Ramzová (vrch vo Volovských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ramzová
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Rožňava
Obce Pača, Rožňava
Pohorie Volovské vrchy
Podcelok Zlatý stôl
Povodia Hnilec, Slaná
Nadmorská výška 1 244,8 m n. m.
Súradnice 48°44′13″S 20°37′10″V / 48,737°S 20,6195°V / 48.737; 20.6195
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po červenej značke z Úhornianskeho sedla
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ramzová[1] (1 244,8 m n. m.[2][3]) je vrch v pohorí Volovské vrchy, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Čučma, približne 10 km severovýchodne od Rožňavy.[5]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zlatý stôl.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Pača[1], čiastočne i mesta Rožňava. Najbližším sídlom je juhovýchodne situovaná Úhorná a severne ležiaca Henclová, východne sa nachádza Smolník, severovýchodne Švedlár a Stará Voda a juhozápadne Čučma a Pača.[5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Ramzová leží v hlavnom hrebeni, vedúcom od Skaliska (1 293 m n. m.) juhovýchodným smerom na Biele skaly (1 252 m n. m.). Severne ležia Tri chotáre (1 255 m n. m.), Suchý vrch (1 218 m n. m.), Žobrácka poľana (1 219 m n. m.) a Zlatý stôl (1 322 m n. m.), východne Jamina (1 241 m n. m.), Okrúhly chrbát (1 205 m n. m.) a Hekerová (1 260 m n. m.), južne Biele skaly (1 252 m n. m.), Panský vrch (1 058 m n. m.) a Ostrý vrch (882 m n. m.) a západne Stredný vrch (856 m n. m.), Skalisko (1 293 m n. m.) a Volovec (1 284 m n. m.).[3] Severovýchodnú časť masívu odvodňuje potok Stará voda do rieky Hnilec, južnú Rožňavský potok a západnú jeho prítok Zlatý potok do Slanej. Vrcholovou časťou vedie značená Cesta hrdinov SNP.[5]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva súvislý, miestami riedky les[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s riedkou vegetáciou a holín je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Levočské vrchy, Vysoké a časť Nízkych Tatier, Stolické vrchy, Revúcku vrchovinu, Slovenský kras a vrchy severného Maďarska.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-17]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 63.
  3. a b Volovské vrchy – Krompachy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-17]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-17]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-17]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-02-17]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]