušľachtilému otcovi“. Ptolemaios Eupator je doložený v malom počte dokumentov a nápisov. Spomína sa v démotickom papyruse uloženom v Britskom múzeu, uvádza sa ako kňaz Alexandrovho kultu v rokoch 158 – 157 pred Kr. a ako spoluvládca svojho otca v roku 152 pred Kr.[2]
Z analýzy papyrusov vyplýva, že k jeho vymenovaniu za spoluvládcu došlo medzi 3. februárom a 5. aprílom 152 pred Kr.[3] Ptolemaios VI. ho pravdepodobne vyslal na Cyprus ako vicekráľa, aby upevnil ptolemaiovskú moc nad ostrovom, o ktorý mal záujem jeho brat Ptolemaios VIII. Euergetés II.[3]
Ptolemaios Eupator zomrel v auguste toho istého roku, pravdepodobne vo veku 13 alebo 14 rokov.[4] Po smrti bol zaradený do zoznamu zbožštených ptolemaiovských panovníkov (theoi Philometores), pričom v zozname figuruje pred svojím otcom, ktorého predišiel v úmrtí.[2]
Chronológia a číslovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Keď bol Ptolemaios Eupator prvýkrát objavený v zoznamoch zbožštených Ptolemaiovcov (ktoré boli usporiadané podľa poradia úmrtia a zbožštenia, nie podľa doby vlády), vznikla teória, že bol starším bratom svojho otca a vládol pred ním. V dôsledku toho niektoré texty z 19. storočia nesprávne označovali Ptolemaia Filométóra ako „Ptolemaia VII.“ (namiesto VI.) a následne posúvali číslovanie všetkých neskorších panovníkov až po Ptolemaia XV. Kaisarióna (ktorý bol označovaný ako XVI.). Moderná historiografia tento omyl odstránila.[5]
Archeologické nálezy
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2017 bol na Cypre, v lokalite známej ako Hrobky kráľov v Pafose, ohlásený nález hrobky, o ktorej sa archeológovia domnievajú, že by mohla patriť práve Ptolemaiovi Eupatorovi.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ DODSON, Aidan a HILTON, Dyan. The Complete Royal Families of Ancient Egypt. London: Thames & Hudson, 2004. ISBN 0-500-05128-3. S. 280.
- 1 2 DODSON, Aidan a HILTON, Dyan. S. 281.
- 1 2 HUSS, Werner. Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. München: Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4. S. 576.
- ↑ AGER, Sheila L. The Power of Excess: Royal Incest and the Ptolemaic Dynasty. In: Anthropologica. 2006, roč. 48, č. 2, s. 180.
- ↑ HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. London: Routledge, 2001. ISBN 0-415-23489-1. S. 192.
- ↑ New discovery at the Tombs of the Kings (2017)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- DODSON, Aidan a HILTON, Dyan. The Complete Royal Families of Ancient Egypt. London: Thames & Hudson, 2004. ISBN 0-500-05128-3.
- HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. London: Routledge, 2001. ISBN 0-415-23489-1.
- HUSS, Werner. Ägypten in hellenistischer Zeit 332–30 v. Chr. München: Beck, 2001. ISBN 3-406-47154-4.