Raffelstettenský colný štatút

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Raffelstettenský colný štatút (iné názvy: Ustanovenie o cle v Raffestetten[1], Raffelstettenský colný tarif[2], Raffelstettenský colný sadzobník[3], Raffelstettenský colný poriadok[4], Raffelstettenské colné ustanovenia[5]; lat. Inquisitio de theloneis[6]) je právny dokument, ktorý upravuje spôsob platenia cla na obchodnej ceste medzi Bavorskom a východnými oblasťami – teda aj Veľkou Moravou[7].

Datovanie[upraviť | upraviť kód]

Dokument vznikol niekedy medzi rokmi 903906.[7] Táto datácia vychádza z toho, že dokument spomína biskupov Burkarda (o ktorom sa pramene prvý raz ako o biskupovi zmieňujú k dátumu 12. augusta 903) a Teotmara (ktorý padol počas bitky pri Bratislave v roku 907).[6]

Časť zdrojov píše, že dokument pochádza z roku 904.[1][2] Iná uvádza roky 903 – 906 alebo pravdepodobnejšie 903 – 904.[8]

Obsah dokumentu[upraviť | upraviť kód]

Raffelstettenský colný štatút je rozdelený do deviatich článkov[pozn 1], ktoré možno zoskupiť do šiestich častí[7]:

  1. časť píše, že obchodníci so soľou majú platiť clo len za soľ, ostatné komodity (iný tovar či otroci) sú od neho oslobodené.
  2. časť opisuje podmienky pre Bavorov a Slovanov, ktorí bývajú v Bavorsku: clo mali platiť, len ak chceli nakupovať na trhu v Linzi alebo v Rosdorfe.
  3. časť píše, že Slovania, ktorí prišli do Východnej marky obchodovať (a pochádzajú napr. z Čiech) musia platiť clo za vosk, kone a otrokov (oboch pohlaví).
  4. časť stanovuje miesta, kde je možné uskutočniť predaj a dávky pre bavorských obchodníkov so soľou, ktorí sa plavia na lodiach po Dunaji.
  5. časť (pozri ukážku) reguluje vývozné clo za soľ, pre bavorských kupcov, ktorí ju chcú predať Moravanom.
  6. časť stanovuje colné poplatky pre profesionálnych kupcov.

Celkovo ustanovuje pomery, aké platili za čias Ľudovíta II. a Karolmana.[8]

Význam[upraviť | upraviť kód]

Raffelstettenský colný štatút je významný prameň, okrem iného pre dejiny medzinárodného práva a obchodu[1]. Podáva informácie o hospodárskych vzťahoch na fransko – veľkomoravských hraniciach pred inváziou Maďarov.[7] Štatút svedčí o tom, že maďarská hrozba nebola braná príliš vážne a obchodné pomery boli celkom normalizované.[8]

Ukážka[upraviť | upraviť kód]

Ukážka z dokumentu (VIII. článok):

Ak by však chceli prejsť na trhovisko Moravanov, podľa kupeckého odhadu v tom čase sa zaplatí od lode jeden solidus a nech sa (pozn. tam) slobodne preplaví; pri návrate však nech nenútia zaplatiť nijaké riadne (pozn. clo).
[1]

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Pozri plné znenie a rozčlenenie v slovenskom preklade[1] a latinskom origináli + český preklad[6].

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Ed. Peter Ratkoš. 2. opr. a rozš. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968. 532 s. (Odkazy našej minulosti; zv. 4.) S. 7, 198–201.
  2. a b TIBENSKÝ, Ján, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 1 : Dejiny. Bratislava : Obzor, 1971. 856 s. S. 185.
  3. TIBENSKÝ, Ján, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 1 : Dejiny. Bratislava : Obzor, 1971. 856 s. S. 205.
  4. MOSNÝ, Peter; HUBENÁK, Ladislav. Dejiny štátu a práva na Slovensku. Košice : Aprilla, 2008. 376 s. ISBN 978-80-89346-02-8. S. 16.
  5. 88. LISTY A LISTINY SO SLOVENSKÝMI VZŤAHMI A V 9. a 10. STOROČÍ ICH EDITORI : l) Raffelstettenské colné ustanovenia z rokov 903-905. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 144–145.
  6. a b c Magnae Moraviae fontes historici. Ed. Lubomír Havlík et al. Vyd. 1. Zväzok IV : Leges, textus iuridici, supplementa. Brno : Universita J.E. Purkyně – filosofická fakulta, 1971. 453 s. (Spisy filosofické fakulty; zv. 156.) S. 114–119.
  7. a b c d Raffelstettenský colný štatút. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, a kol. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 740–741.
  8. a b c MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 1. vyd. Zväzok II. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. S. 951–952.