Róbert Remiáš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Róbert Remiáš
Narodenie 22. máj 1970
Bratislava, Česko-Slovensko
Úmrtie 29. apríl 1996 (25 rokov)
Bratislava, Slovensko
Známy vďaka sprostredkovateľ medzi novinármi a svedkom únosu Michala Kováča ml.
Profesia slovenský policajt, neskôr podnikateľ

Róbert Remiáš (* 22. máj 1970, Bratislava – † 29. apríl 1996, Bratislava) bol slovenský policajt, neskôr podnikateľ. Jeho vražda je spájaná s jednou z neobjasnených káuz počas obdobia vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 – 1998.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 22. mája 1970 v Bratislave ako Róbert Michalík. Keď mal 3 roky, jeho rodičia sa rozviedli. Róbert žil s matkou. Mal 9 rokov, keď sa jeho matka druhýkrát vydala a v roku 1988 si zmenil na vlastnú žiadosť priezvisko Remiáš po nevlastnom otcovi.[1]

Absolvoval strednú školu pohraničnej stráže v Holešove. Počas štúdia sa stal blízkym priateľom Oskara Fegyveresa. Neskôr obaja spolu slúžili v útvare pohraničnej stráže v Devínskej Novej Vsi pri Bratislave. Ako 20-ročný sa oženil. Následne začal spoločne s Fegyveresom pracovať na kriminálnej polícii[2] a zároveň študovať právo na policajnej akadémii.[1] Oskar Fegyveres odišiel od polície k SIS. Onedlho na to odišiel od polície i Remiáš, ktorý následne začal podnikať.

Miesto úmrtia Róberta Remiáša

Fegyveres bol korunným svedkom v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom uviedol, že na únose sa podieľala SIS. Následne však z obavy o svoj život s Remiášovou pomocou utiekol do zahraničia, pričom s ním zostal v kontakte. Remiáš bol následne sledovaný a podľa viacerých svedectiev vyjadroval tiež strach o svoj život.

Zahynul 29. apríla 1996 okolo 22:15 po výbuchu automobilu značky BMW, na križovatke ulíc Karloveská, Botanická a Devínska cesta, na následky šoku, nadmerného pôsobenia účinkov ohňa a vysokej teploty. Vyšetrovanie preukázalo, že príčinou výbuchu automobilu na kombinovaný benzínový aj plynový pohon bolo asi 150 až 200 g výbušniny.

Bol pochovaný 13. júla 1996. Jeho vražda ostala dodnes nevyšetrená.

V súvislosti s vraždou bol od decembra 2002 stíhaný aj vtedajší riaditeľ SIS Ivan Lexa, ktorého v roku 2006 súd zbavil obvinenia. Ďalší obvinení mali podľa svedka Karola Szatmáriho konať na príkaz mafiánskeho bosa Miroslava Sýkoru. Obvinený Imrich Oláh, bol pravdepodobne zavraždený niekoľko mesiacov potom.[3] Tretí obvinený Jozef Roháč, v súčasnosti vyšetrovaný pre podozrenie z ďalších vrážd, bol zadržaný v Česku a neskôr prevezený do Maďarska. Bratislavská krajská prokuratúra zastavila trestné stíhanie Imricha Oláha a Jozefa Roháča za vraždu Róberta Remiáša dňa 18. septembra 2006.

Bývalý známy Remiáša a zároveň bývalý agent SIS Peter Tóth považuje svedka Szatmáriho za nedôveryhodného a tvrdí, že vyšetrovateľ Július Šáray išiel nesprávnym smerom, keď obvinil Ivana Lexu (SIS)[4], pretože tak zbytočne spájal Remiášovu smrť so skutkom zavlečenia a to vo čase, keď už boli platné Mečiarove amnestie. [5]

Vražda Róberta Remiáša je spracovaná v knihe Petra Tótha Krycie meno Bežec a je námetom knihy Dominika Dána Popol všetkých zarovná z roku 2005 a čiastočne aj filmu Únos režisérky Mariany Čengel Solčanskej.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b HRABINSKÁ, Marianna. „Stále čakám na syna.“ Výpoveď matky zavraždeného syna. [online]. Svetové združenie bývalých politických väzňov, [cit. 2016-05-14]. Dostupné online.
  2. TÓTH, Peter. Priateľovi pomohol, seba zachrániť nemohol *Zavraždený Róbert Remiáš by mal dnes 27 rokov, vyšetrovanie nepokračuje. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 1997-04-28. Dostupné online [cit. 2016-05-14]. ISSN 1335-4418.
  3. Obvinený z vraždy Remiáša je mŕtvy, zabil ho Černák. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2005-10-29. Dostupné online [cit. 2016-05-14]. ISSN 1335-4418.
  4. BÁRDY, Peter. Kto si objednal smrť Remiáša a kto vraždil? Bývalý vyšetrovateľ označil vinníkov. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2017-06-13].
  5. Peter Tóth: Vyšetrovanie vraždy Remiáša išlo nesprávnym smerom - Pravda.sk. Pravda.sk, 2017-04-26. Dostupné online [cit. 2017-06-13]. (sk-SK)