Pucov (okres Dolný Kubín)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pucov
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Dolný Kubín
Región Orava
Vodný tok Pucov
Nadmorská výška 573 m n. m.
Súradnice 49°13′04″S 19°22′56″V / 49,2177778°S 19,3822222°V / 49.2177778; 19.3822222
Rozloha 9,95 km² (995 ha) [1]
Obyvateľstvo 891 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 89,55 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1550
Starosta Metod Sojčák[3] (nezávislý)
PSČ 026 01 (pošta Dolný Kubín 1)
ŠÚJ 510017
EČV (do r. 2022) DK
Tel. predvoľba +421-43
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pucov
Webová stránka: pucov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Pucov je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v centrálnej časti Oravskej vrchoviny v údolí potoka Pucov. Chotár obce je značne odlesnený. Výmera obecného chotára je 995,9714 ha. Okolité svahy Oravskej vrchoviny ponúkajú vhodné podmienky na lyžiarsku turistiku. Unikátom obce Pucov je chránený prírodný útvar Pucovské zlepence v nadmorskej výške približne 610 – 700 m. Ide o nápadné skalné útvary na pravej strane hlbokej doliny, nachádzajúce sa pred vstupom do centralnej časti obce tvorené hrubozrnnými zlepencami paleogénneho veku v celkovej výmere 4,8485 ha. Skalné steny dosahujú miestami výšku až 100 m.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé stopy svedčiace o pobyte človeka v miestach kde je Pucov pochádzajú z praveku. V blízkosti obce sa našli bronzové predmety z doby bronzovej. Obec bola založená až v roku 1550 počas valaskej kolonizácie. Vznikla ako osada na valaskom práve a patrila Oravskému panstvu. Názov potoka i dediny patrí do skupiny slova púť, pútec – cesta, chodník. Názov obce pochádza od mena potoka Pucov. Zmienka o potoku bole ešte predtým, ako vznikla obec. V listine kráľa Ľudovíta z roku 1369 sa povoľuje vyklčovanie lesa v okolí dnešných Leštín a uvádza sa les z oboch strán potokov „Puczo et Kolbin“. Za kuruckých vojen spustla. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom, dobytkárstvom a kamenárstvom. Počas 1. ČSR bola v obci vyhňa, píla a rozvinuté tkáčstvo.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ferdinand Klocháň (1879 – 1964), učiteľ, básnik, publicista [5]
  • Gabriel Povala (1916 – 1988), kňaz, archeológ, historik, jazykovedec[6][7]
  • JUDr. Michal Žákovič (1916 – 1990), politik, poslanec
  • Doc. RNDr. František Smoleň (Smolen), CSc. (*1928), klimatológ, meterológ, vedecký pracovník,[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Pucov – Kostol svätého Andreja [online]. Orava region. Dostupné online. Archivované 2017-08-03 z originálu.
  5. Rodáci [online]. Obec Pucov. Dostupné online.
  6. Povala, Gabriel, SJ [online]. Dominikánsky knižný inštitút, knihydominikani.sk. Dostupné online.
  7. Duchovný prínos Gabriela Povalu SJ v odkaze posolstva Fatimy [online]. Obec Pucov. Dostupné online.
  8. Mgr. L. Kamencová. Doc. RNDr. František SMOLEN, CSc., Osobný fond [online]. Slovenská akadémia vied, SAV. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]