Rasa (človek)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

(Ľudská) rasa (iné výrazy: nesprávne[p 1] [ľudské] plemeno alebo knižne a zastarano plemä) je bio-kultúrna klasifikačná jednotka, ktorá prepája biologické znaky (napr. sfarbenie kožného pigmentu) so sociálno-kultúrnymi znakmi (napr. farba pleti ako sociálny konštrukt). Neexistuje jednotná, všeobecne prijímaná odborná definícia rasy ani všeobecne prijímané kritériá, na základe ktorých by bolo možné ľudské populácie zaradiť do rás. Rasy sa preto chápu ako „nejasné množiny“ a preto si každý odborník vyberá, prikláňa sa alebo preferuje nejakú konkrétnu definíciu.[2]

Rasa je zoskupenie ľudí založené na zdieľaných fyzických alebo sociálnych kvalitách do kategórií, ktoré sú spoločnosťou všeobecne považované za odlišné.[3]

Základné rasy, tzv. veľké rasy (veľké plemená) sú [slovo rasa tu možno vždy nahradiť slovom plemeno]:

Krížením rôznych rás vznikajú miešanci, ktorí sú normálne plodní, a tým dokazujú, že obe rodičovské rasy patria do rovnakého druhu Homo sapiens.

Rasa podľa Taineho je vrodené a dedičné dispozície, ktoré si človek prináša so sebou na svet.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod slova rasa nie je úplne známy. V slovenčine sa vyskytuje od 19. storočia a bolo do nej prevzaté z francúzštiny (race), ktorá toto slovo prevzala z taliančiny (razza).[4] Talianske slovo razza ale nemá jasný pôvod. Ďalšie hľadanie pôvody je len v rovine hypotéz, pričom v súčasnosti možno identifikovať viac-menej dve ustálené hypotézy, ktoré možno označiť ža „grécko-latinskú“ a „arabskú“.[5]

Zástancom „grécko-latinskej“ hypotézy je napr. francúzsky spisovateľ Albert Memmi, podľa ktorého slovo pochádza z 15. storočia a vzniklo odvodením z latinského slova ratio („[chronologický] poriadok“), usudzuje však, že jeho pôvod môže siahať ku gréckemu slovu ῥάδιξ (radix, „korene“).[6]

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecká literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecné slovníky a encyklopédie[upraviť | upraviť zdroj]

Na tomto mieste uvádzame výber definícií slova rasa z rôznych jazykových aj všeobecno-náučných slovníkov a všeobecných encyklopédií, bez ich kritického zhodnotenia.

  • Malá encyklopédia Slovenska (1993): „[S]kupina ľudí s pod.[obnými] telesnými vlastnosťami. Rozlišujú sa 3 zákl.[adné] rasy – europoidná, negroidná a mongoloidná. V sociológii sa pri členení ľudí používajú kritériá jaz.[ykovo]-národnostné (rom.[ánska], germ.[ánska], slovan.[ská] r.[asa]) al.[ebo] jaz.-náb.[oženské] (žid.[ovská] r.). Z antropol.[ogického] hľadiska také r. neexistujú.“[7]
  • Malá československá encyklopedie (IV. zv., 1986): „[S]kupina lidí se souborem podobných, dědičně podmíněných znaků, kterými se liší od ostatních plemen. P.[lemena] vznikla vlivem různých geograf.[ických] podmínek a zanikla během vývoje lidstva. V současné době jsou uznávána tři velká p. člověka rozumného, Homo sapiens: bílé (europoidní), žlutohnědé (mongoloidní) a černé (negroidní). Kromě populací tří velkých plemen, tvořících současné lidstvo, přežívají i zbytky dalších, kdysi zřejmě též početných p., např.[íklad] Negrilové, Negriti, Sanové a snad Ainové. – P. se dále dělí na antr.[opologické] typy. Křížením jedinců různych plemen vznikají míšenci. P. se od sebe liší řadou tělesných znaků, např. barvou pleti, vlasů a oční duhovky, průřezem a vlnitosti vlasu, výškou, proporcemi těla, tvarem nosu, tvarem očních víček a sklonem oční štěrbiny, tvarem prsů. Tyto tělesné (somatické, fyzické) plemenné znaky nemají žádný vliv na intelekt člověka a ty jeho vlastnosti, jež jsou více či méně výslednicemi kult.[urního] vývoje etnických celků, zejm.[éna] nepodmiňují způsobilost různych p. ke kult. rozvoji.“[8]

Rasistické definície rasy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský filozof Milan Hrabovský uvádza definíciu, ktorú expresívne označuje ako nenávistný význam rasy, pričom dodáva, že aktuálny vedecký výskum takéto chápanie rasy zásadne odmieta, a to vrátane vedcov, ktorí sa snažia obhájiť, že rasová klasifikácia má stále svoje opodstatnenie vo vedeckom výskume.

Rasa je separátna biologická skupina (alebo druh, či plemeno), ktorá sa pre jej geografickú izoláciu počas dlhého evolučného času zásadne fyzicky (biologicky), dejinne, kultúrne a sociálne odlišuje od iných biologických skupín (rás). Rasa má preto istú jednoznačne identifikovateľnú farbu pleti a jednoznačne definovateľný tvar lebky. Rozumové schopnosti (inteligencia), morálne a charakterové vlastnosti a spôsob života tejto rasovej skupiny neovplyvňuje okolité prostredie, ale sú výhradne výsledkom vrodených, dedičných zákonitostí, ktoré prenášajúm, nevyhnutne a nemenne, danú mentalitu, morálku, charakter a spôsob života do ďalších generácií v rámci tejto rasy. Jedna rasa je kvalitatívne vyššia a nadradená, pretože má dedične krajší, a teda symetrický fyzický výzor, má dedične lepšie rozumové schopnosti, má dedične kvalitnejšie morálne a charakterové vlastnosti, má dedičné predpoklady na vytváranie kvalitatívne dokonalejších foriem spoločnosti (má dokonalejší jazyk a kultúru) – než iné, kvalitatívne nižšie a menejcenné rasy. Medzi rasami preto nemôže dochádzať k vzájomnému kríženiu ani k inej forme vzájomného vzťahu, pretože vyššia rasa stelesňuje jednoznačne hodnotnejší prínos pre planétu, a miešaním by sa hodnota vyššej rasy stratila v rasovom chaose, čo by malo fatálne následky na ďalší pokrok planéty. Nižšie a menejcenné rasy môže vyššia a nadradená rasa 1. v „lepšom“ prípade vedľa seba strpieť na pomáhajúcich pozíciách namáhavej fyzickej práce vo svoj prospech, teda na najnižších priečkach sociálnej hierarchie, pretože menejcenná rasa nie je, pre svoju nízku „genetickú kvalitu“, schopná dosiahnuť vyššie sociálne, pracovné alebo intelektuálne pozície (menejcenné rasy sa teda samy odsúdili svojou „horšou biológiou“ na perifériu spoločnosti a nemali by žiť a pohybovať sa medzi členmi nadradenej rasy); alebo 2. v horšom prípade zavedie nadradená rasa akékoľvek opatrenia, aby menejcennú rasu vylúčila zo spoločnosti.
– Milan Hrabovský: Rasa, 2018, s. 220-221.[9]

Na základe takéhoto vnímania rasy vznikajú rasové ideológie, ktoré opisujú spoločnosť výlučne cez určitú, vybranú rasovú klasifikáciu. Na základe toho ponúkajú vlastné doktríny a programy na rekonštrukciu spoločnosti, ktoré sú v prípade inštrumentalizácie a inštitucionalizácie takejto ideológie realizované vo forme diskriminácieperzekúcie „škodlivých“ alebo „menejcenných“ rás (napr. prostredníctvom genocídy a pod.). Rasovú klasifikáciu tak využívajú na presadenie alebo ospravedlnenie sociálnej hierarchie a na reprodukciu politickej, sociálnej a ekonomickej nerovnosti.[10]

Rasa predstavuje určitú skupinu ľudí, ktorá sa kombináciou svojich telesných znakov a duševných vlastností odlišuje od každej inej skupiny ľudí a plodí vždy iba tie isté typy.
nacistický ideológ Hans F. K. Günther: Rassenkunde Europas, 1929, s. 8.[11]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kodifikačný Krátky slovník slovenského jazyka (4. vyd., 2003), Synonymický slovník slovenčiny (3. vyd., 2004) aj Slovník cudzích slov : akademický (2. vyd., 2005) naďalej uvádzajú slovo plemeno ako synonymum výrazu rasa, hoci vedecká literatúra to pokladá za nesprávny, už prekonaný postup. Napr. Milan Hrabovský vo svojej monografii Rasa (2018) písal o tom, ako zažil „nemilé prekvapenie [...], keď som pri písaní tejto knihy narazil na nevedecké delenie ľudí do ‚plemien‘ a farebných rás v elektronickej verzii Slovníka súčasného slovenského jazyka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, a dokonca aj v jednej nedávno publikovanej [slovenskej] učebnici pre gymnáziá.“[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HRABOVSKÝ, Milan. Rasa : Rasová klasifikácia ľudí. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2018. 359 s. ISBN 978-80-224-1642-9, s. 15.
  2. HRABOVSKÝ, Milan. Rasa : Rasová klasifikácia ľudí. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2018. 359 s. ISBN 978-80-224-1642-9, s. 43-44, 48-51.
  3. SCHAEFER, Richard T.. Encyclopedia of Race, Ethnicity, and Society. [s.l.] : SAGE, 2008-03-20. Google-Books-ID: YMUola6pDnkC. Dostupné online. ISBN 978-1-4129-2694-2. (po anglicky)
  4. rasa. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 700 s. ISBN 978-80-224-1493-7, s. 492.
  5. HRABOVSKÝ, Milan. Rasa : Rasová klasifikácia ľudí. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2018. 359 s. ISBN 978-80-224-1642-9, s. 57.
  6. « Le mot ‹ race › est d'un emploi relativement récent dans la langue française . Il date du XVe siècle et vient du latin ratio, qui signifie, entre autres, ‹ ordre chronologique ›; » („Slovo ‚rasa‘ sa vo francúzštine používa relatívne krátko. Datuje sa do 15. storočia a bolo odvodené od latinského ratio, ktoré, okrem iného, znamená ‚chronologický poriadok‘;“). MEMMI, Albert. Le racisme : description, définition, traitement. Paris : Gallimard, c1982. ISBN 2-07-035461-X, s. 198.
  7. rasa. In: Malá encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3, s. 598.
  8. plemeno. In: Malá československá encyklopedie. IV. svazek M – Pol. Praha : Academia, 1986. 989 s., s. 921.
  9. HRABOVSKÝ, Milan. Rasa : Rasová klasifikácia ľudí. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2018. 359 s. ISBN 978-80-224-1642-9, s. 220-221. Tučným písmom vyznačené slová sú v citovanom dokumente vyznačené kurzívou.
  10. HRABOVSKÝ, Milan. Rasa : Rasová klasifikácia ľudí. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2018. 359 s. ISBN 978-80-224-1642-9, s. 60-62.
  11. „Eine Rasse stellt sich dar in einer Menschengruppe, welche sich durch die ihr eignende Vereinigung leiblicher Merkmale und seelischer Eigenschaften von jeder anderen Menschengruppe unterscheidet und immer wieder nur ihresgleichen zeugt.“