Rada desiatich (Consiglio dei dieci)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Na obraze je vidieť exekúciu dóžu na schodoch obrov pred Dóžovským palácom.

Rada desiatich (tal. Consiglio dei Dieci) je politický orgán, ktorý ako jeden z najvyšších v politickej hierarchii Benátskej republiky zastával funkciu riadenia tajnej polície a taktiež tajných služieb. Svoje funkcie vykonával od roku 1310 až do konca Benátskej republiky v roku 1797.

Uniforma Rady desiatich[upraviť | upraviť zdroj]

Pre úradníkov v rade desiatich boli typické ich červené tógy (róby) a nízke čierne klobúky.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik Rady desiatich bol reakciou na povstanie šľachticov v Benátskej republike, ktorí sa po tom ako sa dóža Pietro Gradenigo zaslúžil o uzavretie a rozpustenie Veľkej rady snažili o prevrat a reformu vo vládnych štruktúrach. Toto povstanie v roku 1310 sa im však nepodarilo, najmä kvôli zhodenému mažiaru, ktorý vyvolal v radoch protestujúcich chaos a ich pochod na palác bol neúspešný.[1]

Povstanie sa vtedy podarilo odvrátiť ale vedúce elity Benátok vedeli, že ich systém je až priveľmi ťažkopádny a keby nebolo padnutého mažiaru tak by im trvalo pridlho zmobilizovať armádu na oponovanie protestujúcim. Práve preto sa rozhodlo o vzniku nového orgánu, ktorý by bol schopný reagovať rýchlejšie a mohol by mať v rukách moc aj nad tajnými službami a tajnou políciou. Taký orgán vznikol 10. júla a nazvali ho Consiglio dei dieci.

Funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku Rada desiatich slúžila ako kontrolný orgán, chrániaci republiku pred prevratom. Vďaka svojej sieti informátorov a občianskych denunzií, mohla rada predvídať rôzne protesty alebo združenia nepriateľov vlády.

15. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Do 15. storočia im už ich funkcie prinášali moc nad vojenskými silami, financiami a taktiež nad svetským duchovenstvom. Ich najdôležitejšou úlohou bolo stále udržovať poriadok, ale ich záujmy často siahali aj do zahraničia a postupne prebrali kontrolu nad všetkými diplomatickými úlohami republiky.

16. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

V 16. storočí mala Rada na starosti obstarávanie obrany svojich získaných území. Mali na starosti stavanie zábran, múrov a brán. Taktiež obstarávali vojakov, ktorí tieto obranné línie strážili. Kvôli ich rozsiahlej sieti informátorov a úzkej spolupráci členov sa z Rady desiatich stala zákulisná inštitúcia, ktorá potajme ovládala všetky úkony Benátskej republiky. Postupne sa z Rady desiatich stala oligarchia Benátok, no ich úkony boli štátne utajované a teda ich z toľkej moci nemohol nikto upodozrievať.[2]

Zonta[upraviť | upraviť zdroj]

Keď začala byť moc rady desiatich hrozbou pre druhé vládne orgány, začali sa ostatný patricijovia báť o svoje miesto vo vysokej politike. Veľká rada sa preto rozhodla zostaviť kontrolnú skupinu 15 patricijov kontrolujúcich to aké rozhodnutia robí Rada.

Zonta mala zastaviť nepotizmus a zaujaté rozhodovanie o rozsudkoch vysokých činiteľov.[3]

Štátny inkvizítori[upraviť | upraviť zdroj]

Štátny inkvizítori boli samostatnou inštitúciou, ktorá mala za úlohu ochraňovať štátne tajomstvá. Práve potom ako francúzskemu zástupcovi Benátok unikli informácie, dôležité pri konflikte Benátok s Osmanmi vznikla potreba úrad zastúpený dvomi zástupcami Rady desiatich a jedným z poradcov dóžu. Vo svojich počiatkoch zastupovali funkciu kontrarozviedky a ochraňovali štátne tajomstva, ale neskôr už mali na starosti aj: propagandu, konšpirácie, verejný poriadok a špionáž.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IORDANOU, Ioanna, Venice’s Secret service, Organizing Intelligence in the Renaissance, Londýn: OXFORD University press,2019, 278s. ISBN: 978-0-19-879131-7
  2. Paolo Preto, I servizi segreti di Venezia. Spionaggio e controspionaggio ai tempi della Serenissima
  3. IORDANOU, Ioanna, Venice’s Secret service, Organizing Intelligence in the Renaissance, Londýn: OXFORD University press, 2019, 278s. ISBN: 978-0-19-879131-7