Raškovský luh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°34′04″S 21°56′27″V / 48,5677778°S 21,9408333°V / 48.5677778; 21.9408333
Raškovský luh
prírodná rezervácia
Raškovský luh.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Michalovce
Obec Malé Raškovce
Súradnice 48°34′04″S 21°56′27″V / 48,5677778°S 21,9408333°V / 48.5677778; 21.9408333
Rozloha 0,162312 km² (16 ha)
Vznik 1986
Správa Latorica
Kód 660
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Raškovský luh
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Raškovský luh (evidenčné číslo 660) je prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Latorica. Nachádza sa v juhovýchodnej časti Slovenska v  katastrálnom území obce Malé Raškovceokrese MichalovceKošickom kraji. Územie bolo vyhlásené 31. 3. 1986 Ministerstvom kultúry Slovenskej socialistickej republiky za chránené nálezisko a v roku 2004 za prírodnú rezerváciu na rozlohe 16,2312 ha.[1] [2]V celej rezervácií platí 4. stupeň ochrany. Predmetom ochrany je zvyšok lužného lesa s priľahlými aluviálnymi lúkami s masovým výskytom korunky strakatej (Fritillaria meleagris) na Východoslovenskej nížine, dôležitých z vedeckovýskumného a náučného hľadiska. Chránené nálezisko patrí do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie Natura 2000.[1]

Lokalita[upraviť | upraviť kód]

Mŕtve rameno.jpg

Prírodná rezervácia je súčasťou Východoslovenskej nížiny, ktorá sa rozprestiera na juhovýchodnom  Slovensku v blízkostí hraníc s Ukrajinou a Maďarskom a spadá do katastrálneho územia obce Malé Raškovce. Nachádza sa na území Chránené krajinné oblasti Latorica, ktorá je v nadmorskej výške 96-105 m. n. m približne 5 km juhovýchodne od obce Malé Raškovce a tiahne sa pozdĺž jedného z meandrujúcich ramien Laborca. Celý luh zaberá plochu približne 16 ha.[1] Územie tvoria dve čiastkové plochy, južnú časť predstavuje lúčna enkláva v medzihrádzovom priestore, ktorá prechádza v lužný les lemujúci mŕtve rameno rieky. Severnú časť tvoria mokré lúky zarezané do lesných porastov lužného typu. Plochy sú navzájom oddelené štátnou cestou.[3] Prírodná rezervácia leží približne 2 km vzdušnou čiarou od tepelnej elektrárne Vojany. Týmto územím tiež prechádza trasa ropovodu a plynovodu.[2]

História[upraviť | upraviť kód]

V minulosti sa človek svojím zásahom do krajiny významným a nezanedbateľným spôsobom podieľal na pretváraní charakteru prírodného prostredia. Hydromelioračné zásahy do krajiny patria k najzávažnejším antropogénnym zásahom v oblasti CHKO Latorica. Budovanie hrádzí, spevňovanie brehov a vytváranie sietí odpojených ramien ovplyvňuje celkový vodný režim okolitých riek, čo nemusí pôsobiť nevyhnutne priaznivo.[2] Územie bolo 31. 3. 1986 vyhlásené za chránené nálezisko Ministerstvom kultúry Slovenskej socialistickej republiky a neskôr 22. 9. 2004 bolo chránené územie ustanovené za prírodnú rezerváciu.[1] [3] Európska komisia schválila 13. 11. 2007 územia európskeho významu v panónskom biogeografickom regióne, ktorého súčasťou je aj Raškovský luh. Prírodná rezervácia je zároveň súčasťou Chráneného vtáčieho územia Medzibodrižia vyhláseného 7. 1. 2008.[3]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť kód]

Geológia a pedológia[upraviť | upraviť kód]

Východoslovenská nížina, na ktorej sa územie prírodnej rezervácie nachádza je zo severu a severozápadu obklopená treťohornými pohoriami vulkanického pôvodu. Delí sa na dve časti Východoslovenskú pahorkatinuVýchodoslovenskú rovinu. Predmetné územie je súčasťou Východoslovenskej roviny, ktorej podložie tvoria naplavené sedimentárne horniny z holocénu, ako sú íly, piesky, štrky, prach a pod. Na zložení sa tiež podieľajú sloje lignitu a sladkovodné vápence. Typický je reliéf zvlnených rovín-sprašové tabule.[3] (8) Pôdy vznikali na ťažkých pôdotvorných substrátoch. Zastúpené sú hlavne regozeme, kultizeme, kambizeme a gleje.[3] [2]

Klíma[upraviť | upraviť kód]

Klíma sa vyznačuje veľkou časovou premenlivosťou a má teda kontinentálny charakter. Priemerný úhrn zrážok za rok je 550-600 mm.[3] [2]

Fauna[upraviť | upraviť kód]

Z bezstavovcou sú zastúpené rovnokrídlovce Modlivka zelená (Mantis religiosa), Kobylka šúrová (Ruspolia nitidula), Koník vlhkomilný ( Mecostethus parapleurus). Z chrobákov Fúzač pižmovýAromia moschata). Ďalej zástupci radu vážky Šidlo pestré (Aeshna mixta), Šidlo trstinovéAeshna affinis). Pár druhov motýľov- Ohniváčik veľký (Lycaena dispar), Modráčik krvavcový (Phengaris teleius), Pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena), Ohniváčik prútnatcovýLycaena thersamon), Vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius). Z rád stavovcov, sú zastúpené obojživelníky ako Skokan štíhly (Rana dalmatina), Skokan ostropyský (Rana arvalis), Skokan zelený (Pelophylax kl. Esculentus), Kunka červenobruchá (Bombina bombina), Rosnička zelená (Hyla arborea), Ropucha bradavičnatá (Bufo bufo). Z plazov Jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), Užovka obojková (Natrix natrix). K vzácnym druhom z cicavcov žijúcich na tomto území patrí vydra riečna (Lutra lutra). V neposledno rade dôležitou súčasťou tunajšej fauny vtáky ako Haja tmavá] (Milvus migrans), Bocian čierny (Ciconia nigra), Tesár čierny (Dryocopus martius), Hrdlička poľná (Streptopelia turtur), Strakoš obyčajný (Lanius collurio), Ďateľ prostrednýLeiopicus medius), Ďateľ malý (Dryobates minor), Muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), Svrčiak riečny (Locustella fluviatilis), Sedmohlások obyčajný (Hippolais icterina). Dokonca je zaznamenaný výskyt Rybárika riečneho (Alcedo atthis).[3]

Flóra[upraviť | upraviť kód]

Korunka strakatá.jpg
Aluviálna lúka.jpg

Územie tvoria rôzne biotopy. Lesné biotopy predstavujú tvrdé lužné lesy dubovo-brestovo-jaseňové, teda medzi zástupcov patria dreviny s tvrdým drevom ako Dub letný (Quercus robur L.), Javor poľný (Acer campestre  L.), Topoľ čierny ( P. nigra L.). Z krovinových zástupcov Vtačí zob obyčajný (Ligustrum vulgare L.), Svib krvavý ( Swida sanguinea L.),Javor tatársky ( A. tataricum L.). Tvrdé lužné lesy rastú na vyšších, suchších nivách, tam kde, sú záplavy vyskytujú zriedka. Pre mäkký lužný les sú charakteristické dreviny ako Vŕba krehká ( Salix fragilis L.), Vŕba košikárska ( S. viminalis L. ), Vŕba biela ( S. alba L. ), Topoľ biely (Populus alba L.), Jelša lepkavá  (Alnus  glutinosa ).[4] Sú to najnižšie miesta na údolných nivách, často z jari zaplavované. Je to biotop chudobný na krovinový porast. Z nelesných biotopov sa tu nachádzajú aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi, vyskytujúce sa v zaplavovaných územiach nížinných tokov. Tieto lúky sú jedným z dôvodov ochrany rezervácie predovšetkým hojným výskytom vážne ohrozenej Korunky strakatej (Fritillaria meleagris L.). [3] Druhým typom nelesného biotopu sú psiarkové aluviálne lúky. Porast je hustý, ale druhovo chudobný. Z významných druhov rastlín sa tu ďalej nachádzajú: Kozonoha hostcová ( Aegopodium podagraria L.) , Lipkavec obyčajný ( Galium aparine L.), Zádušník brečtanovitý ( Glechoma hederacea L.), Chmeľ obyčajný ( Humulus lupulus L.), Hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum L.), Ostružina ožinová (Rubus ceasius L.), Cesnačka lekárska (Alliaria petiolata L.), Cesnak medvedí ( Allium ursinum L.), Chocholačka dutá ( Corydalis cava L.), Blyskáč cibuľkatý ( Ficaria verna L.), Psiarka lúčna ( Alopecurus pratensis  L. ), Pýr plazivý ( Elytrigia repens L.), Bleduľa letná ( Leucojum aestivum  L.), Graciola lekárska ( Gratiola officinalis L.), Žerušnica lúčna ( Cardamine pratensis L.), Krvavec lekársky (Sanguisorba officinalis L.), Kosienka farbiarska (Serratula tinctoria L.).[3] [2]

Lužný les.jpg

Ochrana[upraviť | upraviť kód]

Predmetom ochrany sú aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi  a [[lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy]] v okolí nížinných riek.  Ďalším predmetom ochrany je kunka červenobruchá ( Bombina bombina). Lokalita je zároveň významným liahniskom obojživelníkov. Medzi negatívne vplyvy patrí nekosenie lúk a zanechávanie pokosenej biomasy. Nepriaznivo vplývajú občasné záplavy alebo naopak suchá. Zarastanie inváznymi a ruderálnymi druhmi, či emisie z neďalekej tepelnej elektrárne. Navrhované manažmentové opatrenia odporúčajú kosiť a raz ročne odvážať biomasu.[5] K starostlivosti o územie patrí udržiavanie vodného režimu, v prípade potreby odstránenie inváznych druhov, či monitoring biotopov určených k ochrane.[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d uzemia.enviroportal.sk [online]. uzemia.enviroportal.sk, [cit. 2016-11-30]. Dostupné online.
  2. a b c d e f RUŽINSKÁ, Dagmar. RNDr.. Košice : [s.n.], 1999.
  3. a b c d e f g h i j ŠIMKOVÁ, MIŇOVÁ, BALLA, DŽUGANOVÁ, JURČOVIČOVÁ. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 2015.
  4. www.sopsr.sk [online]. www.sopsr.sk, [cit. 2016-11-30]. Dostupné online.
  5. www.sopsr.sk [online]. www.sopsr.sk, [cit. 2016-11-30]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Raškovský luh na českej Wikipédii.