Puklica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Longobardská puklica zo severného Talianska, 7. storočie (Metropolitné múzeum umenia)

Puklica (časť štítu), či umbo je zväčša okrúhly (môže mať obdĺžnikový základ), konvexný alebo kónický kus kovu v centre štítu. Puklice boli zväčša vyrábané z hrubého plechu, kovu ale mohli byť vyrobené i z dreva (nálezy v rašeliniskách). Jej účelom je odraziť údery na stred štítu a ochrániť ruku jeho nositeľa. Časom, keď sa do popredia dostávali trojrohé štíty rôzneho zakrivenia a klasický tyčový úchop ustúpil populárnejšiemu spôsobu zapínania remeňmi na pažu, sa z puklice stáva viac ornamentálny doplnok.

Prvé puklice pochádzajú z doby laténskej (začiatok doby železnej). Využívali ich najmä Germáni, Kelti a Rimania. Neskôr sa s nimi stretávame v dobe vikingských nájazdov. Od 12. storočia tvorí puklica jadro baklera (malého okrúhleho súbojového štítu).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Shield boss na anglickej Wikipédii.