Rákoš (okres Košice-okolie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°38′45″S 21°25′28″V / 48,645833°S 21,424444°V / 48.645833; 21.424444
Rákoš
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 331 m n. m.
Súradnice 48°38′45″S 21°25′28″V / 48,645833°S 21,424444°V / 48.645833; 21.424444
Rozloha 10,56 km² (1 056 ha) [1]
Obyvateľstvo 353 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 33,43 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1387
Starosta Igor Antoni[3] (nezávislý)
PSČ 044 16 (pošta Bohdanovce)
ŠÚJ 521906
EČV KS
Tel. predvoľba +421-55
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Rákoš (v minulosti Rakoš, maď. Abaújrákos) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Obec sa nachádza juhovýchodne od Košíc, leží na svahu Slanských hôr v smere na Slanec a Slovenské Nové Mesto.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa písomných dokladov z roku 1337 sa tu dedina ešte nenachádzala. Listina podrobne opisuje hranice Gábroviec (Gabróc), ktoré patrili opátstvu Krásnej nad Hornádom. V miestach dnešnej obce Rákoš sa uvádza iba cestička, ktorá viedla z Vyšnej Myšle na hrad Slanec.

Rákoš vznikol na území, ktoré patrilo hradu Slanec. V portálnom súpise Abaujskej stolice z r. 1427 je zaznamenaných šesť port územia obce Rákoš. Ich majiteľom bol Žigmund z Lučenca, vtedajší pán hradu. Teda aj vtedy to bola iba malá dedinka. V tom čase sa sčítali porty, čiže brány, ktoré viedli do hospodárskych statkov. Takýto hospodársky statok mohol mať aj viac objektov. Ak na jednu portu počítame aspoň sedem ľudí, žilo tu aspoň 42 obyvateľov.

V roku 1565 bol vyhotovený desiatkový súpis, podľa ktorého žilo v Rákoši desať poddaných sedliakov a traja želiari. Súpis panstva Slanca z roku 1686 udáva v Rákoši 13 polovičných usadlostí, ale len sedem z nich bolo obývaných. V tom čase bol Rákoš prevažne maďarskou dedinou, i keď v spomínanom súpise z roku 1565 tam figurovali štyri mená slovenského pôvodu.

Mor a Rákociovské vojny v roku 1686 spôsobili, že Rákoš takmer zanikol. V roku 1715 tam žili len dvaja želiari, v roku 1720 traja poddaní sedliaci. Prílev obyvateľstva udáva listina z roku 1746. Žilo tu 65 obyvateľov, z toho 24 detí. Lexikón z roku 1773 udáva, že sa tu rozprávalo prevažne po slovensky. V roku 1851 tu žilo 215 obyvateľov.

Názov obce[upraviť | upraviť zdroj]

Je dôvodné sa domnievať, že názov obce vznikol od slovanského slova Rákoš, ktorým sa zvyčajne označoval potok bohatý na výskyt rakov. Potoky tohto názvu nájdeme na Ukrajine, kde nebol maďarský vplyv pri vytváraní názvov, ale i v Maďarsku. Niekedy boli tieto potoky označované ako Rakovica, od čoho vzniklo maďarské Rakaca. Obec mohla byť označovaná aj ako Rakovec, čo pomaďarčené znelo ako Rákóc.

Z roku 1321 sa pri opise chotára obce Slivník v Abaujskej stolici uvádza potok Rakolchpothokam teda Rakovec. Slovo Rákoš je teda pravdepodobne najskôr pomaďarčené označenie Rakovec, neskôr čiatočne poslovenčené (Rakovec - Rákóc - Rákoš).[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Varsik, Branislav – Osídlenie košickej kotliny

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]