Pušovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°05′13″S 21°24′36″V / 49,0870°S 21,4101°V / 49.0870; 21.4101
Pušovce
obec
Slovakia Pusovce 3.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Región Haľagoš
Nadmorská výška 330 m n. m.
Súradnice 49°05′13″S 21°24′36″V / 49,0870°S 21,4101°V / 49.0870; 21.4101
Rozloha 4,42 km² (442 ha) [1]
Obyvateľstvo 540 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 122,17 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1352
Starosta Ján Namešpetra[3] (nezávislý)
PSČ 082 14
ŠÚJ 525065
EČV PO
Tel. predvoľba +421-51
Adresa obecného
úradu
Pušovce 14
E-mailová adresa ocupusovce@pobox.sk
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pušovce
Webová stránka: obecpusovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Pušovceobec na Slovensku v okrese Prešov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pušovce ležia na južnom okraji Nízkych Beskýd, v hornej časti údolia východného prítoku Sekčova a Topli v nadmorskej výške okolo 330 m. n. m. Mierne zvlnený pahorkatinný povrch odlesneného chotára tvoria horniny bradlového pásma štvrtohorné svahové hliny. Cez obec preteká potok Ladianka. Od polovice 13. storočia patril pušovský majetok zemanovi Germanovi ako súčasť chmeľoveckých majetkov. Jedným z chmeľoveckých zemanov na prelome 13.a 14. storočia bol aj zeman menom Puš. Patrila mu časť chmeľoveckého majetku, na ktorom si vybudoval obydlie a nové sídlisko dostalo názov odvodený od jeho mena. Prvý doklad o ňom je z roku 1352. v 14. storočí sa tu postupne usadili aj sedliacke domácnosti. V roku 1427 ich bolo sedem. Neskôr väčšina sedliakov pozemky stratila a upadla medzi želiarov. V roku 1600 sídlisko pozostávalo z deviatich obývaných poddanských domov a jednej až dvoch kúrií tunajších zemanov. Koncom 16. storočia boli Pušovce malou dedinou. Od 17. po 19. storočie patrili Pušovce Sztankayovcom. V roku 1727 mala obec už 24 domov a 154 obyvateľov, ktorí boli roľníci. Obec má rozlohu katastrálneho územia 4,370 km, poľnohospodárskej pôdy 2,370 km, z toho ornej pôdy 1,710 km, lesná pôda 1,640 km, ostatná plocha 0,36 km .

Erb V roku 1994 bol schválený erb obce Pušovce, ktorý tvorí: modrý štít nad strieborným kosákom so zlatou rukoväťou, zlatý obilný snop sprevádzaný po bokoch striebornými heraldickými ľaliami Panny Márie.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obecná samospráva[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo obce Pušovce je orgánom samosprávy obce a zastupiteľským zborom obyvateľov obce. Má 5 poslancov, ktorí sú volení priamo v komunálnych voľbách na obdobie štyroch rokov.

Starosta obce je výkonným a štatutárnym orgánom obce. Je volený priamo na 4-ročné volebné obdobie. Vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a podpisuje ich uznesenia. Má jedného zástupcu starostu obce.

Starostovia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1990 – 1994: Róber Mešarč (nezávislý)
  • 1994 – 1998: Mária Dreveňáková (KDH)
  • 1998 – 2002: Peter Migaš (nezávislý)
  • 2002 – 2006: Peter Migaš (nezávislý)
  • 2006 – 2010: Vladimír Marcin (KDH)
  • 2010 – 2014: Vladimír Marcin (KDH)
  • 2014 – 2018: Ján Namešpetra (7 STATOČNÝCH)
  • 2018 – 2022: Ján Namešpetra (nezávislý)

Komunálne voľby[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky komunálnych volieb v obci Proč (1990 - súčasnosť)
Komunálne
voľby
Volebná účasť Výsledky voľby starostu Výsledky voľby poslancov
% Počet
vydaných obálok
Zvolený starosta Nezvolení kandidáti Zvolení poslanci Nezvolení kandidáti
1990[4] ?? % ? Róbert Mesarč (nezávislý)
?? hlasov (??,?? %)
? ? ?
1994 77,26% Mária Dreveňáková (KDH)
?? hlasov (78,68 %)
? 1. František Dreveňák (nezávislý) - ?? hlasov (??,??%)
2. Jozef Dziak (HZDS) - ?? hlasov (??,??%)
3. Pavol Eliaš (KDH) - ?? hlasov (??,??%)
4. Klára Eliašová (KDH) - ?? hlasov (??,??%)
5. Marián Migaš (KDH) - ?? hlasov (??,??%)
6. Pavol Migaš (KDH) - ?? hlasov (??,??%)
7. Peter Migaš (KDH) - ?? hlasov (??,??%)
8. Pavol Stankovič (KDH) - ?? hlasov (??,??%)
9. Ján Šingľar (KDH) - ?? hlasov (??,??%)
?
1998 83,33% Peter Migaš (nezávislý)
?? hlasov (??,?? %)
? KDH - 7 poslancov
SDĽ - 1 poslanec
nezávislý - 1 poslanec
?
2002 74,44% Peter Migaš (nezávislý)
?? hlasov (??,?? %)
? KDH - 2 poslancov
SDKÚ-DS - 2 poslanec
DS - 1 poslanec
HZDS - 1 poslanec
nezávislý - 1 poslanec
?
2006 69,17% Vladimír Marcin (KDH)
?? hlasov (67,99 %)
2. Peter Migaš (SDKÚ-DS)
?? hlasov (32,01 %)
SDKÚ-DS - 4 poslancov
KDH - 3 poslanci
?
2010 74,22% Vladimír Marcin (KDH)
?? hlasov (49,67 %)
2. Jaroslav Migaš (nezávislý)
?? hlasov (35,20 %)

3. Eva Gdovinová (nezávislý)
?? hlasov (7,89 %)

4. Peter Migaš (SDKÚ-DS)
?? hlasov (6,91 %)

5. Marek Muľ (SaS)
?? hlasov (0,33 %)
SDKÚ-DS - 4 poslancov
KDH - 3 poslanci
?
2014 70,64% Ján Namešpetra (7 STATOČNÝCH)
?? hlasov (50,52 %)
2. Vladimír Marcin (KDH)
?? hlasov (49,48 %)
1. Lukáš Tivadar (SDKÚ-DS) - 209 hlasov (??,??%)
2. Juraj Namešpetra (nezávislý) - 198 hlasov (??,??%)
3. Marek Krištof (KDH) - 193 hlasov (??,??%)
4. Jaroslav Migaš (SDKÚ-DS) - 175 hlasov (??,??%)
5. Ján Rabský (KDH) - 167 hlasov (??,??%)
6. Sylvia Migašová (KDH) - 158 hlasov (??,??%)
7. Stanislav Kočiš (ĽSNS) - 136 hlasov (??,??%)
?
2018 71,06% Ján Namešpetra (nezávislý)
?? hlasov (68,79 %)
2. Vladimír Marcin (KDH)
?? hlasov (31,21 %)
1. Juraj Namešpetra (nezávislý) - 237 hlasov (??,??%)
2. Marek Krištof (KDH) - 216 hlasov (??,??%)
3. Peter Migaš (KDH) - 196 hlasov (??,??%)
4. Jaroslav Migaš (SMER-SD) - 171 hlasov (??,??%)
5. Mária Ivanecká (KDH) - 166 hlasov (??,??%)
6. Sylvia Migašová (SMER-SD) - 150 hlasov (??,??%)
7. Stanislav Kočiš (SMER-SD) - 144 hlasov (??,??%)
2022 ?? % Zoznam kandidátov podľa abecedy:[5]
1. Peter Migaš (KDH)
2. Ján Namešpetra (nezávislý)
Zoznam kandidátov podľa abecedy:[6]
1. Ján Holdok (HLAS-SD) - ? hlasov (,%)
2. Mária Ivanecká (KDH) - ? hlasov (,%)
3. Dávid Jurko (SMER-SD) - ? hlasov (,%)
4. Martin Migaš (HLAS-SD) - ? hlasov (,%)
5. Patrik Migaš (KDH) - ? hlasov (,%)
6. JUDr. Juraj Namešpetra (nezávislý) - ? hlasov (,%)
7. Viktória Salitrik (nezávislá) - ? hlasov (,%)
8. Eva Žarnayová (HLAS-SD) - ? hlasov (,%)

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol. V roku 1812 bol postavený rímskokatolícky kostol. Prestavali ho zo staršej murovanej kaplnky, ktorá bola postavená v roku 1798 a zasvätená Panne Márii, Kráľovnej anjelov, predpokladáme, že časť terajšieho kostola ja z tejto kaplnky. Kostol bol zasvätený Narodeniu Panny Márie. V roku 1812 bola vyrobená klasicistická krstiteľnica, ktorá bola renovovaná v roku 1861. V roku 1813 mu neboli dané žiadne odpustové privilégia, keďže stál na vlhkom mieste. V tomto období mal kostol drevenú vežu, jeden zvon a jeden oltár, ktorý bol dosť vlhký. Chór a sakristia boli murované. V roku 1882 bol kostol obnovený a o niečo neskôr bol vybavený väčším zvonom. V roku 1946 boli v kostole už dva bočné oltáre- Narodenie Panny Márie a Najsvätejšie Srdce Ježišovo. O 2 roky neskôr bol kostol vybavený odkvapovými žľabmi a vymaľovaný figurálnou maľbou a ornamentikou, ktorú vykonal J. Wagner z Prešova.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

26. mája 1985 bolo odovzdané do užívania nové futbalové ihrisko nachádzajúce sa medzi obcami Pušovce a Proč. V roku 1988 boli postavené nové šatne, sprchy, klubovňa a garáž pre autobus. V súčasnosti sa okrem futbalového ihriska v obci nachádza aj tenisový kurt a volejbalové ihrisko

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Budova školy bola postavená v rok 1928 a po prvýkrát bola opravená v roku 1951. v roku 1957 bolo zavedené prezúvanie žiakov. Toto opatrenie pre nepochopenie mnohých občanov museli po roku trvania odvolať. O dva roky neskôr sa vyučovalo striedavo v jednej učebni. Počet žiakov bol 59, v roku 1961 bol názov školy „NÁRODNÁ ŠKOLA“ premenovaný na „ZÁKLADNÁ DEVAŤROČNÁ ŠKOLA“. V roku 1967 bol v školstve zavedený 11 dňový cyklus. Boli zavedené voľné soboty a to každú druhú sobotu sa nevyučovalo. V roku 1975 chodilo do ZDŠ 29 žiakov a vyučovalo sa v jednej triede, kde boli štyri oddelenia (1. – 4. ročník). Riaditeľom školy bol v tom roku Štefan Oľha. V roku 1985 bola v Pušovciach jednotriedna škola s 1.,2. a 3. ročníkom. Do školy chodilo spolu 32 žiakov a riaditeľom bol František Smolko až do roku 1994, kedy odišiel do dôchodku. Dnes je škola rozdelená na dve časti. Jedna časť (1. a 2. ročník) je umiestnená na Obecnom úrade a druhá časť (3. a4. ročník) je v budove školy.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Médiá (foto, audio, dokumenty)[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Výsledky komunálnych volieb 1990 v obci Pušovce (okres Prešov), www.volby.pravda.sk, dostupné online.
  5. Zoznam Zaregistrovaných kandidátov pre voľby starostu obce, www.obecpusovce.sk, dostupné online.
  6. Zoznam Zaregistrovaných kandidátov pre voľby do obecného zastupiteľstva, www.obecpusovce.sk, dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pušovce

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]