Rapallská zmluva

Ríšsky kancelár menom Joseph Wirth, sovietsky veľvyslanec v Spojenom kráľovstve menom Leonid Borisovič Krasin, ľudový komisár zahraničných vecí Georgij Vasiljevič Čičerin a Adolf Abramovič Joffe ako sovietsky vyslanec v Nemecku na spoločnej fotografii v apríli roku 1922 v meste Rapallo.

Rapallská zmluva bola diplomatickým dokumentom, ktorý bol oficiálne podpísaný dňa 16. apríla roku 1922 medzi sovietskou delegáciou, ktorú prezentoval Georgij Vasilievič Čičerin, na jednej strane a nemeckou, ktorú zastupoval Walther Rathenau na strane druhej v meste Rapallo na území vtedajšieho Talianskeho kráľovstva.

Z hľadiska diplomacie vošla zmluva do dejín medzinárodných vzťahov ako tá, ktorej ideou bola „úprava otázok, ktoré vznikli v čase vojny“. Uzavretím zmluvy sa podarilo docieliť záruky medzi sovietskou a nemeckou diplomaciou to, že obidve práve Weimarská republika a Ruská sovietska federatívna socialistická republika (RSFSR) odstúpia od nárokov pre náhrady škôd, ktoré boli spôsobené znárodnením a že uznajú predvojnové dlhy na jednej strane a nároky na reparácie na strane druhej. Rapallská zmluva zároveň deklarovala to, že vlády obidvoch kedysi znepriatelených krajín z čias Prvej svetovej vojny prehĺbia svoje hospodárske styky, pričom po tomto akte hneď nadviažu diplomatické vzťahy.

Vytváranie dohody

Dňa 16. apríla roku 1922 v čase 11. hodiny na dopoludnia začala prvá diplomatická schôdza medzi nemeckými a sovietskymi delegátmi. Do sídla sovietskej delegácie dorazili nemeckí vyslanci ako Rathenau, Maltzan, Hilferding a von Simons. Rokovanie trvalo takmer dve hodiny. Po skončení rokovania odišli nemeckí vyslanci na obed pre pozvaných diplomatov. Následne počas prestávky došlo k spísaniu textu dohody. Popoludní sa nemecká delegácia vrátila a po prerokovaní a schváleniu textu podpísali G. V. Čičerin a Walter Rathenau napokon sovietsko-nemeckú dohodu.

Konečná ratifikácia a jej body

Vojnové záležitosti

Rapallská zmluva deklarovala to, že obdive krajiny, teda Weimarská republika a Sovietske Rusko (RSFSR) sa vzdali vzájomnej náhrady za vojnové náklady a iné vojnové straty, ktoré ich obyvatelia utrpeli počas Prvej svetovej vojny. Nemecká a sovietska vláda zároveň zastavili obojstranné platenie nákladov za vydržiavanie vojnových zajatcov. Nemecká diplomacia sa oficiálne zriekla nárokov za škody vyplývajúce z „opatrenia RSFSR alebo ich orgánov voči nemeckým občanom alebo ich súkromným právam pod podmienkou, že vláda RSFSR nevyhovie analogickým požiadavkám iných štátov“.

Diplomacia a hospodárstvo

Po oficiálnej ratifikácii sa hneď začali opätovne nadväzovať diplomatické a konzulárne styky medzi Weimarskou republikou a RSFSR. Diplomati obidvoch vlád sa jasne dohodli na tom, že pri úprave vzájomných obchodných a hospodárskych stykov budú uplatňovať zásadu najvyšších výhod. Zároveň vyhlásili, že budú vychádzať bezkonfliktne vzájomným hospodárskym potrebám. Bolo deklarované pravidlo, podľa ktorého sa zmluva netýkala pomerov zmluvných strán k ostatným krajinám.

Kým Brestlitovský mier, ktorého podmienky boli založené na násilných formách, Rapallská zmluva vytvárala nové vzájomné vzťahy na základe mierového spolužitia a zaisťovala obidvom krajinám rovnoprávnosť a možnosť hospodárskej spolupráce.

Dôležité však boli v hospodárskej sfére jasne deklarované tri základné body. Podľa prvého bodu boli anulované všetky nároky. Druhý bod sa týkal obnovenia diplomatických stykov medzi obidvoma vládami. Tretí bod vyhlasoval hospodárske zblíženie Ruska a Nemecka a vymanenie obidvoch krajín zo vzájomnej politickej izolácie.

Kritika západných mocností

Oficiálna ratifikácia Rapallskej zmluvy mala za následok veľký diplomatický výbuch počas Janovskej konferencie. Americký veľvyslanec v Taliansku menom Child vyhlásil: „To otrasie svetom! Je to najťažšia rana pre konferenciu!“

Diplomacia dohodových štátov, ktorá bola odhodlaná za každú cenu zraziť sovietskych vyslancov na kolená, bola donútená prijať porážku.

Podpisom zmluvy v Rapalle sa podarilo sovietskej vláde prelomiť protisovietsky front zo strany predstaviteľov imperialistických štátov. Vladimír Iľjič Lenin sa vyjadril: „Je potrebné vedieť využiť potýčky a protiklady medzi imperialistami“. Sovietski diplomati tak jeho pokyn úspešne splnili.

Medzinárodný ohlas a napokon zlyhanie

Rapallská zmluva bola kľúčovým prínosom pre politické upevnenie sovietsko-nemeckých diplomatických vzťahov. Prispela hlavne k zaisteniu mieru v Európe. Nemecko sa stalo prvou krajinou krajinou na území západnej Európy, ktorá nadviazala diplomatické styky so Sovietskym Ruskom. Pre Sovietske Rusko znamenalo podpísanie Rapallskej zmluvy skoncovanie s hospodárskou a politickou blokádou. Zmluva pomohla Nemecku vymaniť ho zo zahranično-politickej izolácie. Okrem toho to bolo Nemecko, ktoré mohlo po Versaillskej mierovej zmluve rozšíriť svoj obchod. Bola to takisto prvá rovnoprávna zmluva medzi Nemeckom a ostatnými víťaznými veľmocami.

Rapallská cesta však bola nanešťastie po krátkom čase zabudnutá a ultrareakčné buržoázne elity ju nahradili politickou praxou, ktorá presadzovala agresiu, rivalitu a nenávisť.

Literatúra

• MORAVCOVÁ, Dagmar et al., (1994). Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1914 - 1941. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku, 1994. ISBN 80-85241-70-6.

Pozri aj

• Brestlivovský mier
• Janovská konferencia
• Pakt Ribbentrop-Molotov

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rapallská zmluva

Zdroj

• SEMEN, Aleksandrovič Gonionskij et al. (1967). Dějiny diplomacie III. 2. preprac. a dopln. vyd. Praha: Nakladatelství Svoboda.