Radvanskovci
| Radvanskovci | |
 erb rodu Radvanských | |
| Krajina | Uhorské kráľovstvo |
|---|---|
| Tituly | hlavný župan, podžupan, kapitán, kráľovský radca, tajný radca |
| Zakladateľ | Jurk a Dionýz |
| Rok založenia dynastie | 1267 |
Radvanskovci alebo Radvanskí (dobovo v základnom tvare: Radvánszky, Radványi)[1][2] sú starý šľachtický rod slovenského pôvodu pochádzajúci z obce Radvaň (dnes mestská časť Banskej Bystrice).
História rodu[upraviť | upraviť zdroj]
Predkovia rodu Radvanských sa po prvýkrát spomínajú v donačnej listine Bela IV. z roku 1267, ktorá sa vzťahuje na Jurka a jeho syna Dionýza. Vnuk Dionýza, Dionýz II., začal vo svojom mene používať predikát de Radvan. Príslušníci rodu Radvanských tvorili dôležitú súčasť verejného života Zvolenskej stolice. Ako podžupani Zvolenskej stolice pôsobili Baltazár, Juraj III. a jeho syn František. Jeho syna Juraja IV. odsúdili na mimoriadnom súde v Bratislave pre podozrenie z účasti na Vešeléniho sprisahaní. Napriek následnému prepusteniu ho popravili v roku 1687 počas tzv. prešovských jatiek. Syn Juraja IV. Ján II. pôsobil ako podžupan a kapitán Zvolenskej stolice a zároveň bol tajným radcom Františka Rákociho. Druhý syn Jána II. Ladislav II. sa stal zakladateľom tzv. mladšej barónskej vetvy rodu. Anton II. Radvanský pôsobil ako hlavný župan Turčianskej a Zvolenskej stolice, bol aktívny v revolučných bojoch v roku 1848 a v roku 1875 získal titul barón aj pre bratových synov Gejzu a Bela. Ako evanjelik sa zaradil medzi obhajcov náboženskej slobody, neskôr ho zvolili aj za seniorátneho dozorcu.[1]
Majetky rodu[upraviť | upraviť zdroj]
Kmeňovým sídelným majetkom rodu bola od polovice 13. storočia Radvaň, pričom Radvanskí boli jej väčšinovými vlastníkmi až do roku 1848. V rámci Zvolenskej stolice vlastnili členovia rodu majetky tiež v Jabríkovej, Kráľovej, na Králikoch, v Kremničke, Malachove, na Pršanoch, Senici, Skubíne, Tajove a aj tzv. bystrický majer – oráčiny, lúky a pasienky. Rôznymi rodinnými vzťahmi získali majetky aj v iných stoliciach – v Hontianskej, Nitrianskej, Novohradskej, Turčianskej, Boršodskej a Peštianskej.[1][3]
Popis erbu[upraviť | upraviť zdroj]
Erb, ktorý bol udelený Antonovi II. Radvanskému v roku 1875 pri povýšení do barónskeho stavu, má nasledujúcu podobu: „v červenom štíte do kruhu stočený zelený drak, vo vnútri tohto kruhu zlatá koruna s klenotom – strieborným obrneným ramenom držiacim konár, v oblúku medzi ramenom a konárom leží strieborný polmesiac, nad ktorým je zlatá hviezda; na štíte barónska koruna“.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Radvanský z Radvane (Radványi) [online]. [Cit. 2022-05-09]. Dostupné online.
- ↑ a b Oznámenie o úmrtí baróna Antala Radvánszkeho, papier. V spodnej časti text, nad textom kolorovaný erb rod. Radvánszkej, rok úmrtia 1933, rozm: 60 x 87,5 cm [online]. Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, [cit. 2023-12-25]. Dostupné online.
- ↑ RAGAČ, Radoslav. Stoličná šľachta a školský mecenát. Niekoľko príkladov zo Zvolenskej stolice [online]. [Cit. 2022-05-09]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Radvanskovci
