Ratio educationis (1777)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 07:18, 26. apríl 2013, ktorú vytvoril Vasiľ (diskusia | príspevky) (revert)

Ratio educationis bol organizačný poriadok pre školskú sústavu v Uhorsku, ktorý publikovala Uhorská kráľovská miestodržiteľská rada za vlády Márie Terézie 2. augusta 1777.

Charakteristika

Položil základy veľkej reformy školstva, umožnil vytváranie škôl s vyučovacím materinským jazykom a vydávať príslušné učebnice. Obsahoval aj študijný a disciplinárny poriadok. Cieľom výchovy bol v zmysle osvietenských myšlienok občan.

Citát z odseku 1 (dôležitého pre nemaďarské národy v Uhorsku):

Každý jednotlivý národ (pokiaľ je to, pravda, možné) by mal mať školy s vlastným vyučovacím jazykom, na čele ktorých majú stáť učitelia dobre ovládajúci nielen rodný ale aj iné jazyky, ktoré sa v kráľovstve častejšie používajú…

Vytvoril jednotnú školskú sústavu od ľudových škôl po univerzitu:

  • Ľudové školy (kde sa žiaci učili okrem písania, čítania, počítania aj základy hospodárenia; vyučovacím jazykom bol materinský jazyk):
    • typ 1 (na dedinách): 1 učiteľ (tzv. triviálne školy)
    • typ 2 (v mestách pre remeselníkov): 2 učitelia (tzv. hlavné školy)
    • typ 3 (v mestách pre remeselníkov a obchodníkov): 3 učitelia (tzv. hlavné školy)
    • typ 4 (v sídlach dištriktov): výchova učiteľov ľudových škôl (tzv. normálky alebo vzorové školy)
  • Latinské školy (vyučovací jazyk latinčina):
    • 1. stupeň: všeobecné vzdelávanie (tzv. gramatické školy)
    • 2. stupeň: rozšírenie všeobecného vzdelávania (tzv. humanitné triedy; spolu s gramatickými triedami tvorili gymnázium)
    • 3. stupeň: dva roky filozofie a práva (tzv. akadémie; určené pre šľachtické deti; celkovo ich bolo 5, z toho na Slovensku v Trnave a Košiciach)

Ľudové školy by sme dnes označili ako základné, prvý a druhý stupeň latinských škôl ako stredné školy a akadémie (s výhradami) ako univerzity.