Pušovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°05′13″S 21°24′36″V / 49,0870°S 21,4101°V / 49.0870; 21.4101
Pušovce
obec
Slovakia Pusovce 3.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Región Haľagoš
Nadmorská výška 330 m n. m.
Súradnice 49°05′13″S 21°24′36″V / 49,0870°S 21,4101°V / 49.0870; 21.4101
Rozloha 4,42 km² (442 ha) [1]
Obyvateľstvo 533 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 120,59 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1352
Starosta Ján Namešpetra[3] (7 STATOČNÝCH)
PSČ 082 14
ŠÚJ 525065
EČV PO
Tel. predvoľba +421-51
Adresa obecného
úradu
Pušovce 14
E-mailová adresa ocupusovce@pobox.sk
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Pušovce
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Pušovceobec na Slovensku v okrese Prešov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pušovce ležia na južnom okraji Nízkych Beskýd, v hornej časti údolia východného prítoku Sekčova a Topli v nadmorskej výške okolo 330 m. n. m. Mierne zvlnený pahorkatinný povrch odlesneného chotára tvoria horniny bradlového pásma štvrtohorné svahové hliny. Cez obec preteká potok Ladianka. Od polovice 13. storočia patril pušovský majetok zemanovi Germanovi ako súčasť chmeľoveckých majetkov. Jedným z chmeľoveckých zemanov na prelome 13.a 14. storočia bol aj zeman menom Puš. Patrila mu časť chmeľoveckého majetku, na ktorom si vybudoval obydlie a nové sídlisko dostalo názov odvodený od jeho mena. Prvý doklad o ňom je z roku 1352. v 14. storočí sa tu postupne usadili aj sedliacke domácnosti. V roku 1427 ich bolo sedem. Neskôr väčšina sedliakov pozemky stratila a upadla medzi želiarov. V roku 1600 sídlisko pozostávalo z deviatich obývaných poddanských domov a jednej až dvoch kúrií tunajších zemanov. Koncom 16. storočia boli Pušovce malou dedinou. Od 17. po 19. storočie patrili Pušovce Sztankayovcom. V roku 1727 mala obec už 24 domov a 154 obyvateľov, ktorí boli roľníci. Obec má rozlohu katastrálneho územia 4,370 km, poľnohospodárskej pôdy 2,370 km, z toho ornej pôdy 1,710 km, lesná pôda 1,640 km, ostatná plocha 0,36 km .

Erb V roku 1994 bol schválený erb obce Pušovce, ktorý tvorí: modrý štít nad strieborným kosákom so zlatou rukoväťou, zlatý obilný snop sprevádzaný po bokoch striebornými heraldickými ľaliami Panny Márie.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol. V roku 1812 bol postavený rímskokatolícky kostol. Prestavali ho zo staršej murovanej kaplnky, ktorá bola postavená v roku 1798 a zasvätená Panne Márii, Kráľovnej anjelov, predpokladáme, že časť terajšieho kostola ja z tejto kaplnky. Kostol bol zasvätený Narodeniu Panny Márie. V roku 1812 bola vyrobená klasicistická krstiteľnica, ktorá bola renovovaná v roku 1861. V roku 1813 mu neboli dané žiadne odpustové privilégia, keďže stál na vlhkom mieste. V tomto období mal kostol drevenú vežu, jeden zvon a jeden oltár, ktorý bol dosť vlhký. Chór a sakristia boli murované. V roku 1882 bol kostol obnovený a o niečo neskôr bol vybavený väčším zvonom. V roku 1946 boli v kostole už dva bočné oltáre- Narodenie Panny Márie a Najsvätejšie Srdce Ježišovo. O 2 roky neskôr bol kostol vybavený odkvapovými žľabmi a vymaľovaný figurálnou maľbou a ornamentikou, ktorú vykonal J. Wagner z Prešova.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

26. mája 1985 bolo odovzdané do užívania nové futbalové ihrisko nachádzajúce sa medzi obcami Pušovce a Proč. V roku 1988 boli postavené nové šatne, sprchy, klubovňa a garáž pre autobus. V súčasnosti sa okrem futbalového ihriska v obci nachádza aj tenisový kurt a volejbalové ihrisko

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Budova školy bola postavená v rok 1928 a po prvýkrát bola opravená v roku 1951. v roku 1957 bolo zavedené prezúvanie žiakov. Toto opatrenie pre nepochopenie mnohých občanov museli po roku trvania odvolať. O dva roky neskôr sa vyučovalo striedavo v jednej učebni. Počet žiakov bol 59, v roku 1961 bol názov školy „NÁRODNÁ ŠKOLA“ premenovaný na „ZÁKLADNÁ DEVAŤROČNÁ ŠKOLA“. V roku 1967 bol v školstve zavedený 11 dňový cyklus. Boli zavedené voľné soboty a to každú druhú sobotu sa nevyučovalo. V roku 1975 chodilo do ZDŠ 29 žiakov a vyučovalo sa v jednej triede, kde boli štyri oddelenia (1. – 4. ročník). Riaditeľom školy bol v tom roku Štefan Oľha. V roku 1985 bola v Pušovciach jednotriedna škola s 1.,2. a 3. ročníkom. Do školy chodilo spolu 32 žiakov a riaditeľom bol František Smolko až do roku 1994, kedy odišiel do dôchodku. Dnes je škola rozdelená na dve časti. Jedna časť (1. a 2. ročník) je umiestnená na Obecnom úrade a druhá časť (3. a4. ročník) je v budove školy.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Médiá (foto, audio, dokumenty)[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]