Pyrrha (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pyrrha a nový ľudský rod, autor sochy:Jean-Pierre-Antoine Tassaert (1727–1788)

Pyrrha alebo Pyrra (starogr. ΠύρραPyrra) bola v gréckej mytológii dcéra Titana Epiméthea a jeho manželky Pandory.

Spolu s manželom Deukaliónom, Prometeovým synom prežila Pyrrha potopu sveta zoslanú najvyšším bohom Diom, ktorý sa rozhodol vyhubiť hriešne ľudstvo. Ako jediná dvojica tak stáli na začiatku ľudského rodu a založili tak nové o niečo lepšie pokolenie.

Zeus chcel vyhubiť ľudstvo už dávno pred tým, hneď na začiatku vlády olympských bohov a to preto, lebo ľudia boli slabí a nerozumní. Ľudstvu však pomohol Titan Prometeus, ktorý im priniesol oheň a naučil ich pracovať a vzdelávať sa. Ľudia sa ale nepoučili, cítili sa takí mocní, že prestali uctievať svojich bohov a Dia nakoniec prešla trpezlivosť a zoslal na zem potopu, ktorá mala vyhubiť celé ľudstvo. Prometeus tomu už tentoraz nemohol zabrániť, ale varoval aspoň svojho syna Deukalióna a jeho manželku Pyrrhu. Na jeho radu Deukalión postavil veľkú archu, naložil do nej zásoby jedla a s Pyrrhou potom do archy nastúpili. Po krátkom čase mohutné prívaly vody ničili krajinu deväť dní a nocí, potom to skončilo a voda začala klesať. Archa nakoniec šťastne pristála ​​na vrcholku hory Parnas.

Aby Pyrrha s manželom neopakovali chyby svojich predchodcov, priniesli Diovi hneď po záchrane ďakovnú obeť. Zeus bol spokojný, rozhodol sa, že ich nechá žiť a dokonca im splnil želanie znovu osídliť svet ľuďmi. Zeus k nim nato poslal bohyňu Thetis, ktorá im poradila: "Zahaľte si hlavy a hádžte za seba kosti svojej matky." Po počiatočnej bezradnosti nad týmito slovami, ich význam čoskoro pochopili, matkou bola mienená krajina a jej kosťami kamene. Tak za seba hádzali kamene a z tých kameňov, ktoré hodil Deukalión, povstali noví muži a z tých ktoré hodila Pyrrha, vznikli ženy.

Podľa novších gréckych mýtov pochádzajúcich už z historických čias Pyrrha a Deukalión zaľudnili svet prostredníctvom svojho syna Helléna, ktorý sa stal praotcom Hellénov, teda Grékov.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]