Róbert Gragger

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Róbert Gragger
maďarský literárny historik
Róbert Gragger
Narodenie7. november 1887
Zlaté Moravce, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie10. november 1926 (39 rokov)
Berlín, Nemecko
Alma materHumboldt-Universität zu Berlin
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Róbert Gragger

Róbert Gragger (* 7. november 1887, Zlaté Moravce – † 10. november 1926, Berlín, Nemecko) bol maďarský literárny historik, univerzitný pedagóg a filológ. Väčšinu svojej vedeckej práce vytvoril v Berlíne. Je popredným predstaviteľom maďarskej literárnej histórie a maďarskej kultúrnej diplomacie

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na univerzite v Budapešti, v Paríži (Sorbonna) a na Friedrich-Wilhelms-Universität v Berlíne s Erichom Schmidtom a Gustavom Roethem. Štúdium ukončil v roku 1909. Potom pôsobil ako učiteľ na strednej škole a neskôr na univerzite pre pedagógov. S podporov etnológa Johannesa Bolteho, ktorý ho zahrnul do výskumu zdrojov rozprávok bratov Grimmovcov, literárneho historika Maxa Roedigera a Ulricha von Wilamowitz-Moellendorffa (rektora) bol napriek vojnovým obmedzeniam ako výnimočný expert maďarsko-nemeckých vzťahov v oblasti jazyka a literatúry vymenovaný za pridruženého profesora maďarského jazyka a literárnej histórie na Friedrich-Wilhelms-Universität 1. októbra 1916. Zároveň bol vymenovaný za prvého riaditeľa Maďarského inštitútu v Berlíne. Tento pôvodne seminár s 84 študentmi je dnes najdlhšie fungujúcim maďarským inštitútom v zahraničí bez prerušenia. Zároveň pri seminári založil knižnicu, ktorá na začiatku obsahovala 10 000 zväzkov kníh. Do jeho smrti v roku 1926 tento počet narástol na 25 000 zväzkov. V roku 1921 bol vymenovaný za riadneho profesora. O rok neskôr v rámci inštitútu zriadil Ugro-Fínske oddelenie.

Collegium Hungaricum Berlin

Vďaka svojim skúsenostiam bol v roku 1922 Georgom Leidingerom, vedúcim oddelenia rukopisov Bavorskej štátnej univerzity, poverený preskúmaním cudzieho textu z Latinského kódexu z 13. storočia, ktorý bol turkológom Franzom Babingerom identifikovaný ako písaný v maďarčine. Po jeho preskúmaní zistil, že ide o jeden z prvých maďarských rukopisov vôbec, takzvaný Staromaďarský nárek Panny Márie.

Graggerova hlavná oblasť výskumu bola komparatívna literatúra. Taktiež skúmal vplyvy Moliéra v Maďarsku a venoval sa spisovateľom Theodorovi Stormovi, Theodorovi Fontanemu a Nikolausovi Lenauovi.

V roku 1925 bol vymenovaný za čestného profesora na univerzite v Pécsi. Po veľkom úsilí, keď sa mu podarilo v októbri 1926 zabezpečiť kúpu bývalého Herz-Palais ako nového sídla pre Collegium Hungaricum, nečakane zomrel 10. novembra 1926. Je pochovaný na cintoríne v Dahleme. Jeho vedecké pozostalosti zostali na Univerzite v Berlíne.

Práca (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Hrob Róberta Graggera v Berlíne-Dahleme
  • Z jednej dolnorýnskej lekárne z 15.storočia. S poznámkami Johannesa Bolteho a Oskara Ebermanna. Časopis asociácie pre národopis 26, 1916, str. 194 – 201.
  • Prusko, Weimar a Maďarská kráľovská koruna. S faksimilom listu od Goetheho.. Walter de Gruyter & Co., Berlín 1923.
  • Nemecké rukopisy v maďarských knižniciach'. (Maďarská knižnica 2), Asociácia vedeckých vydavateľov Berlín a Lipsko 1921.

Cena Róberta Graggera[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2006 udeľuje Spoločnosť maďarských germanistov cenu Róberta Graggera za výnimočný výskum v oblasti germanistiky.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Website zum Róbert-Gragger-Preis [online]. [Cit. 2018-12-05]. Dostupné online. Archivované 2018-12-06 z originálu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]