Reč tela mačky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Reč tela mačky je jeden zo spôsobov, ako mačka komunikuje s okolím. Okrem mňaukania a iných hlasových prejavov sa mačka prejavuje aj rečou tela, ktorou vyjadruje svoje pocity. Reč tela mačiek treba rešpektovať a rozumieť jej. Keď ľudia tieto spôsoby komunikácie nepoznajú, alebo nedodržiavajú, môžu na to doplatiť. Mačky na vyjadrenie svojich pocitov využívajú chvost, uši, tvár a chrbát, labky, ale aj celé telo. Skúmaním reči tela mačky sa zaoberajú etológovia.

Komunikácia pomocou chvosta[upraviť | upraviť zdroj]

Mačací chvost je jedným z hlavných ukazovateľov mačacej nálady. Mačky ním vyjadrujú strach, smútok, šťastie, neistotu, nervozitu a pre iné mačky aj výstrahu. Každý z týchto pocitov má svoju polohu chvosta. Keď držia mačky chvosty hore, pričom koreň chvosta je vztýčený a jemný, koniec môže byť ohnutý, zdravia sa človeku alebo ďalšej mačke. Niektoré mačky naschvál zastanú pred novou osobou alebo inou mačkou, pretože nevedia, ako človek alebo mačka zareaguje a či ho prijme ako priateľa alebo ako votrelca. Okrem dorozumievania mačke chvost pomáha v udržiavaní rovnováhy.

Mačka na postriežke.

Mačka bežiaca so zdvihnutým a rovným chvostom k majiteľovi po zavolaní: ,, Niekto ma volá? Už idem!"

Chvost rovný a vystretý, no špička ohnutá k hlave : ,, Buďme priateľmi.“

Chvost rovný a vystretý, no špička ohnutá dozadu : ,, Som priateľská, ale neistá.“

Chvost ohnutý, smerujúci do zeme : ,, Ešte krok bližšie a uvidíš!“

Chvost zvesený a vodorovne švihajúci : ,, Som frustrovaná.“

Chvost zježený, zvesený a uši smerujúce vzad : ,, Som vystrašená, neviem čo mám robiť!“ [1]

Chvost zvesený medzi nohami : ,,Mám strach."

Chvost zvesený v tvare písmena U : ,,Som na postriežke."

Chvost zvesený a naježený : ,,Som pripravená brániť sa!"

Chvost vztýčený a naježený : ,,Som pripravená zaútočiť!"

Chvost vztýčený a rovný : ,,Som uvoľnená

Chvost samice ohnutý ku koreňu a stočený na bok : ,,Som v ruji."

Naširoko švihajúci chvost : ,, Som nervózna!"

Niektoré plemená ako japonský bobtail, majú iba časť chvosta, iné plemená ako manská mačka (manx) chvost nemajú vôbec. Obe plemená prichádzajú týmto znetvorením o veľmi dôležitý dorozumievací prostriedok. [2]

Komunikácia pomocou uší[upraviť | upraviť zdroj]

Mačacie uši vyjadrujú mačacie pocity veľmi presne. Pre mačku sú uši veľmi dôležité, má ich vyvinuté skvelo, mačacie uši sú schopné zachytiť aj tie najmenšie pohyby.

Uši vodorovne sklopené : ,, Odíď preč, nahneval si ma!“[1]

Vzpriamené uši smerujúce dopredu : ,,Všetko je v poriadku."

Vzpriamené uši smerujúce na rôzne strany : ,, Čo sa deje? Začula som divný zvuk!"

Sklopené uši : ,,Beda ti budem sa brániť!"

Uši smerujúce dozadu : ,,Cítim, že to dopadne ozaj zle!"[2]

Mačky plemena škótskej klapouchej mačky a scottish fold majú uši sklopené vždy. Keby sa mačky mali riadiť len jej ušami, by si mysleli, že sa bráni. Pritom tieto plemená sú milé a prítulné.

Komunikácia pomocou tváre[upraviť | upraviť zdroj]

Tvár mačky vie o jej momentálnej nálade povedať naozaj veľa, či už pomocou fúzov, očí a celkovej mimiky tváre.

Uši otočené do strán, očné zreničky tenučké : ,,Okamžite odíď!“

Uši vodorovne sklopené, očné zreničky zväčšené na maximum : ,, Teraz ťa to bude bolieť! Veľmi!“

Uši smerujúce dopredu, očné zreničky ako pri dennom svetle, oči mierne privreté : Som šťastná.“

Hlava vborená do srsti na hrudi, uši sklopené a smerujúce dozadu : ,, Teraz dostaneš pár faciek!“

Fúzy rozprestreté dopredu, uši sklopené a smerujúce dozadu : ,, Bojím sa!“[1]

Ale pozor, tiež sa netreba spoliehať len na očné zreničky. Očné zreničky sú stiahnuté na minimum aj pri pocitu agresie, ale znamenajú aj reakciu zreničky na prudké svetlo. Zreničky sa stiahnu, aby sa až tak veľa svetla nedostalo na sietnicu. Takisto veľké zreničky znamenajú strach, ale mačka má veľké zreničky aj v tme, preto, aby sa čo najviac svetla dostalo na sietnicu.[3]

Komunikácia pomocou chrbta[upraviť | upraviť zdroj]

Mačky môžu trpieť takzvaným mačacím syndrómom hyperestézie. Ide o prejav mačkinej nálady hýbaním kože na chrbte. Tento pohyb môže pripomínať dráždivé vlnenie alebo mykanie. Mačky týmto  vlnením prejavujú svoju úzkosť a nervozitu. U mačiek žijúcich v byte alebo uzavretom priestore je tento syndróm celkom častý a bežný.[4]

Komunikácia pomocou labiek[upraviť | upraviť zdroj]

Mačacie labky majú tiež význam pri dorozumievaní. Labky sú zakončené pazúrmi a tie majú tiež význam v dorozumievaní.

Mačacie pazúriky mierne vysunuté počas hladkania pánom : ,, Nerešpektuješ moju reč? Doplatíš na to!“

Labka zdvihnutá, mačka v bojovom postoji : ,, Vyzývam, ťa na súboj!“

Hlavným dôvod prečo sa pes a mačka často bijú je práve rozdielna neverbálna komunikácia. Pes zdvihne labku keď sa chce hrať. Mačka to nesprávne pochopí ako výzvu na súboj.[5]

Komunikácia pomocou celého tela[upraviť | upraviť zdroj]

Mačky rôznymi postaveniami a polohami tela vyjadrujú emócie, nálady a obavy.

Mačka si zakrýva labou tvár pričom je schúlená : ,, Je mi zima."

Chvost zvesený, pri chodení sa brucho dotýka zeme : ,,Cítim sa neisto."

Sediaca mačka, chvost pri tele : ,, Som ospalá."[6]

Zahrabávanie jedla : ,, Keď budem neskôr hladná, toto tu nájdem. Teraz rýchlo preč, niekto ma možno pozoruje."

Ľahnutie na chrbát počas boja, vystrčenie zadných labiek, prípadné syčanie : ,, Tým, že ležím na chrbte sa môžem brániť oboma prednými labkami a zadnými ťa kopať!

Natiahnutie a nasledovné zvalenie : ,, Prosím, pohlaď ma!"

Mačka v obrannej pozícií.

Natiahnutá hlava ku neznámemu objektu, zdvihnutá labka : ,, Nepoznám ťa. Neublížiš mi?"

Syčanie pričom chvost je stiahnutý medzi nohami : ,, Drž sa odo mňa ďalej!"

Cvakanie zubami pri pozorovaní prírody z okna : ,, Zase mi tá sýkorka ušla!"

Vyvalenie na chrbte : ,, Dôverujem ti, tak ma nesklam."

Ošuchovanie o človeka alebo vec : ,, Áno teba poznám, nechám na tebe svoj pach."[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c DANKO, Ján. Mačka. Prvé. vyd. Bratislava : Príroda, 2014. ISBN 978-80-07-02368-0. S. 156,157,158.
  2. a b CUVELIER, Jean. Vreckový slovník, slovensko-mačací, slovensko-mačací. Prvé. vyd. Paríž : Larousse, 2008. ISBN 978-80-264-0061-5. S. 51,118.
  3. ALDERTON, David. Vaša mačka a mačiatko. Prvé. vyd. Londýn : [s.n.], 1987. ISBN 80-7145-013-8. S. 11.
  4. BARLERINOVÁ, Laetitia. Šťastná kočka v bytě. Prvé. vyd. Paríž : Rustica Editions, 2007. ISBN 978-80-264-0103-2. S. 19.
  5. HOFMANN, Helga. Co nám říká kočka?. Prvé. vyd. München : [s.n.], 2008. ISBN 978-80-7541-020-7. S. 51.
  6. MORTIMER, Anne. Mačky. [s.l.] : The Templar Company, 2007. ISBN 978-80-8109-007-3. S. 19.
  7. BAILEY, Gwen. Mačka a jej reč. Londýn : Hamlyn, 2002. ISBN 80-7181-879-8. S. 29,74.