Redaktor:Ústav verejnej politiky
Obmedzená racionalita podľa Herberta Simona a jej riešenia[upraviť | upraviť zdroj]
Herbert Simon ako jeden z prvých upozornil na ohraničenosť racionálnych teórií v rozhodovaní, teda existujú určité limity pri rozhodovaní jednotlivcov, ktoré spomína vo svojej knihe Administrative Behavior. O koncepte obmedzenej racionality (bounded rationality) hovorí vo svojej knihe Models of Man. Podľa neho „ kapacita ľudskej mysle formulovať a riešiť zložité problémy je veľmi malá v porovnaní s veľkosťou problémov, ktorých riešenie si vyžaduje objektívne racionálne správanie v reálnom svete“. [1]
Herber Simon tvrdil, že obmedzená racionalita je založená na niekoľkých princípoch. Medzi prvý princíp patrí to, že ľudia si pri riešení svojich problémov vytvárajú akýsi jednoduchší model situácie, v ktorej sa nachádzajú. Ale tieto modely sú často nepresným odrazom ich reality a preto je ich správanie nepresné a majú tendenciu k iracionálnym rozhodnutiam. Ďalším princípom na ktorom je založená obmedzená racionalita je, že to nie je všetko len o obmedzenej ľudskej kapacite, ale obmedzená racionalita je aj produktom ľudí s ktorými sa poznáme, ďalej tam môžeme zahrnúť aj miesto, kde pracujeme. Ďalej Simon tvrdí, že iracionálne správanie môžeme účinne spravovať prostredníctvom organizácie, teda od štátu až po firmy.[2]
Riešenia iracionálnych rozhodnutí[upraviť | upraviť zdroj]
Keďže vieme predvídať, že jednotlivec prijíma iracionálne rozhodnutia, ktoré majú rôzne dopady, snažíme sa predísť týmto zlyhaniam. Výskumníci vymedzili 3 pohľady, ktoré pomáhajú pri riešení behaviorálnych zlyhaní. Sú to postrčenie (nudge), zvažovanie (think) a sebaovládanie (steer). Ak sa snažíme podvedome ovplyvniť jednotlivcov o lepšie rozhodnutia úpravou volieb, ktoré dáme jednotlivcom k dispozícií nazývame postrčenie. Príkladom môžeme uviesť zmeny v cestnej premávke na ostrove Man. Kde výskumník Andy Lloyd tvrdí, že veľakrát videl ľudí ísť príliš rýchlo na sídliskách v blízkosti detských ihrísk. Motoristi, ktorí jazdia príliš rýchlo intuitívne spomaľujú, keď uvidia dieťa. Preto zahájili kampaň, kde vytlačili v životnej veľkosti fotografie detí, ktoré boli rozmiestnené na sídliskách, aby tak vodičov ovplyvnili k zmene rýchlosti.[3] Druhým príkladom môže byť, ovplyvnenie zmeny lepšieho rozhodnutia pri stravovaní. V Amerike zistili, že konzumácia sladených nápojov môže viesť k úmrtiu takmer 184 tisíc obyvateľov po celom svete. Preto hlavnou globálnou prioritou je podstatne znížiť alebo eliminovať cukor-sladené nápoje. Preto existujú rôzne reklamné kampane, ktoré na fotografiách zobrazujú koľko cukru obsahujú dané sladené nápoje. [4]
Ďalší prístup, ktorý rieši zlyhávanie v rozhodovaní je zvažovanie. Zvažovanie dáva dôraz na uvažovanie, debatu o všetkých možných riešeniach. Čiže snaha zmeniť rozhodnutie cez lepšie zhodnotenie. Príkladom zvažovania môžeme uviesť experiment pri darovaní orgánov, ktorý bol vykonaní na náhodnej vzorke 179 študentov. Títo študenti dostali informačné letáky zamerané na „postrčenie“, v ktorých ich mal motivovať k darovaniu orgánov. Daný leták hovoril napríklad o počte mladých ľudí, ktorý sa zaregistrovali na darovanie orgánov, ďalej informoval aj o celebritách, ktoré podporujú darovanie orgánov. Potom bol rozdaný ten istý leták, po ktorom nasledovala diskusia, ktorá trvala 15 minút a jej obsahom boli prípady darovania orgánov. Výskumníci dospeli k tomu, že postrčenie malo väčší efekt ako v kombinácií dvoch prístupov a to postrčenia a zvažovania, kde po danej diskusií sa počet potencionálnych darcov znížil. [5]
Tretím prístupom pomocou ktorého sa riešia zlyhania v rozhodovaní je sebaovládanie. V danom prístupe sa za kľúčové považuje jednotlivec a jeho záujem o jeho vlastné schopnosti a uvažovanie, čiže snaha o lepšiu osobnosť.[6] Príkladom sebaovládania môžeme uviesť experiment s rozhodovaním, kde bolo účastníkom rozdaných 5 pravidiel, ktoré by im mali napomôcť robiť lepšie rozhodnutia. Medzi 5 pravidiel patrili: informácie o ľudskej tendencií realizovať zvyky, diskutovali o potrebe zvážiť intuitívny nápad, potreba hlbšie zvážiť zložitejšie rozhodnutia, pokúsiť sa zmierniť hromadnú mentalitu a prostredníctvom lepšieho plánovania kontrolovať krátkodobé ciele. Účastníci si mali v nasledujúcich 2 týždňoch viesť denník, kde si mali poznamenať či im týchto 5 pravidiel napomáhalo robiť lepšie rozhodnutia. Účastníci zaznamenali zvýšenie svojej sebadôvery pri rozhodovaní, za podstatné považovali rady, ktoré sa týkali dlhodobých rozhodnutí, cítili, že dokážu lepšie ovládať svoju intuíciu a sú slobodnejší pri zmene návykov. [7]
[1] Simon, Models of Man, Social and Rational: Mathematical Essays on Rational Human Behavior in a Social
Setting, s. 202
[2] Jones, Pykett, Whitehead, Changing Behaviours , s. 163
[3] http://www.bbc.com/news/24749697
[4] http://edition.cnn.com/2014/07/02/health/gallery/sugar-sweetened-beverages/
[5] Jones, Pykett, Whitehead, Changing Behaviours , s. 171-172
[6] Jones, Changing Behaviours, s. 189
[7] Grist, Steer – Mastering Our Behavior through Instinct, Environment and Reason, s. 63