Rainerova chata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rainerova chata


49°10′02″S 20°13′06″V / 49,167222°S 20,218333°V / 49.167222; 20.218333Súradnice: 49°10′02″S 20°13′06″V / 49,167222°S 20,218333°V / 49.167222; 20.218333
Nadmorská výška1 301 m n. m.
PohorieVysoké Tatry
PolohaVeľká Studená dolina
Rok založenia1863
Najľahší výstupz Hrebienka
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku
Ďalšie odkazy
CommonsRainerova chata

Rainerova chata (maď. Rainer kunyhó, Rainermenedékház, nem. Rainer-hütte), (1 301 m n. m.) je na Starolesnianskej poľane vo Vysokých Tatrách. Súčasným chatárom od decembra 2014 je Peter Petras ml. z Kežmarku.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Juraj Rainer, nájomca Starého Smokovca, bol prvý, kto objavil výhody poskytovania komplexných služieb hosťom, ktorí prichádzali na liečebný pobyt do Smokovca. Smokovec bol výhodným východiskom pre túry na Lomnický štít i do Malej a Veľkej Studenej doliny. Starolesnianska poľana poskytovala výhodné miesto na stavbu malej útulne, ktorá mohla poskytovať núdzové prenocovanie a ochranu pred nepohodou. Podujal sa najprv upraviť chodník zo Smokovca na Hrebienok. V roku 1863 vypracoval projekt chaty. O dva roky neskôr ju postavili. Bola z kameňa, s malými okienkami a jednou miestnosťou o rozmeroch 5 x 5,5 m. Vnútri bolo ohnisko a drevené prične. Chata neslúžila dlho. Keď Juraj Rainer zomrel začala chátrať. Hostia Starého Smokovca sa v roku 1876 vyzbierali na jej opravu. Na druhý rok prispel zbierkou Uhorský karpatský spolok. Opravili ju, ale už nelákala turistov.

Urbárnici zo Starej Lesnej využili príležitosť a so zámerom skvalitniť služby na obľúbenej Starolesnianskej poľane sa rozhodli postaviť najprv hájovňu, ktorá mala poskytovať služby aj turistom, ale potom zmenili projekt a vedľa Rainerovej chaty v roku 1884 postavili novú, ktorú nazvali Kamzík. Význam Rainerovej chaty poklesol, ale naďalej slúžila ako nocľaháreň pre vodcov, nosičov a študentov, neskôr ako sklad paliva, garáž i ako chlievik.

V roku 1980 bola Chata Kamzík asanovaná. Rainerová chata ostala opustená a zanedbaná. Bývalá Správa TANAPu ju v roku 1983 dala opraviť a zakonzervovať podľa projektu Ing. Igora Petra. Opravili múry, vymenili strechu, na vchod upevnili železnú mrežu, aby turisti mohli do nej nazrieť. V roku 1997 kežmarský stredoškolský učiteľ a bývalý vysokohorský nosič PhDr. Peter Petras si ju prenajal so zámerom urobiť z nej životaschopnú historickú pamiatku slúžiacu turistom. Postavil novú zadnú stenu chaty, vsadil nové okná, vymenil dvere, zrekonštruoval šindľovú strechu. Dňa 13. júna 1998 ju otvoril pre verejnosť. V chate zriadil informačné centrum TANAPu, malú expozíciu horolezeckého a nosičského náčinia a fragmenty z lyžiarskej histórie. V roku 2000 prívaly snehu chatu poškodili. V roku 2003 ju chatár znovu rekonštruoval a rozšíril o podkrovné priestory na núdzové prenocovanie. Chata v súčasnom stave predstavuje cenný doklad starej tatranskej chatárskej histórie.

Rainerova chata s novou podobou sa stala jednou z najvyhľadávanejších tatranských chát. Chatár začal usporadúvať rôzne podujatia. Vznikla tradičná nosičská súťaž Nosičská próba. Jej cieľom je so 70 kg i 100 kg krošňou prejsť 300 metrovú trasu v blízkosti chaty. Súťaže sa zúčastňujú desiatky odvážlivcov. Na oslavu sviatku Troch kráľov pred chatou každý rok postaví zo snehu a ľadu betlehem a usporadúva slávnosť Klaňania sa Troch kráľov za účasti folklórnej skupiny z Lendaku a stoviek turistov.[1][2][3][4]

Služby[upraviť | upraviť zdroj]

Chata má celoročnú prevádzku s možnosťou občerstvenia. Počas letnej a zimnej sezóny denne a mimo sezónu cez víkendy a sviatky. K chate vedie pohodlná cesta z Hrebienka vhodná aj pre vozičkárov.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MRÁZIK, František, Švorc, Jaroslav Strechy nad oblakmi. 1. vyd. Poprad : Print-Servis, 1988. ISBN 80-88755-62-X. S. 153. (po slovenský)
  2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.
  4. Rinerova chata

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]