Rádioterapia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rádioterapia

Rádioterapia alebo ožarovanie je liečenie ochorení ľudského organizmu pomocou ionizačného žiarenia. Používa sa hlavne pri liečbe onkologických ochorení. Základným princípom rádioterapie je ožarovanie karcinómu pomocou rádioaktívneho žiarenia , ktoré pôsobí cielenie najmä v oblasti kde je karcinóm a čo najmenej v okolitých zdravých tkanivách. Rozlišujeme dva základné typy rádioterapie:

  • ožarovanie externým lúčom - luč žiarenie pôsobí zo zdroja žiarenia umiestneného mimo tela pacienta
  • brachyterapiu - zdroj žiarenia je lokálne umiestnený v tkanivách pacienta v oblasti karcinómu

Každý z týchto typov je vhodný s výhodami pre iné typy karcinómov.

Prvými zariadeniami v teleterapii boli v dobe medzi svetovými vojnami výkonné rontengky, ku ktorým sa privádzalo vysoké urýchľovacie napätie až v MV. Podľa použitého napätia sa označovali tieto ožarovacie systémy ako ortovoltážne alebo megavoltážne terapie (synonymum).

V 50. rokoch boli zostrojené prvé ožarovače pre hĺbkové ožarovanie. Veľké množstvo rádioaktívnej látky (kobalt-60, cézium-137) bolo uzavreté v dokonalo tienenom obale a pre ožarovanie sa automaticky vysúvalo do ožarovacieho tubusu. Kobaltové ožarovače sa ešte v niektorých krajinách používajú (lacné a účinné), céziové ožarovače už vôbec. Rádioaktívny kobalt sa využíva aj v Leksellovom gama-noži.

V dnešnej dobe je kľúčovým zariadením pre teleterapiu urýchľovač.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • ISBN-13‎: ‎978-80-210-8984-6 V. Mornstein