Pédaios
Pédaios (starogr. Πήδαιος – Pédaios) je v gréckej mytológii syn Anténora.[1][2]
Pédaios bol synom Anténora, radcu trójskeho kráľa Priama a neznámej ženy,[1] ale Anténorova manželka Theano sa o Pédaia starala ako o svojho, lebo si svojho muža vážila.[1] Anténor sa v Tróji tešil všeobecnej vážnosti pre svoju lásku k právu a múdrosť. Tak isto si Trójania ctili aj Pédaia a jeho nevlastných bratov pre ich statočnosť v boji.[2]
Na začiatku trójskej vojny sa kvôli unesenej Helene vylodilo pri brehoch Tróje ohromné achájske vojsko a zaútočilo na trójske hradby. Útok však Trójania odrazili a Achájci boli nútení postaviť tábor a mesto obliehať.[3] Vojsko Trójanov bolo spočiatku nepočetné, ale vďaka odvahe bojovníkov, ktorí neváhali položiť pri obrane mesta aj svoj život, mesto ubránili. Neskôr Trójania posilnení o spojencov už podnikali aj náhle protiútoky a vojenské sily sa v podstate vyrovnali. V desiatom roku vojny sa v oboch armádach prejavila únava z neustálych bojov a nepriatelia sa nakoniec dohodli, že miesto armád vyšlú z oboch strán proti sebe muža, ktorý o výsledku vojny rozhodne v boji na život a smrť.[4]
Z trójskej strany potom vystúpil Paris a z achájskej Menelaos a velitelia oboch strán sa dohodli, že ak zvíťazí Paris, Helenu si nechá, ale ak zvíťazí Menelaos, Helenu si odvedie a Tróju opustí.[5][4] Na trójskej pláni potom obaja zviedli súboj, v ktorom Parida pred istou smrťou záchránila bohyňa Afrodita,[5] ktorá ho nikým nevidená odniesla rovno do spálne Heleny.[4] Nebolo sporu, že súboj Paris prehral, ale Trójania aj napriek tomu Helenu nevrátili a v boji, ktorý sa opäť rozpútal Pédaios zahynul. V piatom speve Homérovej Iliady sa uvádza, že ho achájsky hrdina Meges bodol ostrým oštepom do hlavy.[1]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Homér, Iliada, 5,69-75.
- ↑ a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 54-55.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 84-86.
- ↑ a b c Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 354-355.
- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 335.