Pukanec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O pokrme pozri pukance.
Súradnice: 48°21′12″S 18°43′22″V / 48,353333°S 18,722778°V / 48.353333; 18.722778
Pukanec
obec
Pukanec celkova.jpg
Pohľad ponad hradby na pukanské kostoly.
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Levice
Región Hont
Nadmorská výška 350 m n. m.
Súradnice 48°21′12″S 18°43′22″V / 48,353333°S 18,722778°V / 48.353333; 18.722778
Rozloha 26,2 km² (2 620 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 856 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 70,84 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1075
Starosta Ján Rievaj[3] (SMER-SD, SDKÚ-DS, SNS)
PSČ 935 05
ŠÚJ 502693
EČV LV
Tel. predvoľba +421-36
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Pukanec
Nám. mieru 11
935 05 Pukanec
E-mailová adresa poslať email
Telefón 036 / 639 31 08
Fax 036 / 639 31 05
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Pukanec
Webová stránka: www.pukanec.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Pukanec je obec na Slovensku v okrese Levice.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v Štiavnických vrchoch. V minulosti to bolo jedno z deviatich kráľovských banských miest, kde sa ťažilo striebro a iné vzácne kovy. V Pukanci sa nachádzajú aj náleziská ametystu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný názov bol villa Baka (1075). Názov Pukanec pochádza od mena Bukan, ktoré bolo výlučným menom rodu Hont-Poznan. Obec teda, i keď o tom nemáme písomné zmienky, naisto pôvodne patrila Hont-Poznanovcom, ktorí ovládali významnú časť juhozápadného Slovenska zrejme už v preduhorskom období. V dobe Karola Róberta, ktorý v roku 1323 udelil obci mestské výsady, im však už určite nepatrila. V roku 1345 je Pukanec kráľovským mestom a rokom 1424 začína obdobie, kedy je spolu s ďalšími banskými mestami majetkom kráľovien. Toto obdobie trvá až do roku 1548, vtedy kráľovná Mária prepustila banské mestá kráľovi Ferdinandovi I., ktorý je pre dejiny Pukanca významný tým, že mu dal právo meča a viaceré ďalšie výsady. Od roku 1564 sa začali v okolí Pukanca objavovať Turci, ale tí dobre bojujúcich Pukančanov vážnejšie neohrozovali až do roku 1640. V tom roku Turci Pukanec vypálili a rovnako tak i v roku 1664, čo výrazne ovplyvnilo pulzovanie mesta. Posledným „klincom do rakvy“ mesta bolo však najmä skončenie banskej prevádzky, o ktorej máme poslednú zmienku v roku 1842. Výrazom skončenia slávy mesta Pukanec bolo, že sa v roku 1876 zo slobodného kráľovského a banského mesta stalo mestom Hontianskej župy so zriadeným magistrátom.

Demografický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarší údaj o počte obyvateľov Pukanca je zoznam daňovníkov z roku 1542. Tento zoznam uvádza v Pukanci 177 daňovníkov a 80 od nich závislých osôb (rodinní príslušníci, sluhovia, nájomníci). Na základe tohto súpisu sa odhaduje počet obyvateľov mesta na 1180 osôb. Na základe rovnakého zdroja sa odhaduje počet obyvateľov Novej Bane na 805, Ľubietovej na 663 a Banskej Belej na 522.[4]

Tabuľka zobrazuje počet obyvateľov a konfesionálne zloženie Pukanca od prvého moderného sčítania obyvateľstva v Uhorsku do súčasnosti. Až do roku 1953 bola administratívnou súčasťou Pukanca aj obec Uhliská, pre porovnateľnosť je jej populácia pripočítaná k obyvateľstvu v Pukanci aj po jej osamostatnení.[5][6]

Na rozdiel od súčasnosti, v 19. storočí tvorili väčšinu obyvateľov Pukanca evanjelici a.v.. Evanjelická väčšina bola výraznejšia bez započítania obce Uhliská. Napr. v roku 1869 bolo medzi 2578 obyvateľmi mesta 1700 evanjelikov.[7]

1869 1880 1890 1900 1910 1930 1950 1991 2001 2011
Pukanec (vrátane obce Uhliská) 3 207 3 222 3 186 3 318 3 141 3 037 2 797 2 741 2 375 2 192
Rímskokatolícka cirkev 45,2% 45,2% 46,6% 48,8% 51,8% 58,4% 66,3% 57,7% 65,5% 61,5%
Evanjelická cirkev a. v. 54,3% 54,0% 53,0% 50,9% 48,0% 41,4% 33,6% 21,1% 18,4% 16,0%
Iné a bez vyznania 0,5% 0,9% 0,3% 0,3% 0,1% 0,3% 0,1% 30,2% 24,5% 22,5%
Pukanec (bez obce Uhliská) 2 578 2 481 2 457 2 155 1 990

Pozn. V roku 1991 vrátane obce Bohunice.

Počet obyvateľov vybraných miest na Slovensku podľa cenzu v roku 1869
Mesto Počet obyvateľov
Poprad
1 061
Ľubietová
1 840
Zvolen
2 047
Stará Ľubovňa
2 056
Prievidza
2 719
Žilina
2 870
Sv. Jur
3 026
Pukanec
3 207
Kežmarok
3 938
Trenčín
3 949
Pezinok
4 338
Brezno
4 393
Rožňava
4 855
Modra
5 066
Skalica
5 278
Levice
5 914
Banská Bystrica
5 950
Levoča
6 887
Nitra
7 752
Kremnica
8 442
Trnava
9 737
Prešov
10 772
Banská Štiavnica a Banská Belá
14 029
Košice
21 742
Bratislava
46 540

Mestské hradby[upraviť | upraviť zdroj]

Pukanský mestský hrad a pôvodné drevené opevnenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pukanský mestský hrad v roku 1857
Pôdorys dreveného opevnenia Pukanca od Natale Angieliniho, 1572 – 1573

Prvotné opevnenie mesta Pukanec tvorila drevená palisáda. Podľa nepublikovaných prác P. Križku bolo mesto takto opevenené už od čias husitských vojen[8], v roku 1437 sa v Pukanci spomína existencia dreveného opevnenia – palisád. Múrom bol ohradený len kostol Svätého Mikuláša, ktorý podľa M. Švolíkovej ohradili v 15. alebo na začiatku 16. storočia. Súčasťou opevnenia kostola bola štvorpodlažná bašta, ktorá bola zbúraná v roku 1860.[9] Komplex pukanského „mestského hradu“ je zachytený na kresbe publikovanej v roku 1857 ako aj na prvej katastrálnej mape Pukanca z roku 1858.

Pôvodné drevené opevnenie Pukanca je zachytené na pravdepodobne najstaršom pôdoryse opevnenia Pukanca od Natale Angieliniho vyhotoveného v rokoch 1572 – 1573. Dve varianty tohto pôdorysu sú zachytené v zbierkach vojenských máp a plánov z obdobia bojov s Turkami v archívoch vo Viedni a v Karlsruhe (ÖNB Wien, Handschriftensammlung Cod. 8609. fol. 47. rozmer: 76 x 48 cm a BGLA Karlsruhe, Hfk Planbaende 15, fol. 40, rozmer: 78 x 50 cm.). Jeho autor je architekt, staviteľ a kartograf Natale Angieliny z Milána, ktorý pôsobil v Uhorsku pri výstavbe protutureckých opevnení od roku 1565. V rokoch 1573 – 1574 vykonával funkciu superintendanta uhorských banských miest a sídlil v Pukanci, kde aj v máji alebo júni 1574 zomrel.[10]

Renesančné protiturecké opevnenie Pukanca[upraviť | upraviť zdroj]

Renesančné hradby mesta Pukanec

Pukanec bol spolu s Levicami a Krupinou súčasťou protitureckej ochrany banských miest. Zachované mestské opevnenie bolo stavané ako reakcia na zosilnené turecké nebezpečenstvo v období 1578 – 1595. Jeho stavba prebiehala pod vedením cisárskych fortifikačných inžinierov Giulia Ferrariho a J. Waldera. Stavba opevnenia nebola nikdy dokončená. Turci nedokonale opevnený Pukanec vyrabovali a vypálili v rokoch 1640 a 1664.

V rokoch 1973 – 75 prebehla rekonštrukcia pukanských hradieb.[11] Priestor pod hradbami bol do dnešnej podoby upravený v rokoch 2012 – 2014. V súčasnosti sú hradby prístupné z ulíc Pod hradbami a Čierne blato. Hradby v Pukanci predstavujú jediný zachovaný systém mestského opevnenia v Levickom okrese.[12]

Súčasťou opevnenia mesta boli aj horná (Štiavnická) a dolná (Levická) brána. Horná brána bola zbúraná koncom 18. storočia, dolná brána bola zbúraná v roku 1899.[13] Dolná brána je zachytená na niekoľkých dobových fotografiách ako aj na pohľadnici Pukanca z roku 1898.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1505, ktorý patrí medzi nemnohé kostoly na juhu Slovenska s dobre zachovalým gotickým zariadením. V kostole sa nachádzajú nasledovné gotické oltáre: oltár Panny Márie z rokov 1470 - 1480, oltár Korunovania Panny Márie z roku 1484, oltár sv. Jozefa z tretej štvrtiny 15. storočia, oltár sv. Salvátora z roku 1488 od majstra Pavla z Budína a hlavný oltár križovania z konca 15. storočia.
  • Dolná brána v Pukanci bola pravdepodobne súčasťou opevnenia postaveného v rokoch 1578-1595. Bez povolenia vrchnosti ju dal zbúrať mestský notár Július Ciglan v roku 1899.[14] Nadpis umiestnený na bráne pod erbom mesta uvádza, že bola rekonštruovaná v roku 1737. Tento nadpis bol spolu s erbom mesta Pukanec pôvodne umiestnený na bráne. Dnes je spolu s erbom mesta zamurovaný v zasadacej sále obecného úradu obce Pukanec.[15] Zachovali sa minimálne dve historické fotografie brány a jedno zobrazenie brány na najstaršej známej historickej pohľadnici Pukanca pochádzajúcej z roku 1898. Na zobrazení z pohľadnice je vidieť aj tretie okno, zakryté na druhom zábere stromom. Na zábere zvonku vidieť dnes už nejestvujúcu vežu evanjelického tolerančného kostola v Pukanci.
  • Evanjelický kostol z roku 1935
  • Náučný chodník po stopách starého rudného baníctva v Pukanci - otvorený 27. mája 2005 [16]
  • Expozícia pukanskej histórie

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa tu Ľudovít Bakoš, slovenský vysokoškolský pedagóg a verejný činiteľ

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Martin Štefánik - Ján Lukačka a kol. 2010, Lexikon stredovekých miest na Slovensku, Historický ústav SAV, Bratislava, 2010, ISBN 978-80-89396-11-5. http://forumhistoriae.sk/-/lexikon-stredovekych-miest-na-slovensku
  5. Majo Juraj: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880-1910. Bratislava: Štatistický úrad, 2012
  6. Krivý, V.: Výsledky volieb 1929 - 2012 za obce na Slovensku, http://sasd.sav.sk/sk/data_katalog_abs.php?id=sasd_2010001
  7. http://www.svetobeznik-samuel-siket.sk/str_2db_6.html
  8. Martin Štefánik - Ján Lukačka a kol. 2010, Lexikon stredovekých miest na Slovensku, Historický ústav SAV, Bratislava, 2010, ISBN 978-80-89396-11-5. http://forumhistoriae.sk/-/lexikon-stredovekych-miest-na-slovensku
  9. Švolíková, Marta: Príspevok k dejinám pukanského opevnenia. In: Zborník Tekovského múzea v Leviciach, 2006, roč. 6. Levice : Tekovské múzeum, 2006, s. 73-80. http://www.muzeumlevice.sk/galeria.php?bk=1&mnu=ZBVI073&jazyk=SK
  10. Géza Pálffy: Die Anfänge der Militärkartographie in der Habsburgermonarchie. Die regelmäßige kartographische Tätigkeit der Burgbaumeisterfamilie Angielini an den kroatisch-slawonischen und den ungarischen Grenzen in den Jahren 1560-1570. – A haditérképészet kezdetei a Habsburg Monarchiában. Az Angielini várépítéz-família rendszeres térképészeti tevékenysége a horvát-szlavón és a magyarországi határvidéken az 1560-1570-es években. Archivum Magyar Országos Levéltar. Budapest 2011. 108, 96 s. ISBN 978-963-631-210-7. https://library.hungaricana.hu/hu/view/MolDigiLib_VSK_haditerkep_kezd_Habsb_Monarchiaban/
  11. Švolíková, Marta: Príspevok k dejinám pukanského opevnenia. In: Zborník Tekovského múzea v Leviciach, 2006, roč. 6. Levice : Tekovské múzeum, 2006, s. 73-80. http://www.muzeumlevice.sk/galeria.php?bk=1&mnu=ZBVI073&jazyk=SK
  12. Švolíková, Marta: Príspevok k dejinám pukanského opevnenia. In: Zborník Tekovského múzea v Leviciach, 2006, roč. 6. Levice : Tekovské múzeum, 2006, s. 73-80. http://www.muzeumlevice.sk/galeria.php?bk=1&mnu=ZBVI073&jazyk=SK
  13. Švolíková, Marta: Príspevok k dejinám pukanského opevnenia. In: Zborník Tekovského múzea v Leviciach, 2006, roč. 6. Levice : Tekovské múzeum, 2006, s. 73-80. http://www.muzeumlevice.sk/galeria.php?bk=1&mnu=ZBVI073&jazyk=SK
  14. http://www.pukanec.sk/mestske-hradby.phtml?id3=73989
  15. Milan Hlôška, Andrej Chudoba: Tou Pukanskou bránou, Vydavateľstvo Lúč, 2010, ISBN 978-80-7114-792-3
  16. Pukanské noviny č. 2/2005
  17. [1]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]