Rakovec nad Ondavou
| Rakovec nad Ondavou | ||
| obec | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Košický kraj | |
| Okres | Michalovce | |
| Región | Zemplín | |
| Vodný tok | Ondava | |
| Nadmorská výška | 146 m n. m. | |
| Súradnice | 48°46′15″S 21°47′00″V / 48,770833°S 21,783333°V | |
| Rozloha | 15,22 km² (1 522 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 997 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 65,51 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1252 | |
| Starosta | Peter Olejník[3] (HLAS-SD, SMER-SD) | |
| PSČ | 072 03 | |
| ŠÚJ | 522996 | |
| EČV (do r. 2022) | MI | |
| Tel. predvoľba | +421-56 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Rakovec nad Ondavou | ||
| Webová stránka: rakovecnadondavou.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Rakovec nad Ondavou je obec na Slovensku v okrese Michalovce.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1252. Po neúrode v roku 1830 postihla v roku 1831 obec cholera. V obci bola od 25. júla do 20. augusta. V Rakovci na ňu zomrelo 100 ľudí (matrika zomrelých uvádza ich počty: gréckokatolíkov 84, rímskokatolíkov 14, židov 2).[4] Táto epidémia podnietila na Zemplíne vypuknutie známeho roľníckeho povstania.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Sirmaiovská kúria, jednopodlažná klasicistická stavba z druhej polovice 18. storočia. Úpravami prešla v roku 1995.[5] Stavbe dominuje trojosový rizalit. Fasády sú členené okennými osami so šambránami pretiahnutými na celú výšku objektu. Pri kúrii sa nachádza anglický park.[6]
- Biordiho kúria, jednopodlažná klasicistická stavba z druhej polovice 18. storočia. História kúrie pochádza z roku 1851. V roku 1956 bol Okresným národným výborom v Michalovciach zriadený ako Domov dôchodcov. Od roku 1962 celý objekt slúži ako Domov sociálnych služieb.[7]
- Gréckokatolícky kostol ochrany Presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1760.[8] Chrám má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Veža členená lizénami je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.
- V tejto obci sa v roku 1857 narodil Štefan Miklósy[9] (vlastným menom Štefan Mikloš), prvý biskup Hajdúdorožskej eparchie, v súčasnosti povýšená na archieparchiu siu iuris (dnešné Maďarsko).[10]
- Nový Gréckokatolícky chrám zasvätený rovnakému patriocíniu ako starší chrám - Ochrane Presvätej Bohorodičky (cirkevnoslovansky Pokrov). Nový chrám bol dokončený v roku 2001 a vysvätení košickým eparchom, biskupom Milanom Chauturom. Stavba chrámu predstavuje modernú byzantskú architektúru a vyznačuje sa na svoju dobu jedinečným dvanásťuholným pôdorysom stavby.
- V obci sa nachádza druhý najstarší dub (dub letný - Quercus robur L.) na Slovensku. Výškou takmer 30 metrov a vekom viac ako 550 rokov patrí k najstarším na území Slovensko a podkarpatského oblúka. V 90. rokoch bol obvod duba spevnený betónom na mieste kde kedysi zasiahol do duba blesk a spôsobil jeho požiar. Zaujímavosťou je, že v katastri obce sa nachádza viacero stromov, ktorých vek dosahuje stovky rokov.[11]
- Rímskokatolícky kostol sv. Joachima a Anny, ktorý v roku 1999 posvätil Alojz Tkáč.[12]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Kizling, s. 16
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ WEBEX.DIGITAL. Ondava DSS | Rakovec nad Ondavou | Oficiálne stránky obce [online]. Rakovec nad Ondavou, [cit. 2022-06-14]. Dostupné online. Archivované 2022-05-19 z originálu.
- ↑ História [online]. Oficiálne stránky obce Rakovec nad Ondavou. Dostupné online. Archivované 2019-10-10 z originálu.
- ↑ Bishop Istvan Miklósy [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2022-06-14]. Dostupné online.
- ↑ Rákóc. [s.l.] : [s.n.], 2021-02-13. Page Version ID: 23576612. Dostupné online. (po maďarsky)
- ↑ Zoznam chránených stromov na Slovensku. [s.l.] : [s.n.], 2019-06-03. Page Version ID: 6847999. Dostupné online.
- ↑ Filiálka Rakovec n/O [online]. Farnosť Nižný Hrušov, [cit. 2023-04-15]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rakovec nad Ondavou
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Kizling, Ján: Nižný Hrabovec 1357-1997. Hencovce : obecné zastupiteľstvo obce Nižný Hrabovec, 1997. 80 s.
- Prof. Žeňuch DrSc., PhDr. Peter: Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska : Slziaci klokočovský obraz Patrónky Zemplína, 2020. 94 - 95 s.
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |