Pärnu

	Pärnu
	mesto
Vlajka	Erb
Štát	Estónsko
Kraj	Pärnumaa
Nadmorská výška	10 m n. m.
Súradnice	58°23′04″S 24°29′56″V / 58,3844444°S 24,4988889°V
Rozloha	32,22 km² (3 222 ha)
Obyvateľstvo	41 170 (2015)
Hustota	1 277,78 obyv./km²
	Wikimedia Commons: Pärnu
	Webová stránka: parnu.ee
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O rovnomennej rieke pozri Pärnu (rieka).

Súradnice: 58°23′04″S 24°29′56″V / 58,3844444°S 24,4988889°V

Video Pärnu z dronu 2022

Pärnu je mesto ležiace v zálive Pärnu v juhozápadnom Estónsku. Pärnu je významným prázdninovým letoviskom s mnohými hotelmi, reštauráciami a dlhými piesočnými plážami. Mestom preteká rovnomenná rieka.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V stredoveku sa na území dnešného Pärnu nachádzali dve mestá. Staršie z nich - Staré Pärnu (Vana-Pärnu) - bolo založené roku 1251 pri ústí rieky Saugy ako sídelné miesto biskupstva. Keď však v roku 1263 mesto podpálili Litovčania, presunul sa biskup na sever do Haapsalu. Staré Pärnu zostalo samostatné až do roku 1599, kedy sa zlúčilo s Novým Pärnu.

Nové Pärnu (Uus-Pärnu) vzniklo v podhradí križiackej pevnosti prvýkrát spomenutej roku 1265. Mesto sa rýchlo rozvíjalo, lebo ležalo na dôležitej obchodnej ceste do Novgorodu. Mestské práva získalo roku 1318. Bolo obohnané hradbami a stalo sa aj členom hanzy.

Význam mesta neupadal ani v neskorom stredoveku. V období švédskej nadvlády bola sem na čas (1699 – 1710) presídlena aj Tartská univerzita. V 18. a 19. storočí bolo Pärnu dôležitým obchodným prístavom vyvážajúcim najmä ľan a drevo, ktorý čo do dôležitosti súperil s Tallinnom. V rovnakom čase sa mesto stalo významným centrom estónskeho národného oslobodenia. Dlhé roky tu žil národný buditeľ Johann Voldemar Jannsen, ktorý tu v rokoch 1857 – 1886 vydával prvý estónsky písané noviny Pärnu Postimees (v origináli Perno Postimees ehk Näddalileht).

Ďalší rozmach mesta v 2. polovici 18. storočia a medzivojnovom období bol spätý s rozvojom kúpeľníctva. Roku 1996 získalo Pärnu čestný titul letného hlavného mesta.

Kúpele[upraviť | upraviť zdroj]

História miestnych kúpeľov sa začala písať v roku 1837, kedy sa skupina miestnych podnikateľov rozhodla premeniť osamelý hostinec stojaci blízko pláže v kúpeľne zariadenie. Táto drevená budova bola prvýkrát otvorená v roku 1838. Bolo v nej 5-6 miestností, v ktorých si hostia mohli v lete dopriať horúci kúpeľ v morskej vode a v zime tradičnú estónsku saunu. Pôvodná budova bola zničená počas prvej svetovej vojny. V roku 1927 na jej mieste vyrástla súčasná budova bahenných kúpeľov.

V súčasnosti sa v bahenných kúpeľoch liečia najmä kĺbové ťažkosti, poruchy miechy, periférnej a centrálnej nervovej sústavy a gynekologické ochorenia. Kúpeľné procedúry zahŕňajú hydroterapiu, bahenné kúpele, liečbu zemným voskom, masáže, laserovú terapiu, elektroterapiu, lymfatickú a inhalačnú liečbu a aromaterapiu.

V súčasnosti je Pärnu kúpeľným centrom európskeho významu a členom Európskej kúpeľnej asociácie. Ročne sa tu vystriedajú desiatky tisíc klientov z viac ako 50 krajín sveta.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršími architektonickými pamiatkami sú pozostatky mestského opevnenia so zvyškami bastiónov a najmä potom Červená veža (Punane torn) z 15. storočia a tallinnská brána (Tallinna värav) zo 17. storočia. Vo vilovej štvrti sa nachádza výstavná secesná vila Ammende z počiatku 20. storočia. V čase medzivojnového rozkvetu bola v meste postavená celá rada štýlových funkcionalistických budov, z ktorých najznámejší je hotel (1937) a kaviareň (1940) pri pláži (rannahotell a rannakohvik) .

Okrem vyššie zmienených kúpeľov je pýchou Pärnu nádherná, niekoľko kilometrov dlhá piesočná pláž, ktorá je držiteľom modrej európskej vlajky. Uprostred leta sa teplota nepríliš slaného mora pohybuje okolo 20 – 25°C. Väčšinu turistov tvoria Fíni a Estónci. V hoteloch a reštauráciách sa bez problémov dohovoríte anglicky.