Reciproká rovnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Reciproká rovnica alebo recipročná rovnica n-tého stupňa prvého, resp. druhého druhu je algebraická rovnica

kde

  •   je reciproký mnohočlen 1. druhu (kladne reciproký)
  •   je reciproký mnohočlen 2. druhu (záporne reciproký)

Pre reciprokú rovnicu je teda charakteristická symetria koeficientov, ide teda vlastne o špeciálny prípad algebrickej rovnice, ktorú vďaka tejto vlastnosti dokážeme riešiť vhodnými substitúciami.[1]

Postup riešenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • každá reciproká rovnica druhého druhu, nepárneho stupňakoreň c = 1. Ak ju vydelíme dvojčlenom (x−1), dostaneme reciprokú rovnicu prvého druhu.
  • každá reciproká rovnica prvého druhu, nepárneho stupňa má koreň c = −1. Ak ju vydelíme dvojčlenom (x+1), dostaneme reciprokú rovnicu prvého druhu, párneho stupňa.
  • reciprokú rovnicu prvého druhu, párneho stupňa n je možné previesť na algebraickú rovnicu polovičného stupňa vydelíme výrazom a substitúciou:

Z vyššie uvedených skutočnosti možno ľahko odvodiť, že ak je číslo riešením reciprokej rovnice, potom aj číslo je jej riešením. V prípade koreňa je to , čo je triviálny prípad.

Príklady reciprokých rovníc[upraviť | upraviť zdroj]

Je to reciproká rovnica prvého druhu tretieho stupňa.

Je to reciproká rovnica prvého druhu štvrtého stupňa.

Je to reciproká rovnica druhého druhu štvrtého stupňa.

Je to reciproká rovnica prvého druhu štvréto stupňa.

a teda to nie je reciproká rovnica.[2]

Príklady[upraviť | upraviť zdroj]

Riešte rovnicu

Ide o reciprokú rovnicu prvého druhu párneho stupňa. Rovnicu vydelíme výrazom
| rovnicu si vhodne upravíme
| zavedieme substitúcie a
a teda =
,

Spätným dosadením do dostávame

, je teda dvojnásobný koreň.

ďalšie dva korene dostaneme z:

keďže diskriminant je záporný, rovnica nemá reálne korene a riešením je teda

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Reciproké rovnice [online]. rovnice.kosanet.cz, 2008, [cit. 2016-05-10]. Dostupné online. Archivované 2016-03-03 z originálu.
  2. Reciproké rovnice [online]. http://kdm.karlin.mff.cuni.cz/, 2010-201, [cit. 2016-05-10]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]