Rádioterapia
Rádioterapia alebo ožarovanie je liečenie ochorení ľudského organizmu pomocou ionizačného žiarenia. Používa sa hlavne pri liečbe onkologických ochorení. Základným princípom rádioterapie je ožarovanie karcinómu pomocou rádioaktívneho žiarenia , ktoré pôsobí cielenie najmä v oblasti kde je karcinóm a čo najmenej v okolitých zdravých tkanivách. Rozlišujeme dva základné typy rádioterapie:
- ožarovanie externým lúčom - luč žiarenie pôsobí zo zdroja žiarenia umiestneného mimo tela pacienta
- brachyterapiu - zdroj žiarenia je lokálne umiestnený v tkanivách pacienta v oblasti karcinómu
Každý z týchto typov je vhodný s výhodami pre iné typy karcinómov.
Prvými zariadeniami v teleterapii boli v dobe medzi svetovými vojnami výkonné rontengky, ku ktorým sa privádzalo vysoké urýchľovacie napätie až v MV. Podľa použitého napätia sa označovali tieto ožarovacie systémy ako ortovoltážne alebo megavoltážne terapie (synonymum).
V 50. rokoch boli zostrojené prvé ožarovače pre hĺbkové ožarovanie. Veľké množstvo rádioaktívnej látky (kobalt-60, cézium-137) bolo uzavreté v dokonalo tienenom obale a pre ožarovanie sa automaticky vysúvalo do ožarovacieho tubusu. Kobaltové ožarovače sa ešte v niektorých krajinách používajú (lacné a účinné), céziové ožarovače už vôbec. Rádioaktívny kobalt sa využíva aj v Leksellovom gama-noži.
V dnešnej dobe je kľúčovým zariadením pre teleterapiu urýchľovač.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ISBN-13: 978-80-210-8984-6 V. Mornstein
|
Tento článok týkajúci sa medicíny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |