Putikov vŕšok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 48°22′41″S 18°38′28″V / 48,3781°S 18,641067°V / 48.3781; 18.641067
Putikov vŕšok
Troskový kužeľ a lávový prúd
Putikov vrsok lf01.jpg
Bazaltový lávový prúd v doline Hrona.
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický
Pohorie Štiavnické vrchy
Prírodná pamiatka Putikov vŕšok
Nadmorská výška 487 m n. m.
Súradnice 48°22′41″S 18°38′28″V / 48,3781°S 18,641067°V / 48.3781; 18.641067
Rozloha 21,06 km² (2 106 ha)
Geologické zloženie bazalt
Perióda plistocén
Posledná erupcia 10200 pred n.l.
Poloha na mape Slovenska
Fire.svg
Poloha na mape Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg portál Vedy o Zemi

Putikov vŕšok je vyhasnutá bazaltová sopka ležiaca asi 0,5 km východne od obce Tekovská Breznica v okrese Žarnovica na Strednom Slovensku. Troskový kužeľ dosahuje nadmorskú výšku 477 m n. m. Predstavuje prejav najmladšej sopečnej činnosti vulkanitov Karpatského oblúka na Slovenskom území a spolu s vulkanitmi pohoria Harghita v Rumunsku jeden z najmladších prejavov sopečnej aktivity v Karpatsko-Panónskej oblasti.[1]

Oblasť Putikovho vŕška je prírodnou pamiatkou a je chránená 5. stupňom ochrany.[2] Prvé podrobnejšie výskumy geológie Putikovho vŕška uskutočnil v 50. rokoch F. Fiala.

Geologicky je sopka viazaná na najmladší alkalicko-bazaltový vulkanizmus, ktorý sa v Západných Karpatoch začal v období po skončení hlavnej neogénnej sopečnej aktivity a trval od vrchného miocénu až do štvrtohôr. Z hľadiska regionálneho členenia patrí medzi alkalické-bazaltové sopky stredoslovenského vulkanického poľa. Z hľadiska horninového zloženia ju tvoria hlavne alkalické olivinické bazalty až nefelinické bazanity[3].

Zvyšky vyhasnutej sopky buduje hlavne troskový kužeľ tvorený pyroklastickými sedimentami a lávové prúdy rôznej dĺžky. Troskový kužeľ je tvorený troskovo-lapilovým tufom, aglutinátmi a vulkanickými bombami. Lávové prúdy sú najtenšie v centrálnej časti vulkánu a hrubnú smerom do doliny Hrona, kde dosahujú až 15 m. Najdlhší zaznamenaný lávový prúd tiekol smerom na sever a dosahoval dĺžku okolo 3,2 km. V oblasti medzi Novou Baňou a Brehmi tento prúd prenikol do koryta rieky Hron a na čas ho prehradil. Práve datovanie sedimentov Horna pomocou rôznych metód a najmä použitie opticky stimulovanej luminiscencie umožnilo určiť vek sopky ako vrchný pleistocén asi 102 000 ± 11 000 rokov.[3][4]

Inými metódami boli získané aj ďalšie stratigrafické a geochronologické informácie o veku sopky. Výskum stratigrafie hornín v podloží lávového prúdu, ktorý prekryl sedimenty štrkových akumulácií Hrona bol zistený vek mladší ris, teda 0,2 až 0,13 milióna rokov. Metódou Ar/K rádiometrického datovania bol zistený vek 0,53±0,16 milióna rokov.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Šimon, L., 2000, Volcanic structure of the youngest volcano in the Western Carpathians - the Putikov vršok volcano. Mineralia Slovaca, 32, 3, s. 241-242
  2. Prírodná pamiatka Putikov vŕšok [online]. SAŽP, 2007, [cit. 2012-10-02]. Dostupné online.
  3. a b Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., 2001, Nová Baňa-Brehy, najmladší vulkán Putikov vŕšok, lávové prúdy. in Sprievodca exkurzie zjazdu Slovenskej geologickej spoločnosti 2001. Mineralia Slovaca, 33, s. 263
  4. Šimon, L., Malgay, J., 2005, Datovanie sedimentov podložia lávového prúdu vulkánu Putikov vrch metódou opticky stimulovanej luminiscencie. Mineralia Slovaca, 37, s. 279–281
  5. Konečný, V., Balogh, K., Orlický, O., Lexa, J., Vass, D., 1995, Evolution of the Neogene - Quaternary alkali basalt volcanism in Central and Southern Slovakia (West Carpathians). Proceedings XI. Congres of the Carpatho-Balkan Geological Association, Athens, s. 533-538

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]