Quintus Remmius Palaemon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Quintus Remmius Palaemon bol rímsky gramatik žijúci za vlády cisárov Tiberia a Claudia.

Podľa Suetonia sa Palaemon narodil ako otrok, ale získal slobodu a stal sa gramatikom v Ríme[1]. Jeho vysoká vzdelanosť a odbornosť mu zabezpečili vynikajúcu povesť napriek jeho nízkemu pôvodu i výstrednosti. Palaemon údajne o sebe tvrdil, že je jediný skutočný filológ a že jeho veľkosť predpovedal v svojich veršoch u Vergílius, keď jednu zo svojich postáv, zhodou okolností gramatika, nazval Palaemon. O iných vzdelancoch sa vyjadroval veľmi urážlivo (veľkého encyklopedistu Marca Terentia Varrona nazval “prasa”). Tiberius i Claudius údajne vyhlásili, že takmu človeku nie je radno vôbec zverovať deti.

Palaemonovi žiakmi boli satirik Persius a literárny kritik Quintilianus.

Najvýznamnejším Palaemonovým dielom bola Ars grammatica (Umenie gramatické), základné dielo latinského jazyka. Palaemon tiež presadil štúdium “moderných” autorov a povýšil Vergília medzi školských autorov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Suet. Gram. 23

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Conte, G.B. Dějiny římske literatury. Praha: KLP, 2003.