Rým

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Rým je zvuková zhoda dvoch alebo viacerých slabík na istých bodoch veršov, najčastejšie na ich koncoch. Rozsah zhody je v každej národnej poézii odlišný, mení sa aj v rámci jednej národnej literatúry (zmeny závisia od obdobia, literárnej :) školy, autorov, i od básnického vývinu jednotlivca). Napriek tomu, že rým je predovšetkým zvukovou zhodou, medzi slovami v rýme vzniká širší vzťah, do vzájomného súvisu vstupujú celé slová a ich významy. Do tohto vzťahu niekedy vstupujú aj významy slov v skrytej prítomnosti, teda významy slov, ktoré by sa mohli rýmovať, ale do rýmu nevstúpili.

Rým je vertikálnou metaforou, pretože sa v ňom vstupujú do vzťahu slová, ktoré sa obyčajne nespájajú v mimoumeleckých prejavoch. Ich čiastočná hüje podobnosť, nevyhnutná zložka básnickej obraznosti vôbec, je obsiahnutá v podobnom zvuku. Čiastočná zvuková zhoda je tzv. tertium comparationis, ktoré stavia do prirovnania slová na konci veršov.

Typy rýmov [1][upraviť | upraviť kód]

Združený rým[upraviť | upraviť kód]

O združenom rýme hovoríme vtedy, ak zvuková zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy: AABB, teda keď sa prvý verš rýmuje s tým druhým a tretí verš sa rýmuje so štvrtým.

Napríklad:

Zdalo sa mi vo sne, zdalo: A

dievča moje ma čakalo, A

čakalo ma s pekným pierkom B

na záhrade pod večierkom. B

(úryvok z básne Sen od Sama Chalupku)

Párový rým[upraviť | upraviť kód]

O párovom (čes. tirádový rým) rýme hovoríme vtedy, ak zvukomalebná zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy AAAA, teda keď sa všetky verše rýmujú navzájom.

V slovenskej literatúre sa tento typ rýmu nepoužíva takmer vôbec, ale v českej a maďarskej áno.

Napríklad:

V hlubokosti uctivosti A

s hroznou horlivostí A

k veliké slavnosti A

namáhám se dosti A

ve své výřečnosti A

(Karel Havlíček Borovský: 19. března 1845)

Obkročný rým[upraviť | upraviť kód]

O obkročnom rýme hovoríme vtedy, ak zvukomalebná zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy ABBA, teda keď sa prvý verš rýmuje so štvrtým a druhý verš s tretím, alebo sa opakuje).

Napríklad:

Ako vy, Tatry, keď oblak zlatý A

na hory svoje hodíte: B

tak ona duchom svojím mi šatí B

tône v života úsvite. A

(úryvok z Maríny od Andreja Sládkoviča - druhá strofa)

Striedavý rým[upraviť | upraviť kód]

O striedavom rýme hovoríme vtedy, ak zvukomalebná zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy ABAB, teda keď sa prvý verš rýmuje s tretím a druhý verš so štvrtým).

Napríklad:

Za mier musí básnik do olova A              

tvrdo písať spravodlivú zášť. B                  

Sláviť musí jasným zvonom slova A        

radostnú a rozkvitnutú vlasť. B

(úryvok z básne Verše od Milana Rúfusa)          

Prerývaný rým[upraviť | upraviť kód]

O prerývanom rýme hovoríme vtedy, ak zvukomalebná zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy ABCB, teda keď sa prvý verš nerýmuje so žiadnym (alebo ak existuje, tak s piatym) a druhý verš so štvrtým).

Napríklad:

Mám ústa plné tvojich úst. A

Mám dlane plné tvojich dlaní. B

V lebke jak vietor v roklinách C

mi šumí hlas tvoj rozvzlykaný. B

(Úryvok z diela Rozlúčenie od Milana Rúfusa)

Postupný rým[upraviť | upraviť kód]

O postupnom rýme hovoríme vtedy, ak zvukomalebná zhoda slabík na konci veršov sa dá vyjadriť pomocou schémy ABCABC, teda keď sa prvý verš rýmuje so štvrtým, druhý verš s piatym a tretí verš so šiestym.

Napríklad:

Ale buď mocná v tichu, A

ako je ruží pýcha, B

ako je ruží stud, C

a cestou do zániku A

ty, ktorá nezaniká, B

človeka neodsúď. C

(Úryvok od Jána Kostru)

Exotický rým[upraviť | upraviť kód]

O exotickom rýme hovoríme ak sa rýmujú dve slová cudzieho pôvodu alebo má cudzí pôvod aspoň jeden z rýmov.

Napríklad:

Treba avantgarde stále robiť garde?

Ďalší príklad:

Do éteru na literu.

Typy rýmov podľa zvukových zhôd[upraviť | upraviť kód]

Asonančný rým (Asonancia)[upraviť | upraviť kód]

U asonončnom rýme je zvyuková podobnosť, ktorá sa uplatňuje, keď je nejaká zhoda samohlások v rýmoch na konci veršov. Samohlásky nemusia byť totožné, totižto nejde o zvukovú zhodu. Najčastejšie sa vyskytuje v ľudových piesňach a riekankách.

Napríklad:

  • berú - nesejú
  • malý - starý
  • tichu - zániku

Zhodný rým[upraviť | upraviť kód]

U zhodnom rýme sa posledné samohlásky a spoluhlásky rýmov zhodujú.

Napríklad:

  • krásavicu - polovicu

Gramatický rým[upraviť | upraviť kód]

Searchtool.svg Pozri aj: Gramatický rým

Gramatický rým je rým, ktorý vzniká ak sa rýmujú slová, ktoré majú zhodné všetky základné gramatické kategórie – rovnaký slovný druh, rod, číslo, pád, prípadne aj osobu a čas. Na gramatický rým sa najčastejšie uplatňuje schéma AAAA.

Napríklad:

  • písať - knísať
  • mladosť - starosť
  • pomalé - nemalé

Rýmové echo[upraviť | upraviť kód]

Pri rýmovom eche sa rýmujú slová s nezhodným počtom slabík.

Napríklad:

  • Krým - zaňadrím

Vnútorný rým[upraviť | upraviť kód]

Keď sa poloverš rýmuje s tým druhým.

Napríklad:

Hory, šíre hory – to ich rodné dvory, hole, sivé hole – to ich rodné pole.

(úryvok z diela Smrť Jánošíkova od Jána Botta)

Delenie rýmov podľa prízvuku [2][upraviť | upraviť kód]

Mužský rým[upraviť | upraviť kód]

Pri mužskom rýme je prízvuk na poslednej rýmujúcej sa slabike, teda je prízvučná.

Napríklad:

Ach, nie som viac ten, čo som býval:

tak istí mi i samodôvera.

Čo prvými sa lúčmi v tvár mi díval,

kým — junoš citný — o kráse som sníval,

deň dávno zhasol v chladoch večera;

zrak márne tône rozberá.

(úryvok z diela Ach, nie som viac ten, čo som býval od Pavla Országha Hviezdoslava)

Ženský rým[upraviť | upraviť kód]

Pri ženskom rýme je posledná rýmujúca sa slabika je neprízvučná.

Napríklad:

Každá správna žena, vie, čo ženský rým znamená.

(uvedenie príkladu)

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. encyklopediapoznania.sk, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online.
  2. Teória rýmu | Slavonica.sk: Komunita autorov poézie a prózy [online]. www.slavonica.sk, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

Použitá literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
  • MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7
  • PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava