Redaktor:Bilikovap/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání



Kostol v Drásove

Kostol Povýšenia Sv. Kríža nachádzajúci sa v Drásove (jihomoravský kraj) je štátom chránená pamiatka. Nachádza sa na najvyššom mieste v obci na križovatke hlavných ciest. Zaraďujeme ho medzi rímskokatolícke chrámy a momentálne v nom sídli Drásovská farnosť.

História[upraviť | upraviť kód]

Južná fasáda Drásovského kostola

13. storočie[upraviť | upraviť kód]

Kostol je poprvé zmienený v roku 1255 v konfirmačnej listine kráľa Přemysla Otakara II. Vydaná pre kláštor Porta coeli, uvádza okrem ďalších majetkov aj Strazaw cum ecclesia et decimis. Bol založený práve jeho manželkou Konstanciou v roku 1233. V Prahe o rok na to založila kláštor jej dcéra sv. Anežka Česká. V drásovskom kostole ktorý vtedy zahrnoval len dnešný presbytár a časť lodi, Anežka pobývala. Kostol pôvodne slúžil k bohoslužbám na počesť Cyrila a Metoda. Solúnsky bratia tunajší kraj zrejme navštívili při svojej misijnej ceste z Lužice cez Čechy na Velehrad. Podľa legendy svedci zakladali kostoly zasvätené sv. Krížu a sv. Klimentovi. Na cyrilo-metodskú tradíciu poukazujú aj dvojramenne kované kríže na kostole. V 1241 bol kostol poškodený nájazdom Tatárov. Architektúra kostola je ovplyvnená viacerými slohovými obdobiami. V období vrcholnej gotiky za vlády Karla IV. bol na vež kostola umiestnený kamenný štít s krížom rytierskeho rádu Johanitov, ktorí mali v tunajšom kraji od roku 1168 stráže na prianie Pápeža Eugena III. Podporoval križiacke výpravy.

14. - 15. storočie[upraviť | upraviť kód]

Roku 1322 založila Eliška Rejčka kláštor na Starém Brne. V tej době bol drásovský kostol pod patronátom kláštora Porta Coeli. Z obdoobia 1340 – 1360 pochádzajú drásovské fresky s vyobrazením Kristovho života od zvestovania po na nebevstania. V době husitských válok (1419 – 1434) král Jiří potvrdil patronátne právo tišnovského kláštora na Drásov. Vtedy bol kostol obnovený a zriadená fara. V tomto období vyvolané obavami z uherských vojsk bol kostolný areál obohnaný múrom. Samotný kostol bol doplnený o vež.

16. - 19. storočie[upraviť | upraviť kód]

V roku 1512 bol zavedený veľý zvon. Z roku 1601 je malá monštrancia, vytvorená asi z tického relikviára. V období renesancie bola obec Drásov vyplienená a horná tretina hradieb opevneného kostola zborená. Po uzatvorení Westfalského mieru bol kostol okolo roku 1660 opravený v renesančnom, neskor baroknom slohu. Roku 1784 tu bola Jozefom II. zriadená lokália s pomocným kňazom. K výrazným prestavbám prišlo v druhej polovici 17. storočia, kedy bola strhnutá gotická klenba v knežišti, celý kostol bol potom na novo valene zaklenutý a do severnej steny presbytára bolo vložené kamenné edikulové sanktuárium. Taktiež vznikla murovaná hudobná kruchta ktorej čelo spočíva na masívnych hranolových pilieroch. Bolo postavené slimáčie schodisko do veže. Fara bola znovu obnovená v roku 1855. Súčatnú podobu kostol získal po stavebných aj interierových úpravach v 1. polovici 19. storočia.

20. - 21. storočie[upraviť | upraviť kód]

Veľká oprava kostola bola uskutočnená za správy farára F. Malíka v roku 1940 – 1941 pod dohľadom pamiatkového úradu. Okná presbytára, ktoré boli v minulosti zamurované boli práve vtedy obnovené.

Generálna rekonštrukcia, ktorú mal na starosti pamiatkový úrad, bola prevedená v roku 1955. Posledná rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1983. Pri búraní kostnice v areáli cintorína bolo v zamurovanom výklenku objavené nie veľké vežovité pastofórium, teda schránka na relikvie, inak nazývaný aj Eucharický svätostánok. Ako celok bol pravdepodobne vytvorený v olomouckých dielnach v štvrtom či piatom desaťročí 15. storočia. Na spodnej pätke ma vyryté venovanie z roku 1601. Posledné úpravy sa uskutočnili v roku 2002 a to náter fasády.

Exteriér[upraviť | upraviť kód]

Okno so štvorlístou kružbou medzi opornými pilieri severo - východnej fasáde

Kostol je orientovaná pozdĺžna jedno lodná stavba s odsadeným trojbokým chórom, ku ktorého severnej strane bola pristavaná sakristia. Táto časť kostola má obdĺžnikový pôdorys, s krátkou obdĺžnikovou loďou a masívnou hranolovo vežou armovanou kamennými kvádrami. Knežisko je opatrené odstupňovanými opornými piliermi ukončenými novou pultovou strieškou. Nové hladké fasády sú prelomené v závere chóru hrotitými gotickými oknami s kamenným ostením. V záklenku severo -východného okna sa nachádza štvorlistá kružba, tiež typická pre gotické obdobie. Vo východnej stene je umiestnené polkruhové zavŕšené okno zhotovené z jednoho kusu kameňa, ktoré má z vnútra stesanú hranu.

Veža[upraviť | upraviť kód]

V západnom priečelí lode sa nachádza pristavaná mohutná veža z 15. storočia. Priestory veže sú prístupné z vonku. Tento vstup bol vybudovaný počas prvej polovice 17. storočia počas rekonštrukcii. Zároveň bol vybúraný prístup do veže z vnútra lode kostola.

Telo veže členia dva pásy rímsy umiestnenej medzi soklom a korunnou rímsou, takzvanou kordónovou rímsou, pričom v oboch častiach sú prelomené šterbinové okná. Špaletu majú do široka otvorenú dovnútra. V nižších úrovniach je ozdobená úzkymi strieľňami. Zvonicové poschodie je otvorené širokými oknami s polkruhovými výklenkami. Tieto okná sú spoločne s drobnými okienkami na východnej strane sakristie odrazom takzvanej románskej renesancie v architektúre na konci stredoveku. Nad južným oknom v 2 etáži bola druhotne osadená kamenná náhrobná doska, ktorá bola vytesaná z miestnej červenej arkózy v 14. storočia. Objekt však nemá žiadny nápis a je na nom len vyrytý latinský kríž. V priebehu 19. storočí došlo k prerazeniu nových okenných otvorov po bokoch lode aj chóru.

Interiér[upraviť | upraviť kód]

Presbytérium[upraviť | upraviť kód]

Z najstaršej stavby kostolnej výstavby sa dodnes zachovala loď postavená z lomového kameňa, ktorá bola však pôvodne plochostropá. Vstup do kostola je cez valené podvežie. Na mieste ranne gotického knežišťa neznámeho tvaru vyrástol behom prvej polovici 14.storočia súčastny trojboké presbytérium aj s vedlajšou sakristiou, na severnej strane. Chór je preklenutý krížovou klenbou na ktorú hladko nadvezuje lomená koncha, v tvare štvrť gule. Presbytáriu pôvodné gotické zaklenutie chýba. Krížová žebrová klenba a päťdielny lunelový záver, ktorý tam v minulostí bol, bol odstránený v baroknej době. Na stenách knežišťa môžeme vidiet osekané klenbové výbehy a ihlancové konzoly, z ktorých niektoré boli sprevádzané krátkymi oblými príporami. K odhaleniu týchto pozostatkov po zaklenutí kostola došlo v rokoch 1940 – 1941.

Interier kostola

Sakristia[upraviť | upraviť kód]

Narozdiel od ostatných častí kostola v sakristii nájdeme zachované pôvodné gotické zaklenutie. Táto časť kostola má valenú, mierne hrotitú klenbu na rozdiel od hlavnej lode, ktorá je zaklenutá valene s výsečami. Päta klenby dosadá na pristenné polopiliere završenými mohutnými zloženými rímsami.

Okná[upraviť | upraviť kód]

V období 40 rokov došlo k vybúraniu neskorších zamurovaniach v pôvodných gotických záverových oknách. Zatiaľ čo v lomenom výklenku severného odhaleného okna môžeme nájsť celú kružbovú výzdobu, ďalšie dve sú bez dekorácie. Kamenné ostenie okien i čela operných odstupňovaných pilierov boli vytesané zo žltohnedých permských pieskovcov miestneho pôvodu. Tieto prvky zaraďujeme do románskeho slohu. Práve ostenie z miestneho pieskovca bolo pravdepodobne súčasťou románskeho portálu.

Sedília v spodnej časti steny

Dekorácia[upraviť | upraviť kód]

Najcennejšia kamenická práca sa skrýva vo vnútri kňazišťa. Ide o dvojdielnu sediliu umiestnenú v dolnej časti steny na pravo od oltára ktorý pochádza z ranné gotického obdobia. Hrany po bokoch aj zalomené oblúky, ktoré nesie v strede umiestnená konzola, sú bohato profilované. Vo vrcholových jeptiškách sa dochovaly zbytky farebnej stredovekej polychrómie. Na ľavo od oltára sa nachádza pravouhlá kamenná skrinka, vbudovaná do steny, na ukladanie kostolných cenností. Velká časť interiéru presbytára je pokrytá hodnotnou maliarskou výzdobou, datovanou do tretej štvrtiny 14. Storočia

Nástenné maľby[upraviť | upraviť kód]

Nástenné maľby v interiery kostola

Na záver 14. storočia získal drásovský kostol maľby s christologickými a mariánskymi námetmi, ktoré sa dodnes zachovali len na stenách presbytéria. Objavené boli v roku 1932. Rozvrhnuté sú na štyroch pásov. Predpokladá sa, že je to diela viacerých maliarov. Obrazy boli zreštaurované v roku 1981. Na severnej stene je posedenie s výjavmi zo života Krista. V spodnej časti pásu bol celkom jednoznačne vysmienie Krista, Korunovanie tŕňovou korunou a ukrižovanie. Prostred pásu obsahuje Bičovanie, Nesenie kríža a Pribíjanie na kríž. Cez tieto obrazy bol pravdepodobne umiestnený na scénu Krista na olivovej hore. V priebehu raného baroka sanktuarium bol zachovaný fragment obrazu Mučeníctvo z desať tisíc mučeníkov na strome. Na celej nadzemnej oblasti presbytéria boli pôvodne namaľované postavy 12 apoštolov, ale kvôli nesprávnej oprave boli zničené. Južná stena presbytária nesie scény Márie. V najnižšej časti Zvestovania P. Márii, na Obetu Pánovi, a púť sv. Elizabeth P. Márie. V strede pásu je zachytený poklona troch kráľov a Zabitie betlémských neviniatok. Tretí pás je obmedzený na scénu Smrti Panny, cez ktoré fragment anjel s strunový nástroj zobrazujúci slávnostné scény z nanebovzatia panny Márie. Na klenbe zadného okna sú rozpoznateľné hlavy starozákonných prorokov a patriarchov, ktorý okrem, Jonáša, Davida a Daniela nemohli byť identifikované. Medzi rámami okien a na špaletách sú zaznamenané početné znaky svätíc s prívlastkom (st. Alžbety, Barbara, Agatha, Dorothy, Catherine, Ursula, Apolonie...), ktoré zodpovedajú konceptualizácii katolícky kult svätých v čase Karola IV. Dá sa predpokladať, že podobným spôsobom boli drásovským farníkom vizuálne sprístupnené biblické deje na stenách kostolnej lode.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

Literatúra:[upraviť | upraviť kód]
  • OHÁREL, O. Vlastivěda moravská. Brno. 1923, s.238 - 242
  • SAMEK, B. Umělecké památky Moravy a Slezska (A–I). Praha: Academia, 1994. ISBN 80-200-0474-2. S. 414–416.
  • ŠTEPANEK, V. - VYKOUPIL, L. - JAN, L. Drásov 1238 - 1988. Drásov. 1988.
  • FLÍDR, A. - KONEČNÝ, M. - ŠTEPÁN, R. Průvodce krajinou hradů. Středověké památky v povodí Svratky a Svitavy. Kroměříž : NPÚ, ÚPS v Kroměříži. 2014. ISBN978-80-87231-17-3.