Radón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Radón
86 astát ← radón → 
Xe

Rn

Uuo
Rn
Vzhľad
bezfarebný plyn
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo radón (radon), Rn, 86
Umiestnenie v PSP 18. skupina6. periódablok p
Séria vzácne plyny
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť (222) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 4f14 5d10 6s2 6p6
Kovalentný polomer 150 pm
Van der Waalsov pol. 220 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 2,2 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 1 037 kJ.mol−1
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo plynné
Hustota 9,73x10-3 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 202 K)
4,4 kg·dm−3
Teplota topenia 202 K (-71,15 °C)
Teplota varu 211,3 K (-61,85 °C)
Kritický bod 377 K; 6,28 MPa
Sk. teplo topenia 3,247 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 18,10 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 20,786 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 110 121 134 152 176 211
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Tep. vodivosť 3,61 W·m−1·K−1
Reg. číslo CAS 10043-92-2
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 210Rn synt. 2,4 h. α 6,404 206Po
Radioactive.svg 211Rn synt. 14,6 h. ε 2,892 211At
synt.   α 5,965 207Po
Radioactive.svg 222Rn stopy 3,8235 d. α 5,590 218Po
Radioactive.svg 224Rn synt. 1,8 h. β- 0,8 224Fr
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému radón.
Pozri aj chemický portál

Radón (radon) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Rn a protónové číslo 86. Je to najťažší prvok v skupine vzácnych plynov. Je rádioaktívny,a nemá žiadny stabilný izotop.

Fyzikálno-chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Je to bezfarebný plyn bez chuti a zápachu. Vzniká ako produkt rádioaktívneho rozpadu rádia a Uránu a vďaka svojej nestálosti zaniká ďaľším radioaktívnym rozpadom. Poznáme približne 20 nestabilných izotopov radónu. Chemické zlúčeniny tvorí iba zriedkavo s fluórom, chlórom a kyslíkom, podobne ako kryptón a xenón.[1] Radón je veľmi dobre rozpustný vo vode (51% svojho objemu), ale lepšie sa rozpúšťa v nepolárnych organických rozpúšťadlách. Pri veľmi nízkych teplotách sa dá zachytiť na aktívnom uhlí.[2]

Radón sa podobne ako ostatné vzácne plyny ionizuje, a v ionizovanom stave žiari. Dalo by sa to využívať pri výrobe osvetlenia, ale nie je to možné kvôli vysokej radioaktivite. Vydáva jasné biele svetlo.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Tento prvok bol objavený v roku 1900 Friedrichom Ernstom Dornom pri skúmaní rozpadu rádia, a bol nazvaný ako rádiová emanácia. William Ramsey charakterizoval rádiovú emanáciu v roku 1910, určil hustotu a atómovú hmotnosť a navrhol názov Niton - NT. Meno sa ešte niekoľkokrát zmenilo, ale v roku 1923 sa schválil názov Radón.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Geochemický atlas Slovenskej republiky. Časť IV: Daniel, J., Lučivjanský, L., Stercz, M.: Prírodná rádioaktivita hornín. Bratislava, Uranpres, 1996, ISBN 80-85314-77-0
  • AVRORIN, V.V. et al. The Chemistry of Radon.Russian Chemical Reviews. 1982, roč. 51, čís. 1, s. 12-20

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. AVRORIN, V.V. et al. The Chemistry of Radon.Russian Chemical Reviews. 1982, roč. 51, čís. 1, s. 12-20
  2. AL-AZMI, D. et al.. Radon adsorbed in activated charcoal—a simple and safe radiation source for teaching practical radioactivity in schools and colleges.Phys. Educ.. 2012, roč. 47, čís. 4, s. 471-475. Dostupné online

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mapa Slovenska s prognózou radónového rizika (r. 2001, Štátny geologický ustav Dionýza Štúra)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]