Pusté Čemerné
| Pusté Čemerné | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Michalovce |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 134 m n. m. |
| Súradnice | 48°50′28″S 21°49′02″V / 48,841136°S 21,817350°V |
| Rozloha | 6,68 km² (668 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 369 (31. 12. 2020) [2] |
| Hustota | 55,24 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1254 |
| Starosta | Juraj Jevin[3] (SaS) |
| PSČ | 072 22 (pošta Strážske) |
| ŠÚJ | 522988 |
| EČV | MI |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
Pusté Čemerné 4 |
| E-mailová adresa | pustecemerne@minet.sk |
| Telefón | 056/6477303 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Pusté Čemerné je obec na Slovensku v okrese Michalovce, ktorá leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1254. Archeologické, písomné a jazykové doklady vedú k poznatku, že obec bola obývaná už v mladšej dobe kamennej – v neolite.
Obec Čemerné sa v písomnostiach od 13. storočia vyskytuje pravidelne vo forme „Chemernye“, čo bol tvar staršieho slovenského názvu „Čemerná“ (Ves). Jej názov korení v slovách „čemer“ (choroba) a „čemerica“ (bylina, ktorá lieči túto chorobu). Názov „Márk-Csemernye“ sa datuje od roku 1473. Od roku 1920 sa používa oficiálny názov obce „Pusté Čemerné“.
Čemerná (Ves) nepochybne existovala už pred 13. storočím, prípadne pred 11. storočím. Obec patrila viacerým zemepánom a často menila majiteľov. Pred rokom 1332 bola farnosťou s Kostolom sv. Alžbety. Miestne sídlisko malo v roku 1600 obývaných 13 poddanských domov, kúriu zemanov, kostol, faru aj školu. Na prelome 16. a 17. storočia bolo Čemerné stredne veľkou dedinou s poddanským, zemianskym aj farským obyvateľstvom. V priebehu 17. storočia sedliacke domácnosti schudobneli a ubúdalo ich. V dôsledku toho bolo Čemerné na prelome 17. a 18. storočia len malou dedinkou.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z konca 18. storočia. Úpravami prešiel na začiatku 20. storočia a v roku 1941. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami.[4] Fasády chrámu sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Portál má trojuholníkovú supraportu s tympanónom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Obec vlastní samostatnú originálnu mapu z roku 1866 „Parzellen-Protocoll“, ktorá pomohla pri zrekonštruovaní obyvateľstva a je prvým hodnoverným historickým materiálom, z ktorého poznáme všetkých vlastníkov tunajších domov a rozsah majetku grófa Alexandra Sirmaia. Z dnes žijúcich rodín v Pustom Čemernom žili už v roku 1866 obyvatelia týchto rodov: Antolič, Babjak, Berila, Dančišin, Fenin, Gera, Holej, Jáger, Jevin, Koščo, Mikloš, Polák, Staurovský, Ščerba. Vtedajší obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a sčasti aj pálením uhlia.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Pusté Čemerné - Chrám sv. Mikuláša [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]