Redaktor:Bronto/Archív 2010

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání


Dollhouse[upraviť | upraviť zdroj]

Možná, že než začneš příště něco přesunovat, mohl by sis přečíst diskuzi a případně argumentovat pro přesun. Každopádně ne všem se to líbí. A rozcestník, co jsi vytvořil, je úplně zbytečný, protože žádný z těch článků (až na seriál) nebyl ještě napsán. --Thovt 22:31, 5. január 2010 (UTC)

Po prvé, kto si a prečo by ma mal zaujímať tvoj názor, ktorý je mimochodom úplne odveci? Po druhé, neboli vytvorené, naozaj? Nepovedz. Tak zmaž polovicu rozlišovacích stránok. S pozdravom. Bronto 22:34, 5. január 2010 (UTC)
Tá rozlišovacia stránka je úplne v poriadku. Je oveľa logickejšie a jednoduchšie mať ju hneď na začiatku, ako neskôr špekulovať s presunmi a zachovaním histórie článkov. --–Bubamara 22:37, 5. január 2010 (UTC)
Každopádně děláš nepořádek v rozlišovačích (jak jsem se zmínil v diskuzi u článku). Tys použil TV seriál, jinde je seriál USA, někde zas seriál. --Thovt 22:47, 5. január 2010 (UTC)
No to je pravda, v tom je neporiadok. Bronto 00:34, 10. január 2010 (UTC)

Nazvy mesiacov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Individuálne názvy telies musia byť vyjadrené v pôvodnom jazyku. Prepisovanie z jednej abecedy do druhej je povolené ale preklad z jedného jazyka do druhého nie je. Nomenklatura slnecnej sustavy --Zaerp°°°°

To nie je prepisovanie, ale slovenské názvy, a záväzné: http://www.juls.savba.sk/ks/2008/5/ks2008-5.pdf. Také isté ako napríklad u súhvezdí, kde ti to na počudovanie neprekáža. A teraz to akože môžem dávať znova do poriadku? "Ďakujem". Bronto 17:28, 12. január 2010 (UTC)

prepisovanie JE dovolene ale preklad nie je --Zaerp°°°°

Ako vidíš je a očividne nemáš pravdu, lebo planéty aj hviezdy majú slovenské názvy. Tak sa spamätaj a prestaň. Bronto 17:33, 12. január 2010 (UTC)

Individual names chosen for each body should be expressed in the language of origin. Transliteration for various alphabets should be given, but there will be no translation from one language to another. --Zaerp°°°°
Pozri tu Diskusia s redaktorom:Vasiľ... A máš pocit, že napríklad "Venuša" je slovo "in the language of origin"?
netvrdim ze je, ja vidim pravidla, ktore su dost jasne, mozno hlavne planety a mesiac maju vinimku, neviem --Zaerp°°°°

Krčma[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, nepozrel by si sa na toto: Wikipédia:Krčma/Technické#Články o automobiloch a pridal svoj názor ? Ďakujem Rios 22:15, 13. január 2010 (UTC)

Štát rosomákov[upraviť | upraviť zdroj]

Odkiaľ si vzal informácie o tom, že Michigan je "štát rosomákov " atď? Nechce sa mi veriť, že je to oficiálne označenie... na anglickej wiki stránke nič také nevidím... google mi to našiel akurát na nejakých blogoch a na stránke referáty.sk. Ak to nemá nejaký serióznejší zdroj, do encyklopédie to nepatrí. --Viliam Búr 21:48, 18. január 2010 (UTC)

To som nepísal ja, len som to tam premiestnil už neviem odkiaľ. Bronto 22:00, 18. január 2010 (UTC)

  • --Kelovy 22:11, 18. január 2010 (UTC)

Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša v Ruskej Bystrej

Chrám XY[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj

Presmeroval si pôvodne označenú stať Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša v Ruskej Bystrej na Kostol prenesenia ostatkov svätého Mikuláša bez uvedenia lokality v ktorej sa uvedený kostol nachádza. Ak sa pozrieš na zoznam národných kultúrnych pamiatok alebo Gréckokatolícke chrámy na Slovensku. tak z názvu sa nedá určiť lokalita. Napríklad, ak turista navštívi Svidnícky okres, tak má možnosť navštíviť 10 národných kultúrnych pamiatok (kostolov). Je tam ešte Duklianske bojisko s pamätníkmi. Preto si želám, akceptovať pôvodné názvy. Na záver Ťa prosím, aby si upravil stať Cerkva Ochrany Bohorodičky na názov Cerkva Ochrany Bohorodičky v Miroli. Ja to nedokážem. S pozdravom [[redaktor:|]]@[[Diskusia s redaktorom:|disk]]prís 19:29, 28. január 2010 (UTC)

Aha, pán ráči po mesiaci či koľko reagovať. Ponechajme stranou, čo si želáš alebo neželáš a zopakujme teda tretíkrát veľmi jednoduchú otázku: Existuje ešte niekde inde kostol s takýmto menom, áno alebo nie? Za odpoveď na TÚTO otázku vopred ďakujem. Moja reakcia závisí od tejto odpovede. Bronto 22:52, 28. január 2010 (UTC)

Slovenský plynárenský priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj

Vážim si, ako podrobne sa venuješ téme SPP, každopádne, nesúhlasím s trvaním na údaji, kedy prišlo k odčleneniu dcérskych spoločností SPP - preprava, dnes eustream a SPP - distribúcia od SPP. Máš pravdu v použití údaju zápisu do obchodného registra, ale ak sa pozrieš podrobnejšie na výpis, tak SPP - preprava a SPP - distribúcia boli do 30.6.2006 len prázdne schránky, s činnosťami, ktoré nesúvisia s plynárenstvom. Plynárenské činnosti nadobudli až 1.7.2006, ako je vedené aj vo výpise z registra. Ďalšou referenciou je výročná správa SPP za rok 2006, v ktorej je to tiež priamo uvedené http://www.spp.sk/download/vyrocne-spravy/SPP_VS_2006_SK.pdf Na webe Eustreamu je z tohto dôvodu tiež výročná správa dostupná až od roku 2006. Ďalším zdrojom môže byť regulačný úrad ÚRSO, ktorý vydal k 1.7.2006 povolenie na podnikanie v oblasti prepravy plynu dnešnej spoločnosti eustream. Bol som osobne pri tom, ako sa to udialo, preto by som bol rád, aby sa uvádzal správny údaj. Vieme sa teda dohodnúť na používaní správneho faktu, prípadne treba formálne vyhlásenie generálneho riaditeľa spoločnosti, pána Pavla Janočka, ktoré môžem tiež zabezpečiť? Ďakujem za odpoveď.--Tuchscher 22:27, 1. február 2010 (UTC)

Akýkoľvek podnik na svete vzniká zápisom do obchodného registra. Kým podnik nevznikol, nemôžeme povedať, že je odčlenený od pôvodnej spoločnosti, teda odčlenenie = vznik. Z toho vyplýva, že podnik je odčlenený zápisom do obchodného registra. K tomu napr. § 62 Obchodného zákonníka: "Spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra". (analogicky §69b(7), §68, §27(3) atď.) To, či podnik naozaj fyzicky funguje, je úplne iný problém (aj keď tu je otázka definície, čo je to reálne fungovať...keď má podnik len orgány, tak je to fyzické fungovanie?). Iným slovami: Nie je možné napísať, že tie spoločnosti boli odčlenené, teda vznikli, v r. 2006, pretože vznikli už 2004; ty tu aplikuješ svoju osobnú definíciu "vzniku", tá ale právne nie je relevantná, a keďže podnik ako pojem je čisto právna konštrukcia, tak vlastne vo vzťahu k pojmu podnik nie je relevantná vôbec. Praktický pohľad: V článku sú teraz napísané obidve skutočnosti, tá tvoja je zohľadnená výrazom de facto. Mne sa to zdá úplne jasné. Ak sa ti to zdá málo presné, tak tam rozpíš tie detaily, čo si tu uviedol (ktoré mne pripadajú vzhľadom na názov článku nepodstatné), ozajstný vznik (2004) tam ale musí byť primárne uvedený. Bronto 15:22, 2. február 2010 (UTC)

Nejde o osobnú definíciu, ale difiníciu vyplývajúcu z európskej direktívy a implementovanú do slovenskej legislatívy zákonom o energetike 656/2004, ktorý hovorí, že činnosti prepravy a distribúcie musia byť oddelené od obchodu so zemným plynom. "Fór" je v tom, že text na wikipedii "Slovenský plynárenský priemysel" nehovorí o vzniku daných spoločností, ale o odčlenení v zmysle európskej legislatívy. Prakticky v SPP nastalo k 1.7.2006 nastalo naliatie týchto činností, ako aj aktív a zamestnancov. Chystám sa napísať texty aj k týmto spoločnostiam, budem brať do úvahy túto diskusiu, ale dúfam, že kvôli zabráneniu nepochopenia upravím text na "K 1. 1. júlu 2006 boli v zmysle požiadaviek európskej energetickej legislatívy od SPP odčlenené činnosti prepravy a distribúcie, ktoré začali vykonávať dcérske spoločnosti SPP - preprava a SPP - distribúcia.... Ak ale môžem poprosiť o pomoc, som nový, chcel by som vytvoriť firemný infobox ako má napr. Duslo. Procesne to môžem urobiť tak, že si ho skopírujem a uvediem jednotlivé položky? --Tuchscher 19:19, 2. február 2010 (UTC)

Tak to má byť asi vtip. Najprv si zmeníš text článku a potom mi tu začneš argumentovať tým, že článok hovorí niečo iné, hoci to iné si tam dal ty. Samozrejme je rozdiel, či napíšeš odčlenenie činností (čo môže znamenať čo sa ti zachce) alebo napíšeš odčlenenie podniku (spoločnosti). Faktom je, že podniky boli odčlenené alebo vznikli (to je to isté, lebo to sú dcéry) 2004 a činnosť začala asi 2006. A to, kedy nejaký podnik vznikol, je stále významné, neviem, prečo s tým máš problémy, to je ako v Kocúrkove. Takže to tam upravím, a ak chceš ďalej diskutovať, tak prosím bez takýchto trapných trikov, ja mám lepšie na robote. Bronto 20:26, 2. február 2010 (UTC)

Nerozumiem poznámke "trápne triky", prosím vysvetliť. Odčlenenie činností je definícia daná EK, ktorá hovorí, že v zmysle zabezpečenia rovnakých, t.j. nediskriminatívnatívnych podmienok na trhu musí byť činnosť preprava plynu a činnosť distribúcia plynu v inej spoločnosti, ako obchod so zemným plynom, inak povedané, ak takéto činnosti boli integrované v jednej (príklad SPP ale aj Transgas v Čechách) musia byť odčlenené do samostatných spoločností. Do 1.7.2006 boli spoločnosti SPP distribúcia a SPP preprava len prázdne a formálne boli ich štatutármi len zamestnanci divízie aktív SPP. Za dané obdobie ani nevykazovali žiadne hospodárenie. Beriem, že som sa pri prvej argumentácii zle vyjadril a možno som bol žoviálny v tom, že som niečo označil, že je "fór v tom". Unbundlingu som sa venoval ešte v čase, keď som bol energetický novinár a pripravoval som celú komunikáciu právneho odčlenenia SPP v zmysle 2. energetického balíčka. Každopádne, je dosť zvláštne, že absolútne neberieš ako argumántáciu oficiálne dokumenty spoločnosti, o ktorej sa hovorí. Nemienim sa ani hádať kvôli takej malichernosti, ako je zmena názvu spoločnosti SPP - preprava na Eustream, lebo ako sa uvádza na oficiálnej stránke Eustreamu, zmena názvu spoločnosti prišla k 1.1.2008, ale vďaka tomu, že obchodný register na štátny sviatok neregistruje zmeny, tak to je až s platnosťou 2.1. Budem však rád, ak sa budeme schopní dohodnúť na principiálnych veciach. --Tuchscher 21:12, 2. február 2010 (UTC)

Vysvetlenie: To, čo si tvrdil, že článok tvrdí ( "Fór" je v tom, že text na wikipedii "Slovenský plynárenský priemysel" nehovorí o vzniku daných spoločností, ale o odčlenení v zmysle európskej legislatívy), článok pôvodne netvrdil, ale si to tam napísal ty sám (keď som čítal túto diskusiu tak si zmenil vetu o spoločnostiach na vetu o činnostiach). Neviem, či to bol úmysel alebo tvoja zmätenosť a je mi to aj jedno. O tom, čo je alebo nie je odčlenenie činností som sa nehádal, išlo len o formuláciu vety. Bronto 04:21, 4. február 2010 (UTC)

OK, beriem, že som sa zle vyjadril a že momentálne je text, ktorá je akceptovateľná. Prosím ešte radu, pri pridávaní loga spoločnosti, ktoré je ako také vlastníctvom spoločnosti, ale určené na voľné používanie, akú kategóriu copyrightu použiť? Vopred Ďakujem za radu. --Tuchscher 07:26, 4. február 2010 (UTC)

Názvoslovie[upraviť | upraviť zdroj]

Mám na teba, ako na rozhľadenejšieho otázku. Plemená psov vo Wikipédii sú označované prekladmi, ktoré nie vždy korenšpondujú s názvoslovím oficiálnym. Nemalo by sa používať oficiálne názvoslovie ? Príklad - Jack Russell Terrier. Podľa FCI štandardu na SKJ je oficiálny názov na Slovensku "Jack Russel teriér" (s jedným l). Obvykle po slovensky - Jack Russell teriér, podľa FCI inde Jack Russell terrier (dva l), podľa Wikipédie "Teriér Jacka Russella" - tento názov som pritom (okrem článkov preberajúcich Wikipédiu) inde nenašiel, ani sa obvykle nepoužíva -výstavy, oficiálne akcie SKJ a FCI. Hľadám analógiu s Československým vlčiakom, kde sa aplikuje oficiálny názov plemena. --  ivob   08:49, 2. február 2010 (UTC)

Vlčiaka by som sem neplietol, lebo tam ide o prenos zmeny slovenského pravopisu do biologického názvoslovia (ktorá sa úplne samozrejme vždy robila alebo robí, len v prípade výrazu Československo s tým tradične niekto má problém a je ochotný obetovať systematickosť aj všetky princípy, ale nechajme to...). To, čo uvádzaš ty, je jednak (možno) preklep v slovenskej tabuľke (Rusel) a jednak proste nesúlad oficiálneho(?) názvoslovia ako takého s našim názvom článku (Teriér Jacka Russella). Ak si si istý, že máš oficiálnu tabuľku tej SKJ, tak platí ten ich slovosled (lebo to zrejme nikto iný nenormuje len tá SKJ). To s tým jedným l ale bude asi ich preklep, skúsim pozrieť, ale nič nesľubujem. Plemená som mimochodom nekontroloval, myslel som si, že tí psíčkari, čo sme ich tu mali, to usledovali, tak vidím, že asi nie. Inak ale dodávam, že "Jack Russell teriér" je otrasná slovenčina... Bronto 15:42, 2. február 2010 (UTC)

Už som to vyriešil: Ak sa pozrieš tu http://www.skj.sk/phpmenu.php?s=63, ten zoznam má byť zoznam originálnych názvov (stačí si preklikať niektoré z nich), ale niekto ho odflákol a dal tam japonský teriér ako jediný (ak dobre vidím) po slovensky a v tom russellovi mu vypadlo l (aspoň vidíme, aká to tam je kvalita). Samotný štandard dostaneš, keď klikneš vpravo na tie čísla a tam je "Teriér Jacka Rusella" (s jedným s). Takže tam zas urobili ďalší preklep, pre zmenu iný, a to aj v angličtine (ak to zhrniem tri preklepy v jednom oficiálnom zdroji len v nadpise jedného plemena - kvalita ako delo). Ten človek sa ale píše Russell, takže nakoniec to máme dobre. Bronto 15:58, 2. február 2010 (UTC)

Academy Awards[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, chcel sa ťa opýtať, prečo si premiestnil Academy Award za najlepší film na Cena Akadémie ze najlepší film (ešte aj s chybou :P ). Vo všetkých stránkach sa nachádza Academy Award(s), tak by som ťa poprosil, aby si to vrátil do pôvodného stavu alebo mi to vysvetlil (lebo si napísal toto: "tak buď sk alebo en ale nie mix"). —Wwooter 16:11, 15. február 2010 (UTC)

Buď celý názov po slovensky alebo celý názov v origináli. "Na všetkých stránkach sa nachádza" (zrejme myslíš tejto wikipédie) po prvé nie je z princípu argument, po druhé toto je nový termín ako celok, tak sa nemôže ako celok nachádzať na iných stránkach často. Bronto 16:20, 15. február 2010 (UTC)

Tak potom treba aj ostatné stránky premenovať podľa tohto vzoru. A čo s 82nd Academy Awards a pod.? Bude to teda 82. udeľovanie Cien Akadémie? Pustím sa teda do toho... —Wwooter 16:42, 15. február 2010 (UTC)

Radšej to daj všetko po anglicky, aby sme nemuseli rozlišovať, čo je zaužívané a čo nie. Bronto 16:47, 15. február 2010 (UTC)

Ja by som dal skôr všetko po slovensky, aby tomu rozumeli aj ne-speakeri... —Wwooter 17:35, 15. február 2010 (UTC)

Rozhoduje to, či je názov správny, nie či mu niektor rozumie. Správnosť hádaním nazabezpečíme. Ale "rozumenie" je tam tiež, pretože to je preložené hneď na začiatku a je tam presmerovanie. Ide len o to nevyvolávať nadpisom dojem, že toto je nejaký oficiálny alebo 90% ľudí používaný slovenský názov, keď to tak nie je.Bronto 14:56, 16. február 2010 (UTC)

Prosba[upraviť | upraviť zdroj]

Nerád ťa do toho bahna zaťahujem, ale potreboval by som tvoje vyjadrenie ohľadne tej našej nešťastnej biatlonistky. Keďže ona sama seba označuje ako Kuzmina, má to v dokladoch a predstavuje ju tak i Zväz (novinári na to samozrejme kašlú), priezvisko považujem za vybavené. Je tu ešte ale problém s prvým menom - ako sa prekladá ruská Nasťa do slovenčiny - Anastázia sa mi veľmi nezdá, dal som zatiaľ Anastasia. --Rádiológ 09:51, 17. február 2010 (UTC)

Meno sa neprekladá, to len pri šľachticoch a podobne. Iba sa niekedy prepisuje, ale tu ide len o to, čo sa ona rozhodla, že si dá zapísať ako meno na Slovensku. A vyzerá to, že si dala zapísať Anastasiya, ak sa tam nepomýlili. Bronto 15:16, 17. február 2010 (UTC)

V poriadku, spýtam sa teda na zväze, ako sa ona sama podpisuje latinkou. --Rádiológ 16:34, 17. február 2010 (UTC)

Lost Heaven[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ahoj, prosím Ťa, viem, že sa veľmi dobre vyznáš v tom našom jazyku, tak mám na Teba jednu otázočku. Ako je spávne utvorené prídavné meno od slova Lost Heaven? Mohlo by byť lostheavenský? --Amonet 13:51, 20. február 2010 (UTC)

Áno. Meno + ský bez medzery. Bronto 01:55, 22. február 2010 (UTC)

  • Vďaka, nebola som si na 100% istá, či je to správne :). --Amonet 10:56, 22. február 2010 (UTC)

Na úpravu[upraviť | upraviť zdroj]

Bronto, prosím, ťukni aspoň do zhrnutia, prečo dávaš článok na úpravu - laik ako ja totiž potom vôbec netuší čo s tým... --Rádiológ 16:52, 23. február 2010 (UTC)

Ja sa snažím, ale keď robím niekedy za deň 20 článkov, tak často zabudnem. Bronto 20:49, 23. február 2010 (UTC)

Acknowledgement[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj. Dúfam, že ti nebude vadiť, že som si požičal časť tvojho textu tu (pozri tiež diskusiu). BTW, dá to prácu prepracovať sa na spodok tvojej diskusnej stránky.:) Nezarchivuješ to tu?--MichalT 20:54, 1. marec 2010 (UTC)

Monotypické rody[upraviť | upraviť zdroj]

Prečo sú potom informácie o druhoch v článku o rode? Nie je jednoduchšie premenovať článok na názov druhu, a vytvoriť nový o rode, než pracne presúvať informácie do nového článku o druhu? --AtonX 18:34, 4. marec 2010 (UTC)

Neviem, čo presne myslíš. Ak má rod len jeden druh, tak je logicky názov článku rod a obsah článku je rod aj druh, lebo to je to isté. Ak má rod viac druhov, tak by samozrejme informácie o jednotlivých druhoch mali byť v článkoch o druhoch, ale ťažko sa dá zabrániť, aby sa informácie o vyššom taxóne (rode) neprekrývali čiastočne s informáciami o nižších (druhoch). Ak myslíš konkrétne článok rosomák, ja som riešil len systematickosť názov článku, nie jeho obsah. Tam je ale konkrétne v tomto prípade problém, že niekedy sa považuje za monotypický, inokedy nie. Bronto 18:48, 4. marec 2010 (UTC)
A ja si zase myslím, že ak má rod len jeden druh, tak je logický názov článku druh. Druh totiž existuje objektívne, zatiaľ čo vyššie taxóny sú len našim vyjadrením (fylo)genetických súvislostí medzi druhmi. Alternatívne a kompromisne navrhujem, aby sme oddelili informácie do dvoch článkov - jeden o rode, jeden o druhu. Hm? --AtonX 18:56, 4. marec 2010 (UTC)
To si môžeš myslieť, ale druh je taká istá taxonomická katregória ako každá iná a my máme aj články aj o vyšších (aj nižších) taxonomických kategóriách a tie sú robené (úplne samozrejme) takto, preto je nesystematické a chaotické robiť výnimku pre jednu taxonomickú kategóriu. Okrem toho som to tu už s niekým riešil pred piatimi rokmi. Problém sa nájdním nie je, lebo je presmerovanie, tak v čom je vlastne problém? Chceš názvom článku dať najavo, že je pre teba druh symbolicky najdôležitejší taxón? Bronto 19:03, 4. marec 2010 (UTC) P.S.1: Síce sa hovorieva, že len druh existuje objektívne, lenže tak isto sa dá argumentovať o hociktorom taxóne. Tak poddruh ako aj rod je definovaný istými objektívnymi spoločnými vlastnosťami, ktoré sú v prípade poddruhu užšie a v prípade rodu širšie definované než u druhu. To je jediný rozdiel. P.S.2: Stále mi nie je jasné, v ktorom článku je problém s informáciami o druhu a rode. Bronto 19:10, 4. marec 2010 (UTC)
Neodbiehajme - súhlasil by si teda, aby boli v princípe samostatné články pre rod a pre druh, a to aj pre rody ktoré sa momentálne považujú za monotypické? --AtonX 19:14, 4. marec 2010 (UTC)
Aha, tak predsa si myslel toto. Ja som myslel, že takú s....u snáď ani nemôžeš chcieť. A mohol by si vysvetliť, načo by nám boli dva články o tom istom?...Ja sa nejako neviem zbaviť dojmu, že si pletieš taxóny s taxonomickými kategóriami. Bronto 19:22, 4. marec 2010 (UTC)
Tak teraz neviem kde je rozpor. Ty hovoríš druh je taká istá taxonomická kategória ako každá iná, a ďalej je nesystematické a chaotické robiť výnimku pre jednu taxonomickú kategóriu. Prečo by teda nemal byť samostatný článok aj o rode, aj o druhu? Zvlášť ak "monotypickosť rodu" je len otázka klasifikácie - t.j. nie je možné vždy stanoviť objektívne, či je (a vždy bol) rod monotypický alebo nie. --AtonX 23:42, 4. marec 2010 (UTC)
70% textu obsahu wikipédie nemožno stanoviť úplne objektívne a sú tu rôzne sporné veci a veci, ktoré sa neustále potenciálne môžu zmeniť a boli vnímané inak v minulosti ako dnes. Napriek tomu nejakú verziu ako bázu pre tvorbu článkov vybrať treba, nemôže byť názov a členenie všetky alternatívy súčasne. Ak nie je iné, čoho by sa dalo držať, tak samozrejme vyberiem najaktuálnejšiu a najbežnejšiu alternatívu s príslušnými komentármi v texte. Samozrejme, že sú prípady, kde je delenie sporné, ale v 90% prípadov aktuálna monotypickosť sporná nie je. Tak čo je toto za argument? Ale ako si to v praxi predstavuješ? Ak je nejaký nesporný monotypický rod, tak by sa urobil článok "XY je rod ... Jediný druh je WZ". Koniec článku (Koniec článku preto, akákoľvek ďalšia informácia je úplne identická s obsahom článku o druhu)....Aký to má zmysel?? Odhliadnuc od takéto zdvojenie má tú nevýhodu, že by niekto písal do rodu a iný do druhu o tom istom. Okrem toho sa samozrejme, ako som už povedal, nič také nerobí pri iných taxonomických kategóriách. Teraz je rod spojený s tým druhom a je to hneď v prvej vete vysvetlené - a kde je v tom problém? Keď objavia prípadne ďalší druh z toho rodu, tak sa samozrejme urobí namiesto presmerovania nový článok. Takisto ak je to členenie nebodaj naozaj veľmi sporné alebo je potreba písať o nejakej dávnej minulosti rodu, keď tam bolo viac druhov, tak je samozrejme možné urobiť separátne články, to nikto nezakazuje, ale to je veľmi zriedkavý prípad...A ja som rozhodne prvý, kto robí separátne články, ak je tam čo i len jeden vyhynutý druh. Bronto 00:13, 5. marec 2010 (UTC)
Už chápem. Ty (a možno nie si sám) sa pozeráš na taxonómiu "zhora nadol"... t.j. nižšie taxóny sú pre teba len "konkrétnejším a podrobnejším opisom" taxónu vyššieho, takže si zasluhujú separátne články. A ak niet podrobnejšieho obsahu, tak ich nepovažuješ za potrebné. Ja (a určite nie som sám) sa pozerám na taxonómiu "zdola nahor", t.j základom je biologický druh, a vyššie taxóny len zovšeobecňujú súvislosti medzi jednotlivými druhmi. --AtonX 00:29, 5. marec 2010 (UTC)
No veď celý čas zdôrazňujem, že (ani nie že ja sa "pozerám" ale že to tu proste) je celé robené zhora nadol. Mimochodom zo zdola nahor nevyplýva, že "základom" je druh, pretože pod druhom je ešte kopa ďalších taxonomických kategórií, len o nich málokedy píšeme. To, že "základom" je druh vyplýva z tradície. Bronto 14:49, 5. marec 2010 (UTC)
Iste, pod "druhom" sú aj ďalšie taxonomické kategórie, ale pojem druhu je skutočne kľúčovým v taxonómii, biológii, genetike, fylogenetike atď. To, čo čitateľ encyklopédie vidí v klietke v zoologickej záhrade je druh, nie rod, ani čeľaď ani nič podobné, každá vyššia kategória je len abstraktné myšlienkové vyjadrenie biologických a fylogenetických súvislostí medzi druhmi. Preto je každý druh encyklopedicky dosť významný na to, aby mal samostatný článok (aj za cenu, že v prípade monofyletických rodov bude obsah článku o rode relatívne obmedzený, resp. bude rod presmerovaný na druh). --AtonX 15:12, 5. marec 2010 (UTC)

Vtip je v tom, že v ZOO vidíš druh, rod aj čeľaď aj čokoľvek. Je to len otázka definície, teda kritéria, ktoré si zvolíš, ničoho iného. Jedna je vec tabuľka, ktorú tam dali pracovníci, a druhá vec, čo tam vidíš naozaj. To kritérium do istej miery nie je presne predpísané. Kedysi sa druh definoval tak, že sa dva rôzne druhy sa nemôžu páriť, lenže to už dnes ako výlučné kritérium neplatí a tým pádom celá definícia stojí všeobecne len na miere príbuznosti a tým sa neodlišuje od ktorejkoľvek inej taxonomickej kategórie. A najlepšie to vidieť v prípadoch, kde nie je jasné a prakticky ani nie je možné definitívne rozhodnúť, čo je druh alebo dva druhy (typický príklad je práve druh Homo - najlepšie známy "druh" a nevie sa dodnes, ako to ohraničiť, a všetky prístupy sú akceptované, to hovorí samé za seba). Inými slovami, druh je taká istá taxonomická kategória ako ktorákoľvek iná. Ak to poviem úplne zjednodušene: Keď vidíš v ZOO modrú kozu a povedzme, že pri tom druhu nie je nič sporné, tak sa dá povedať, že vidíš druh koza modrá alebo sa dá povedať, že vidíš rod koza. A ak v tom ZOO vidíš dve klietky s modrou a bledomodrou kozou a nie je jasné, či je bledomodrá koza samostatný druh od (úplne) modrej kozy (čo je bežný prípad, lebo to je len otázka miery-zvolenej definície), tak dokonca jediné, čo môžeš povedať, že objektívne vidíš, je rod koza a vyššie kategórie, ale to, či vidíš aj druh koza modrá alebo vidíš dva druhy záleží od toho, akú mieru nepríbuznosti považuješ za dostatočnú na vymedzenie druhu - nevieš, či "objektívne" vidíš kozu modrú a kozu bledomodrú alebo nejaký druh spájajúci kozu modrú a kozu bledomodrú. Ešte inak povedané aj druh je samozrejme len "abstraktné myšlienkové vyjadrenie biologických a fylogenetických súvislostí" (správne má byť "alebo", lebo systémy nemusia byť fylogenetické), neviem, prečo si myslíš, že nie je. Encyklopedicky najvýznamnejší je druh preto, lebo je to tak zaužívané...
A pokiaľ ide o praktické hľadisko vo wikipédii, tak nevidím najmenší dôvod - a vysvetlil som ti asi trikrát rôznymi spôsobmi prečo nevidím dôvod a prečo je to vzhľadom na celý systém nemožné - aby sa robili dvojvetové (nie "relatívne" ale presne dvojvetové a nič viac) články. To, čo navrhuješ, považujem v lepšom prípade za vtip, obzvlášť, keď ty si hlavný bojovník proti krátkym článkom, a to aj takým, ktoré na rozdiel od týchto by sa dali hocikedy rozšíriť. Tým pádom je to vybavené tak z praktického hľadiska ako aj z hľadiska zákazu tvorby substubov. Navyše tie články, ktoré sú, sú články o druhu aj rode zároveň, tak tiež neviem, kde si nabral, že to nie sú články o druhu.
A stále sa neviem zbaviť dojmu, že nevieš, o čom hovoríš, pretože píšeš o "relatívne" obmedzenom článku, hoci ten článok by v nesporných prípadoch (a o tie ide) nemohol obsahovať presne vôbec nič a nie "relatívne" nič. Ak ti toto nie je jasné, tak ti očividne nie je jasná celá taxonómia. Bronto 01:05, 6. marec 2010 (UTC)

Uf, vidím že tvoja stratégia sa nemení: Bronto má pravdu, Bronto má 1000 argumentov, Bronto nevidí najmeší dôvod... :) Ale k veci: To že v ZOO sa dáva tabuľka koza modrá, a nie tabuľka kozoidné nie je náhoda! sám si napísal - encyklopedicky je najvýznamnejší druh preto, lebo je to tak zaužívané. Ak je to tak zaužívané, tiež to nie je náhoda. Ak je to tak zaužívané, prečo to tak nemáme? Je proste prirodzenejšie a správnejšie mať systém presmerovaní povedzme WolémiaWolémia vznešená než naopak. A my to máme naopak. Ten stromček sa správne a odborne volá wolémia vznešená a tak by sa mal volať aj článok o ňom (a o iných monotypických rodoch). Ak ti vadí dvojvetový článok o rode (čo mne teda nevadí), tak tie dve vety majú byť v článku o druhu, s poznámkou že pre tento druh bol vytvorený monotypický rod a momentálne sa tam nezaraďujú iné druhy.<bt/>Ty dôvod nevidíš, ja dôvod vidím. Ty tvrdíš, že je to nemožné, ja tvrdím že to možné je, aj logicky aj technicky, akurát to chce trochu ochoty na kompromis a na počúvanie argumentov aj druhých... skúsime to? --AtonX 15:24, 7. marec 2010 (UTC)
Je naozaj fascinujúce, že nie si schopný pochopiť úplne jednoduchú vec, ja ti tu musím vysvetlovať pomaly násobilku, ale ešte to aj prezentuješ, ako keby som ti vysvetlovať neviemkú zložitú záležitostť a išlo o to, že "Bronto má pravdu". Tak znova a naposledy, jednoduchšie to už povedať neviem: Ten stromček (ten objektívne existujúci strom s konkrétnymi génmi aj konkrétnym výzorom) sa odborne volá tak wolémia ako aj wolémia vznešená. Obidva názvy sú správne a obidva označujú to isté, a to preto, že rod wolémia zahŕňa len 1 druh. Rozdiel je čisto ten či sa na ten stromček pozeráš z hľadiska systému zhora alebo zdola, ale obidva názvy sú rovnocenné a rovnako správne a označujú presne to isté.

A teraz zhrniem pre protokol všeobecnosti: Článok o druhu máme, takže sa mýliš, ak tvrdíš opak. Aj ho máme pod svojim názvom, len ten názov je technicky presmerovaný na článok o rode ale potom je spomenutý hneď v prvej vete. Tým je aj učinené zadosť údajnej tradícii a zaužívanosti atď. Už preto je celá tvoja námietka od začiatku smiešna, pretože sa ohradzuješ voči niečomu, čo nie je pravda. Článok o rode je zhodný s článkom o druhu, lebo to je - úplne a presne a stopercentne a bez výnimky - ten istý taxón (opakujem, ten istý taxón, neviem ako sa to dá po slovensky jasnejšie povedať), takže sa mýliš, ak tvrdíš opak. Inými slovami: Je to jedna objektívne vec, ktorá má len dva rôzne názvy (tzv. kategórie). Z dvoch možných názvov má článok ten, ktorý je v systéme vyššie, pretože sa to robí tak v celom systéme (to znamená aj na jeho vyšších úrovniach, to sú tisícky článkov) a pretože často je zhodný nie len rod a druh, ale aj neraz desiatky vyšších taxónov. To ti uniká, lebo s tým nerobíš a len tak náhodou si tu vypisuješ svoje dojmy na základe útržkovitých informácií. Ďalej: systém na úrovni druhu nekončí, takže sa mýliš, ak tvrdíš opak. Ďalej: Druh už podľa svojej definície nie je taxonomická kategória odlišná od ostatných z hľadiska toho ako sa tvorí. Porušenie systému tým, že práve len pri druhu by sme prehodili princíp najprv vyšší taxón, potom nižší, by spôsobilo chaos (ktorý môžeme vidieť napríklad na anglickej wikipédii), ktorý by bol o to väčší, keby sa zhodovalo viac taxonomických kategórií než len tieto dve a po druhé rode vzhľadom na to, že pojmy tupu rod, druh atď. nemajú význam mimo taxonomického systému ako celku, tak nie je možné k tomu pristupovať tak, že druh je niečo iné, a teda preň princípy celého systému kvázi neplatia. To, že je systém robený zhora dole, je po prvé proste jedna z dvoch možností, ktorá bola zvolená, po druhé by to inak ani nešlo, lebo dole systém nie je ukotvený, pretože spodné taxonomické kategórie nie sú jasne definované, zatiaľ čo hore je to pomerne jasné; ďalší dôvod je samozrejme ten, že snáď všetky členenia na svete sa čítajú formou zhora dole a nie opačne. Ďalej: Tvoje vyjadrenia typu, že je nejaký názov "encyklopedicky významnejší" (a to som urobil hore chybu, že som na to nadviazal, bez upresnenia, lebo očividne aj to treba tu rozpisovať) sú po prvé na prvý pohľad nezmysel (čo je merítko encyklopedickej významnosti toho, či niečo označím podľa jedného kritéria alebo podľa druhého? to je totálny nezmysel, lebo záleží len od kritéria) a po druhé je to nesprávne tvrdenie aj pokiaľ ide špeciálne o tému druh, pretože, ak sa pozriem do papierovej encyklopédie tak sú tam články tak o rode alebo o druhu alebo o čeľade, kvázi ako sa im zachcelo. Ak berieš ako merítko nejaké stránky alebo knihy, ktoré píšu len o druhoch, tak to je ich výslovná koncepcia (a nie sú to encyklopédie), s encyklopedickou relevantnosťou to nemá nič spoločné, obzvlášť ak my tu nepíšeme len o druhoch a predovšetkým sú aj stránky, kde to tak ani náhodou nie je. Takže aj tu sa mýliš. Ak to zhrniem, ty máš proste pocit, že druh má byť v nadpise článku (o nič iné tu nejde) a všetko, čo tu hore okolo toho motáš, sú len obkecávačky, aby sa splnilo tvoje želanie. Ak by išlo čisto len o rody a druhy, tak by sa tvojmu želaniu možno dalo vyhovieť, lenže bohužiaľ tie články sú súčasť nejakého uceleného systému, ktorý tu kvôli osobným pocitom nemôžeme ničiť. Ešte som zabudol napísať, že o tebou navrhovaný prístup (najprv druh potom rod) som sa pred rokmi spočiatku pokúšal ja sám, ale ukázalo sa, že to v praxi tak nejde, tak si daj povedať.
Pokiaľ ide o návrh urobiť zvláštny článok o rode: Po prvé by potom muselo analogicky vzniknúť napríklad pri nižších živočíchoch 10 článkov o tom istom, z ktorého by každý obsahoval nič iné len okomentované presmerovanie a tým by článok skončil. Po druhé, vysvetlil som ti, že ak by sa tvorili dva články a jeden by mal čisto len nič iné ako slovne okomentované presmerovanie, tak je to už samé o sebe zbytočné (rovno necháme to presmerovanie a ten komentár v tom cieľovom článku, že to je len jeden druh rodu aj tak musí ostať) a hlavne to samozrejme to protirečí zásade netvorenia subvýhonkov. Ďalej: Výsledný informačný prínos takého riešenie je nulový (doslova), pretože tie isté informácie sú tam aj teraz. Ďalej: Vytvorenie dvoch článkov o tom istom spôsobuje, že ľudia píšu nekoordinovane o tom istom na dvoch miestach. Ďalej: Už sú porobené tisícky článkov a nie je najmenší dôvod to meniť kvôli nejakému dojmu. Ak to zhrniem, výhody tvojho riešenia nie sú žiadne a nevýhod je kopa. Záver: nič sa meniť nebude, lebo na to nie je dôvod. Bronto 17:53, 10. marec 2010 (UTC)

Barsil’i[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, Bronto, pozri, prosím ťa, na toto - či sa to dá nejako učesať a odzdrojovať. Nevďačná úloha, ja viem...:-) --Rádiológ 22:17, 6. marec 2010 (UTC)

Obávam sa, že sa o tomto etniku neviem vôbec nič a na hľadanie v knihách o ňom nemám teraz veľmi čas. Bronto 18:08, 10. marec 2010 (UTC)

Grécka hymna[upraviť | upraviť zdroj]

Taketo si odloz na Brontopediu. --Bonnifac 21:22, 18. marec 2010 (UTC)

Prečo, nerozumieš ani tomu čo som ti napísal v zhrnutí? Inými slovami, mieniš ďalej škodiť wikipédii z nudy? Ešte lepšie tvojimi slovami: Odlož "sa" niekde na 1000 km od wikipédie a wikipédii to len prospeje. Bronto 21:36, 18. marec 2010 (UTC)

V uvedenom pripade som vychadzal zo stavu clanku, nekorespondovala definicia s umiestnenim. Tak ci tak, uz nekomunikujem cez zhrnutia a uz vobec uvedene odkazy neposlucham. Ja si uvedene slova nepamatam, vazne o mojom vyhanani niekoho z projektu pochybujem. No a s tvojou radou to asi nepojde, miesto s takou nedostupnostou Internetu, a v takom priemere, asi nie je. --Bonnifac 21:47, 18. marec 2010 (UTC)

Klídek inteligenti :-). Sú na sk wiki technické oblasti, ktoré sú zanedbané, je v nich bordel, a donedávna ich nik neriešil. Bonnifac sa v tom bordeli hrabe a dáva ho úspešne do laty. Pre poriadok na Wikipédii sú veci, ktorým sa venuje Bonnifac dôležité. Aj keď to nie je tvorba článkov. Takže tých 1000 km nechajme pre tentoraz v ľade, OK? Každý nech robí to, v čom je dobrý a čo ho baví. A ticho už! 8) --–Bubamara 21:52, 18. marec 2010 (UTC)
Áno, nech si robí, v čom je dobrý, presne o to ide. A až druhotne, čo ho baví. Presne v tomto poradí. Nie čo ho baví (rozumej: čo sa mu zachce) a až potom, že sa v tom prípadne aj nejako vyzná. Bronto 22:16, 18. marec 2010 (UTC)
Nakoniec, ziskal som pozornost k oprave clanku, o to ide. --Bonnifac 00:26, 19. marec 2010 (UTC)
Áno, aj takáto výhovorka je možná a možno na ňu niekto aj naletí. Bronto 00:26, 20. marec 2010 (UTC)

Bronto, niet azda jediného trošku aktívnejšieho redaktora, na ktorého by si niekedy nezaútočil. Čo ti vlastne ľudstvo urobilo, že si na každého taký strašne zlý, povýšenecký a okamžite extrémne konfrontačný? Prečo ťa baví ľuďom slovne ubližovať a zhadzovať ich? --AtonX 10:25, 20. marec 2010 (UTC)

Myslím, že obaja kohúti si už vypapuľovali svoje, a keďže obaja sa vedia otriasť z takýchto a podobných slovných naťahovačkiek, nie je nutné (tu) ďalej dúchať do kováčskeho mechu, keď sa z vyhne už odchádza. --–Bubamara 10:51, 20. marec 2010 (UTC)
Nie Bubamara. Tutlať to nie je vhodné. Bronto spravil z obsahového hľadiska pre wikipédiu snáď najviac z redaktorov a intelektuálne mi imponuje avšak jeho správanie je často také, ako ho opísal AtonX.--MichalT 10:59, 20. marec 2010 (UTC)
Táto diskusia (a už vôbec nie Atonov príspevok dnes) nevyrieši nič, len sa v nej budú účastníci vzájomne so stúpajúcou intentizou napádať, ak pôjde ďalej. Preto som mala snahu brúsiť hrany. Ak je problém, môže sa riešiť napr. cez Wikipédia:Žiadosť o komentár. --–Bubamara 11:04, 20. marec 2010 (UTC)
Aha, tak potom sa ospravedlňujem (za ten môj záver o tutlaní).--MichalT 11:21, 20. marec 2010 (UTC)
Buba, ale ja nežiadam o komentár - táto rakúsko-uhorská byrokracia z českej wiki sa nám tu aj tak neosvedčila. Tu si každý hľadí svojho, preto som chcel zareagovať, aj keď sa ma to (momentálne) netýka. A ako gazdinka dobre vieš, že špina sa nezametá pod koberec. Funguje to raz, dvakrát... ale nie dlhodobo. --AtonX 11:50, 20. marec 2010 (UTC)
Áno, AtonX, viem, že si zas urobil v poslednej dobe riadne "kiksy", tak si sa rozhodol mi to aspoň takto vrátiť. Takže výpodvedná hodnota toho, čo si tu napísal, je absolútne nulová. Pokiaľ ide o Bonnifáca: Ak sa veta "nemotaj sa do vecí, ktorým vôbec nerozumieš, už som ťa na to upozorňoval" - ktorá je navyše fakt a pre encyklopédiu bohužiaľ rozhodujúci fakt - hodnotí ako "útok" a podobne a zapletie sa do toho celé ľudstvo, tak aj bez ohľadu na to, čo som napísal v prvej vete, myslím, že nemusím ďalej komentovať. Keby som naozaj bol útočný, tak doslova môžem nadávať od rána do večera, pretože tu ľudia robia/píšu také veci, že sa nestačím čudovať...ale ja sa ovládam a je mi jasné, že ľudia neradi počúvajú, že robia chyby...A zdôrazňujem, AtonX, že v tvojom prípade sa v poslednej dobe riadne ovládam. Ale keď budem mať čas a chuť, môžem byť aj oveľa konkrétnejší a prestať sa ovládať - jediný dôvod, prečo sa ovládam je ten, že nemám ani čas ani chuť sa stále hádať. Bronto 16:16, 20. marec 2010 (UTC)
P.S.: Teraz keď to lepšie pozerám: Ak ešte raz budeš pokračovať s primitívnymi osobnými útokmi a klamstvami typu "baví ho ľuďom ubližovať" a "špina" a podobne, čo sú nie len lži, demagógia ale aj osobné útoky najvyššieho rangu, tak to bude mať následky, a myslím to vážne. Byť na niekoho nahnevaný je jedna vec, ale takýmto pokryteckým spôsobom sa tváriť, že ide o niečo iné a pritom úplne najprimitívnejším spôsobom ohovárať a tváriť sa pri tom, že ti ide o wikipédiu, je už niečo iné. Bronto 16:35, 20. marec 2010 (UTC)

KHL[upraviť | upraviť zdroj]

Zdravim. Ty to budes vediet tak sa obraciam na teba. Chcem zmenit tabulku na tomzo odkaze[1]. Ten kto ju robil ju urobil v anglictine. Chcem sa spytat na Areny. Prikladom je napriklad Novokuzneck. Arena v odkaze ma nazov Kuznetsk Metallurgists SP, co je anglicky nazov. Podla oficialnej stranky KHL je nazov Areny Дворец спорта Кузнецких металлургов alebo v latinke Dvorec sporta Kuzneckich metallurgov. Mam pouzit tento doslovny nazov alebo preklad Palac sportu Kuzneckých metalurgov? Podobnych problemov s Arenami je viac. Vdaka za odpoved.--Tizo 00:02, 23. marec 2010 (UTC)

Odpoveď je veľmi jednoduchá: Samozrejme, že treba nechať pôvodný ruský názov teda "Dvorec...atď." Okrem toho tu už kopu takých ruských arén máme, takže si to môžeš názorne pozrieť aj na pár príkladoch. Bronto 01:49, 23. marec 2010 (UTC)

Peredvižnici[upraviť | upraviť zdroj]

Zdravím Ťa. Pridal som článok na Wikipédiu pod týmto názvom a chcem aby pod ním aj ostal. Nevidím dôvod, prečo si článok presunul pod iným názvom. Môj zámer bol pridať článok nie o jednom príslušníkovi, ale o celom združení. --Lure 11:39, 23. marec 2010 (UTC)

Čo bol tvoj zámer ma nezaujíma a tvoj vývod, že je článok len o jednom príslušníkovi je absolútne smiešny. My tu píšeme názvy článkov zásadne v jednotnom čísle okrem pár výnimiek. Bronto 12:29, 23. marec 2010 (UTC)

Prečo tá zmena redaktorskej stránky?[upraviť | upraviť zdroj]

Na teba sa to veľmi nepodobá, nenabúral ti niekto účet? :-) --Rádiológ 23:14, 25. marec 2010 (UTC)

Ale kďeže, recesia (dúfam, že tu nie som nevítaný).--MichalT 23:16, 25. marec 2010 (UTC)
Prečo, rádiológ, nemáš rád hĺbkovú filozofiu? :) Bronto 00:43, 26. marec 2010 (UTC)
:-D --Rádiológ 10:43, 26. marec 2010 (UTC)

Translation[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj! Ja som Maďar, a nehovorím dobre po slovensky. I will make a short movie (in Slovak) about pyrography and I will need help to translate the lines. Initially I tried it myself. if you area Slovak speaker, could you see it and correct them? :) --Eino81 21:28, 26. marec 2010 (UTC)

I know, I was just kidding. If you are in a hurry, ask someone else (it's not difficult), otherwise I'll look at it later. Bronto 21:36, 26. marec 2010 (UTC)

I wrote to Vasiľ, too, but if you will have time, you could see that through, :) I have to translate still 5-8 sentences, maybe not today, but it's important to me to have it also in Slovak. On my paternal side I have Slovakian roots. --Eino81 21:40, 26. marec 2010 (UTC)

Dráha[upraviť | upraviť zdroj]

Počúvaj, s tebou je fakt ťažké vystáť. Nájdi mi ďalší slovenský spoľahlivý zdroj, v ktorom sa tvrdí, že dráha je trajektória. A tie žvásty a poznámky pre teba tak typické si nechaj pre seba.--MichalT 16:57, 3. apríl 2010 (UTC)

Naopak, ťažké je diskutovať s tupcami ako si ty. A ešte k tomu vždy o blbostiach. Bronto 17:03, 3. apríl 2010 (UTC)Redaktor:Bronto/Archív 2009

Do istého času boli veci v poriadku. Odkedy som však otvorene na viacerých miestach vystúpil proti tvojmu správaniu, veci sa zmenili a teraz som už aj tupec. Zaujímavý vývoj. (Už vidím, kam sa to bude zrejme uberať, ak ti budem stáť za reakciu - samozrejme si to všetko len domýšľam.)--MichalT 17:15, 3. apríl 2010 (UTC)
Áno, domýšľaš si, pretože môj názor na teba je stále rovnaký, odkedy si prišiel. Niekto by to aj vedel potvrdiť, ale to je jedno. Ale ja sa ovládam aj napriek tomu, že väčšinou ma len oberáš o čas. Bronto 17:19, 3. apríl 2010 (UTC)
No, nazvať niekoho tupcom, a ešte tvrdiť, že sa ovládaš ...--Lalina 23:12, 3. apríl 2010 (UTC)
No porozmýšľaj, nie je to také ťažké. Bronto 16:21, 4. apríl 2010 (UTC)
Nazvať niekoho tupcom naozaj nie je pre veľa ľudí ťažké (žiaľ). A možno sa budeš čudovať, ale pre veľa ľudí, okrem Teba, nie je ťažké ani rozmýšlať. Len, žiaľ, ako tak sledujem Tvoje reakcie a vyjadrenia, pre Teba je veľmi ťažké sa ovládať a vyjadrovať v rámci určitých medzí. --Lalina 22:26, 4. apríl 2010 (UTC)
No ale asi to ťažké je, lebo si nepochopila, čo som naznačil. Nevadí. A ak sa lepšie pozrieš, možno prídeš aj nato, kto tu začal s osobnými útokmi a ešte k tomu úplne neodôvodnenými, lebo nakoniec (lenže samozrejme nie tu ale inde, aby to nebolo vidno), napísal, že OK. Takže s ovládaním tu majú problémy iní (lebo sa neovládajú aj keď o nič nejde), len ja som tu príliš na muške a mám sa tváriť ako fackovací panák...No a stačilo, pokecala si si. Bronto 02:32, 5. apríl 2010 (UTC)
Tak už nemám slov. Vážení redaktori, tu je to OK, ktoré som vložil inam, aby to nebolo vidno... Samozrejme to bol môj úmysel.--MichalT 06:07, 5. apríl 2010 (UTC)


Prítomnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Prítomnosť je bezčasový moment. Preto ak o prítomnom momente niekto píše ako o intervale (niečom čo má dĺžku trvania), zrejme nemá tušenie, o čom to je...

Chcem sa ale spýtať, prečo ste vymazali vetu: "Všetko, čo sa kedy udialo, stalo sa iba v okamihu prítomnosti." ? Videli ste snáď, aby sa niečo dialo v minulosti alebo v budúcnosti? Vždy sa všetko deje iba v prítomnom okaminu. A taktiež: moment prítomnosti je ľudským rozumom nepostihnuteľný - a to preto, lebo ľudský rozum je veľmi pomalý, a kým si stihne to, čo sa deje v prítomnosti, uvedomiť, je to už dáááááávno minulosťou. (Sexuálne centrum človeka alebo pud sebazáchovy sú mnohonásobne rýchlejšie ako rozum.)

Dobre, tak mi prosím odpovedzte, čo Vám vlastne na tom, čo ste vymazali, vadí.

Majte sa pekne

Proherb 20:05, 4. apríl 2010 (UTC)

Po prvé, môžte pridať čokoľvek rozumné, ak to bude doložené normálnym spoľahlivým zdrojom (nie vašou webovou stránkou alebo podobne). Toto nie je zbierka súkromných filozofických názorov ľudí zverejňujúcich pod nickmi. Podobne je to s odstránením doloženého textu. Po druhé, pokiaľ ide o pojmy minulosť, prítomnosť a budúcnosť, tak tie sú samozrejme definované primárne ako intervaly (asi ťažko nimi pokryjete časovú os a zároveň to budú "bezčasové momenty", všakáno), môžte si to definovať aj inak, ale na to treba zdroj. Ale môj názor v tomto nie je podstatný, ide o tie zdroje. Bronto 20:24, 4. apríl 2010 (UTC)

Na wikipédii sa často radšej preferujú i úplné nezmysly s akože hodnoverným zdrojom a správne sa neraz potiera a vymazáva. Nečudo potom, že sa medzi ľuďmi wikipédia čoraz viac považuje za nehodnoverný zdroj informácií. Ale k veci:
Ak je niečo priesečníkom, zrejme to nebude interval. Predstavte si priesečník dvoch priamok - bod. Ten tiež nemá žiadnu dĺžku (interval). Preto trvám na tom, že tak, ako je to napísané teraz, je to nesprávne.
Nepochybujem, že v mnohých oblastiach, ktorými sa zaoberáte, ste odborník. Dokážete prosím ale aspoň nemazať veci, ktorými sa evidentne nezaoberáte a nepoznáte ich?
Proherb 13:44, 21. máj 2010 (UTC)

Asi som sa nevyjadril dosť jasne. Pridajte zdroj alebo sme dodiskutovali. Váš osobný názor ma nazaujíma a o vašej "odbornosti" a o tom, čo treba vymazať, viem svoje. Bronto 20:49, 21. máj 2010 (UTC)

Mitsubishi vs. Micubiši[upraviť | upraviť zdroj]

Ak som správne postrehol zaoberáš sa aj prepismi z cudzích jazykov. Ktorý tvar by sa mal používať ? Príklad článkov: Mitsubishi alebo A6M Zero ? Rios 20:12, 21. apríl 2010 (UTC)

Mitsubishi a podobné výslovne ako globálne koncipované obchodné značky sú výnimka a prepisujú sa tak ako to chce tá firma. Mitsubishi je dokonca priamo v PSP ako príklad v poznámke. Takže má byť Mitsubishi. Bronto 21:42, 21. apríl 2010 (UTC)

mjanmarsko[upraviť | upraviť zdroj]

nechápem prečo si zmazal demokratická (vo vete demokratická opozícia), to že si zmenil junta na diktatúra ti prepáčim, lebo je to de facto to isté, ale opozícia je demokratická, tvrdí to Jan Bečka, český historik - barmanista. --Dodko999 16:19, 23. apríl 2010 (UTC)

Žiadna opozícia na svete nie je celá automaticky "demokratická" a hodnotenia takéhoto typu sú v danom kontexte úplne od veci a zbytočné. Junta nie je zriadenie. Mimochodom ešte tu mieniš ďalej písať tie sprostosti, čo tu píšeš (nesprávny názov hlavného mesta a podobne) alebo to už konečne necháš na pokoji? Bronto 18:53, 23. apríl 2010 (UTC)

Ja narozdiel od teba neútočím typom: píšeš sprostosti. Ak chceš byť presný, tak pravda je taká, že štátne zriadenie je republika, kde politický systém je vojenský režim a zákonodarnú moc vykonáva vojenská junta. A ja som nenapísal, že celá opozícia je demokratická, napísal som, že demokratická opozícia odmietla zmenu názvu. Zmenil si meno hlavy štátu odkiaľ máš, že sa volá Šwei a nie Shwe. Zmenil som alternatívny názov pre hlavné mesto podľa informácií na stránke min. zahr. vecí. Takže nabudúce pred tým ako začneš kritizovať si over fakty --Dodko999 21:32, 23. apríl 2010 (UTC)

Pozri, trvám na tom, že trepeš sprostosti a stále väčšie a preto bude lepšie, ak tu svoju činnosť obmedzíš na tú ústavu. Ale aby to neskončilo zas niekde ja som povedal-ty si povedal, tak dodám len pár faktov, a tým končím: po prvé tú zmenu názvu neodmietla iba "demokratická" opozícia (ostatné som už povedal), po druhé láskavo sa dobre pozri, aké má ten štát hlavné mesto a odkedy ho má, po tretie: Shwe je anglický prepis, toto nie je anglická wikipédia. Opakovať sa nebudem. Bronto 22:49, 23. apríl 2010 (UTC)

Tiež dodám nakoniec svoj názor, čím to budem pokladať za uzavreté. Meno hlavného mesta ani dátum od kedy ho má som nemenil, dodal som tam miestny názov, ktorý som našiel na int. stránke min. zahr. vecí. Čo sa týka mena hlavy štátu: áno v češtine je to Šwei, ale ukáž mi slovenskú odbornú knihu, kde to bude Šwei, to je ako keby som povedal po česky to je Mjanmar, tak majme Mjanmar, hoci u nás je to Mjanmarsko. Shwe je uvádzané na stránke slovenského min. zahr. vecí, myslím, že dosť dobrý zdroj, ty máš aký? A teraz k tomu demokratická opozícia. Považuješ sa za väčšieho odborníka na dejiny Mjanmarska ako Dr. Bečka? Píše: "demokratické opoziční strany a organizace ...". Takže, ak máš potrebu mazať slovo demokratická, len z tvojho osobného pocitu a tvoj osobný pocit je silnejší, ako to čo napísal uznávaný historik, tak mi je veľmi ľúto kvality wikipedie.--Dodko999 06:12, 24. apríl 2010 (UTC)

Zopakujem: Láskavo si pozri aké je hlavné mesto štátu a od kedy ním je (a čo je názov čoho). Upozorňujem, že toto normálne pochopí aj 6-ročné dieťa, ale ty ani po upozornení nie. Po druhé, čo je na stránkach akéhoľvek ministerstva je úplne irelevantné a to tak z princípu ako ja preto, že konkrétne tieto stránky sú strašné. Ostatné som povedal. Bronto 19:03, 24. apríl 2010 (UTC)

Upozornenie[upraviť | upraviť zdroj]

A viem aj blokovať, ak sa konečne nezačneš chovať tak, ako sa na slušného človeka patrí. --Rádiológ 21:03, 24. apríl 2010 (UTC)

Dobre, začnem, odteraz si môže každý písať akékoľvek blbosti, venujem sa len tomu, čo ma zaujíma resp. ničomu a budem sa hrať na múdreho po diskusiách a dávať všade šablóny - tak ako ty a ostatní. Veľmi jednoduché riešenie. Budeme sa tváriť, že opice vedia napísať Hamleta, hlavne nech sme všetci k tým opiciam slušní. Dohodnuté. Bronto 17:26, 25. apríl 2010 (UTC)

Stareoegyptské sídla[upraviť | upraviť zdroj]

Servus Bronto, mam vec na objasnenie, ktora ma napada pri tvojich poslednych upravach hesla Krokodilopolis, nech to potom nemusime prerabat. Ide mi o nasledujuce: Presunul si heslo Krokodilopolis do hesla Krokodeilónpolis. Zaroven si opravil v texte hesla v niektorych pripadoch z Krokodilopolis na Crocodilopolis. Je mi v podstate jedno ako to nakoniec bude, ci zoberieme zauzivany mix, alebo cisty grecky prepis, alebo latinsku verziu nazvu sidla / sidiel. Mali by sme mat jeden system, ktoreho sa budeme drzat, a pisanie staroeg. miest drzat jednotne. —   14nu5  01:04, 27. apríl 2010 (UTC)

Myslel som, že spíš, ale chcel som sa ťa práve spýtať, kde si nabral ten tvar Krokodilopolis. Mám slovenský atlas a aj tam je "Crocodilopolis". To ostatné...no neviem či to bude také jednoduché, historické miesta sú známe pod rôznymi zaužívanými menami, neviem či v tom je vôbec systém. To budeš lepšie vedieť ty, či v tom je v Egypte nejaký systém, podľa mňa nie je. Bronto 01:09, 27. apríl 2010 (UTC)

Moje reserse ohladom staroeg. sidiel su tu. Posledna a najviac zavazna je tato kompilacia nazvov so zdrojmi (referencia s hornym indexom), hadam sa budes v tom vyznat. :) V kompilacii je aj Krokodilopolis. Moj navrh na wiki standard je zase tuto, na nom prave pracujem. —   14nu5  08:53, 27. apríl 2010 (UTC)

Este aby som nezabudol, tieto nazvy by v ramci vseobecneho pouzivania mohli podliehat urcitej stylizacii, napr. gramatickej. Neviem ci v tychto pripadoch v nazvoch hesiel by sme striktne mali dodrziavat len dokladovanu formu. Okrem toho z dialky vaham nad aplikaciou slovenskych gramatickych pravidiel, ktore su uz aplikovane v pripade hesla Téby (mam na mysli opomenutie aspiracie pri thete). Urcite by som dokladovanie nazvu v texte hesla spomenul, to bez debaty, len nazov hesla by bol pod zauzivanym tvarom. K tejto uvahe ma doviedlo bezne a v podstate nesurode pisanie nazvov v literature, ktoru som zatial prebral. Hadam som to napisal zrozumitelne. —   14nu5  09:19, 27. apríl 2010 (UTC)

Zmiešavaš dve veci: Jedna je slovenský názov (len pri veľmi známych mestách) a druhá je prepis (do slovenčiny alebo aj do iných jazykov). Tretia možnosť nie je, ak máme byť správni (teda jedine ako redirect a zmienka v texte). To, že Téby sa píše Téby, je slovenský názov (je aj v PSP), nemá to so slovenskou gramatikou (prvoplánovo) nič spoločné (vzniklo to kedysi nejako kvázi cez slovenskú "gramatiku", ale to už dnes nie je podstatné); pravidlá v PSP na str. 43 sú len pre osoby. Tie ostatné alternatívy pri egyptských mestách sú väčšinou len alternatívne prepisy jedného egyptského a gréckeho názvu, to je potom ale problém toho, aký systém prepisu používame a nie "slovenských" názvov; proste to je úplne iný problém. Pri Egypte slovenské názvy sídiel skoro nie sú, lebo v zozname geodézie (skoro) nie sú a slovenská literatúra je v tejto oblasti veľmi slabá, takže treba robiť len prepisy (z gréčtiny je systém jasný, z ostatného nie). Bronto 18:53, 28. apríl 2010 (UTC) P.S.: Ak ho ešte nepoznáš, všimni si link, čo som pridal k tomu Krokodilopolisu. Bronto 19:08, 28. apríl 2010 (UTC)

Velmi dobry link, vdaka zan. Co sa tyka nazvov, ako teda? Budu vychadzat z gr. mien aj s dlzkami? Potom ale budem musiet pouzit rovnako prepisy greckych privlastkov, tj. megalé namiesto Magna, atd. Chcem to vyriesit raz a navzdy, a je mi to v podstate jedno ako, len nech to ma nejaky system. —   14nu5  22:31, 28. apríl 2010 (UTC)

Ak chceš aby niekto "buchol po stole" a rozhodol, tak narýchlo by som povedal prepisuj grécke názvy, nakoniec aj v tom linku vidíš, že citujú skoro stále grécke, takže tak to bude asi najlepšie. Ale mám tu atlas a tam sú napríklad len latinské a egyptské názvy a nie som egyptológ, tak neviem, čo je najlepšie. Pokiaľ ide o prepis z gréčtiny, tak podľa tabuľky v PSP (dĺžka je tam len pri dvoch písmenách, inak nie je, takže to je jednoduché). Bronto 23:53, 28. apríl 2010 (UTC)

Ok, to bola uplne povodna moja myslienka, ktoru som sam sebe scenzuroval kvoli (u mna vecnemu) problemu s transkripciou greckych slov do slovenciny. Vdaka za cas a vela zdaru. —   14nu5  17:47, 29. apríl 2010 (UTC)

Blok[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Bronto, sám moc dobře víš, že tu existuje jakýsi kodex slušného chování. Pokud nazveš nějakého uživatele debilem jako například tady, opravdu to nemůžu nečinně přehlížet. Napsal jsi sice spoustu kvalitních článků, ale to tě neopravňuje útočit na jiné. Tento projekt je založený na spolupráci všech lidí. Pokud se budeme vzájemně napadat, celá ta spolupráce půjde do háje a s ní i celá Wikipedie. Zablokoval jsem ti možnost úprav Wikipedie na jeden den a věřím, že si dáš říct. S přáním pěkného dne --Mercy 07:39, 27. apríl 2010 (UTC)

Jaskyňa Pisnice[upraviť | upraviť zdroj]

Pozrite sa prosím na tejto strane, a ak viete, že je správne gramatické chyby! Ďakujem.--Bánhidsky chlapec 18:55, 11. máj 2010 (UTC)

Ďakujem.--Bánhidsky chlapec 19:20, 12. máj 2010 (UTC)

Historia parfému[upraviť | upraviť zdroj]

Prosím ta Bronto, povedz mi ze preco si vymazal moju clanku! Som este newbie a neviem zistit ze co moze byt problem! Dal som tú istú clánku na inom jazykom napsanom wiki a bolo to tam ok!  A pisem teraz tam kde mám pisat:D?
 S pozdravom, jaropolak

Prepis mena[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, prosím ťa prepis Gurevič napr. tu Mikojan-Gurevič MiG-1 je v poriadku ? Doteraz som poznal len tvar Gurjevič, ale asi som čítal len české zdroje. Rios 20:30, 16. máj 2010 (UTC)

Má byť Gurevič. Ale je tam iná chyba: Správne má byť Mikojan i Gurevič MiG-1 atď., takže to treba všetko popresúvať. Bronto 02:20, 17. máj 2010 (UTC)

Otázka znie, prečo Mikojan-Gurevič, keď lietadlo sa volá Mig-1, pozri ru-wiki, ale aj cz-wiki (ale týka sa to všetkých ruských lietadiel). Američania dávajú prívlastok výrobcu lietadla, lebo oni svoje lietadlá tak označujú. Mig sa v skutočnosti volá len Mig a nie Mikojan-Gurevič Mig. Prečo nepreberáme originálnu - ruskú terminológiu ? --  ivob   19:26, 17. máj 2010 (UTC)

A kde máš doklad na "originálnu ruskú terminológiu"? Keď sa niečo bežne označuje skratkou, to ešte neznamená, že to aj celý názov. Snáď nechceš brať ruskú wiki ako doklad, ešte k tomu v takejto veci (autori článkov na správny názov kašlú). Ten ruský názov je uvedený priamo v článku (asi ťažko si ho niekto takto bude vymýšľať v azbuke aj s tým "i" atď., keď je napríklad Američan...), zadal som do googlu, vyhodilo mi, že v takejto podobe existuje. Odborník na lietadlá ale nie som, takže či ich nazývali "M...i G... MiG-x" alebo len "MiG-x", neviem. Tak, ako to je teraz, je to samozrejme zle. Bronto 02:56, 18. máj 2010 (UTC)
V článku Stíhací letouny OKB MiG, ktorý vychádzal v časopise Plastic Kits Revue od čísla 19/93 na pokračovanie sa lietadlá označujú MiG-1, resp MiG-3 atď. V Encyklopedii stíhacích letadel (Svojtka&Co, 2002, čeština) sa označujú Mikojan-Gurjevič MiG-1 až po Mikojan-Gurjevič MiG-23 ďalej už len Mikojan MiG-29 atď. Rios 20:08, 18. máj 2010 (UTC)
Mikojan-Gurjevič je jednoznačne zle (to je z angličtiny), v ruštine sa tá "firma" volá "Mikojan i Gurjevič". Mikojan je novšia skratka/verzia názvu. Stále zostáva problém či tam má byť na začiatku firma alebo nie, na internete je to v ruštine aj s tou firmou aj bez nej. Ale myslím, že keď to bude pod skratkou tak sa nič nestane. Bronto 20:24, 18. máj 2010 (UTC)
Neznamená Mig skôr Mikojan-Gurevič? Ja by som názov prevzal tak, ako je v ruskej wiki. Uznávam ale, (aby som predišiel námietke) že na to nemám žiaden iný, ako zvykový dôvod. --Rádiológ 19:43, 17. máj 2010 (UTC)
Podľa takej logiky by to bolo MiGu a je to aj viackrát na nete, takže neznamená. Bronto 02:56, 18. máj 2010 (UTC)
Je to možné. Mikojan bol šéfkonštruktér a Gurevič jeho prvý zástupca. Aj skratka LaGG-3 je Lavočkin, Gorbunov, Gudkov. Ale zdroj na takýto rozklad skratky zatiaľ nemám. Rios 20:08, 18. máj 2010 (UTC)
Lenže táto "firma" sa volá Mikojan i Gurevič a nie Mikojan-Gurevič. A nakoniec je úplne jedno, z ktorých častí názvu je skratka. Bronto 20:24, 18. máj 2010 (UTC)
Snáď je prípustý preklad Mikojan a Gurevič ? Resp. OKB Mikojana a Gureviča ? Ten druhý tvar som našiel v materiáloch v mojom archíve. Inak sa väčšinou používa názov s pomlčkou (pri názve lietadla, nemám text čisot o pôvodnej firme) prezrel som všetky materiály, ktoré mám doma, knižné aj časopisecké. Niektoré sú spred roku 1989, tam skôr predpokladám použitie ruských zdrojov ako západných. V názve lietadla by mal figurovať aj názov výrobcu, ak sa na nejakom tvare zhodneme. Rios 19:15, 20. máj 2010 (UTC)
Samozrejme, že nie je prípustný (mimo formy poznámky v zátvorke) žiaden preklad, pretože to je kvázi obchodné meno a názov. Ak sa niekde vyskytuje preklad, tak je to preklad informatívny, to sa nás tu netýka. Ak si pozriem ruský internet, tak sa síce vyskytuje aj kombinácia s pomlčkou, aj s čiarkou aj s i, lenže správne je tvar s i, čo naznačuje už to, že sa to píše s malým i uprostred, a pozri napr. tu http://slovari.yandex.ru/dict/milchin/article/mil/mil-0673.htm?text=%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D1%8F%D0%BD%20%D0%B8%20%D0%93%D1%83%D1%80%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87&stpar3=1.4 (slovník ruského pravopisu, heslo o skratkách, je to tam výslovne ako príklad) a na stránke firmy hneď prvá veta http://www.migavia.ru/corporation/?tid=4#1. Proste ten dlhočizný názov končiaci sa na "...Mikojana i Gureviča" mal skratku MiG. Ale ako hovorím, keďže nevieme či sa tie lietadlá oficiálne volali skratkou alebo nie, tak napíšme len MiG a máme po probléme. Okrem toho je samozrejme navyše problém v tom, že ten úzus mohol byť iný kedysi a teraz, lebo dnes už majú MiG priamo v názve firmy, predtým sa tie kancelárie či čo to bolo označovali skôr opisne, presne na socialistický spôsob. Bronto 22:38, 20. máj 2010 (UTC)

Dějiny Litvy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdravím z Čech. Zjistil jsem v historii článku, že jsi kdysi vytvořil Dejiny Litvy. Nedokážeš si vzpomenout, z jakého zdroje jsi čerpal? Děkuji. Okino 22:42, 18. máj 2010 (UTC)

Ja som ho nevytvoril, iba som ho tam presunul. Myslím, že ho vytvoril Redaktor:Xpucmo. Bronto 23:01, 18. máj 2010 (UTC)

Děkuji za odpověď. Okino 08:31, 19. máj 2010 (UTC)

Systém Magnoliophyta[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj. Na tomto mieste si uviedol, že systém oddelenia Magnoliophyta treba dohodnúť. Je tam tiež poznámka, že na Wikipédii zatiaľ používame delenie podľa (3), ale odkaz http://www.biowebgym.szm.sk je už nefunkčný. Myslím, že žiadne negatívne zásahy už do existujúcej štruktúry na Wikipédii nenastanú, ak by sme použili systém podľa Cronquista. Má patriť stále k najpoužívanejším. Pracuje sa na reklasifikácii, neviem však aký široký konsenzus to má. Daj vedieť, čo si o tom myslíš, nech sa do toho pustím. Vďaka.--MichalT 17:52, 23. máj 2010 (UTC)

Nie je problém s voľbou systému pre Magnoliophyta (aktuálny a všeobecne akceptovaný je tento http://en.wikipedia.org/wiki/APG_III), je len problém s taxonomickými kategóriami, ktoré tam nie sú (ten systém totiž ak sa dobre pamätám nemá všetky "úrovne", teda je to kvázi zjednodušené). Nemám teraz čas sa do toho začítať, ale v externých odkazoch je tam ak dobre vidím aj prvý pokus rozšíriť APG III na všetky suchozemské rastliny, ale to nás zatiaľ nemusí zaujímať, lebo tú časť zatiaľ ako-tak máme. Ešte existuje systém Takhtajana 2009, ale nie je dôvod dávať prednosť jednej osobe pred kolektívom (APG). Cronquist je starý ako matuzalem (dnes sú staré aj dvojročné systémy nieto ešte niečo z roku 1988), takže ten určite nie, iba ako zmienka v článkoch o starom systéme resp. ako doplnenie taxonomických kategórií, ktoré nie sú v APG, aj keď pochybujem, že to je kompatibilné. Bronto 20:22, 23. máj 2010 (UTC) P.S.: A tu je prehľad (http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_systems_of_plant_taxonomy), ale chýba tam ten Takhtajan.

Vďaka!--MichalT 21:33, 23. máj 2010 (UTC)
S tým overením máš pravdu. Problémom pre mňa je ako sa k tej knihe dostať. Čo som zatiaľ pozeral, je to nehorázne drahé.--MichalT 23:43, 23. máj 2010 (UTC)
Vidím, že si vložil krásny odkaz na Cronquistov systém online. Skontrolovať to s tým, čo som preložil, nebude problém. Je to však stále z druhej ruky...--MichalT 23:58, 23. máj 2010 (UTC)
To sú stránky známeho botanika, takže nemusíš mať "obavy". Bronto 00:12, 24. máj 2010 (UTC)

Nomenklatúra vládcov[upraviť | upraviť zdroj]

Buď pozdravený Bronto, podľa čoho si robil nomenklatúru na nasledovný článok Vladislav I. (Poľsko, 1320)? Sú nato nejaké smernice? Alebo podľa čoho si to robil? Za odpoveď vopred ďakujem. Rudko 19:14, 23. máj 2010 (UTC)

Vďaka, Rudislav, som pozdravený ( :) )...Ale k veci: Usmernenie znie "meno vládcu bez prívlastku medzera poradové číslo bodka", ak je takých viac tak + "medzera (krajina)", ak je aj takých viac, tak plus iný rozlišovací príznak v zátvorke (v tomto prípade rok). Bronto 19:58, 23. máj 2010 (UTC)

Aha čiže bolo viac Vladislavov I. v Poľsku. A prečo ako "príznak" orientácia rok korunovácie a nie napr. rok narodenia alebo prívlastok Lokietok? Teda Vladislav I. Lokietok bolo vlastne jasné, že o koho sa jedná, tak načo zmena? Rudko 20:20, 23. máj 2010 (UTC)

Tieto veci sa ustaľovali ako som postupne robil zoznamy pre viacero krajín, má to všetko svoj dôvod. Prívlastok tam nie je preto, lebo nie je súčasť mena, často je nejasný alebo sporný a ak chceš dnes už preto, že to tak nerobíme nikde inde, tedy by to porušilo systém (ešte jasnejšie: Ak by si tam dal Lokietok, tak začnú ľudia robiť druhé články s prívlastkami, hoci ich tam na rozlíšenie netreba atď. a vznikne neporiadok ako v ostatných wiki, okrem toho potom nie je jasné, ako presne má znieť link v texte článku, kým pri súčasnom systéme by to jasné byť malo). Ale to, či je v zátvorke rok narodenia alebo aký rok je naozaj jedno, tam ide zas len o to, aby to bolo podľa možnosti všade rovnako, tak asi zvykne byť rok vlády. Rovnako by som sa mohol spýtať, prečo nie rok vlády ale rok narodenia. Bronto 20:29, 23. máj 2010 (UTC)

Veď hej, pýtam sa preto aby som pochopil (Tebou zavedený) zaužívaný systém toho názvoslovia... Exkurz: No to je ako s tými (česko)slovenskými rodákmi, tiež sa na začiatok článku do zátvoriek k narodeniu neuvádza štát narodenia (pretože je to akože jasné, že napr. Košice sú na Slovensku). A teraz už sa najnovšie štát pri narodení nepridáva ani pri cudzincoch pretože ten (česko)slovenský vzor sa preniesol ako inšpirácia pre redaktorov, ktorí o tejto (česko)slovenskej výnimke nevedia, aj na ďalšie ostatné články, v ktorých by sa štát narodenia uvádzať mal. Len tak na okraj. Rudko 20:41, 23. máj 2010 (UTC)

Hmoždinka vs. rozperka[upraviť | upraviť zdroj]

Absolútne nechápem tvoj nelogický argument v článku o rozperke (po tvojom "hmoždinke"), že keďže tento prvok nemá jednoznačný spisovný názov, tak si musel použiť nespisovný výraz "hmoždinka". To akože keď niečo má viac spisovných názvov, tak je to nejednoznačné a ty preto musíš použiť nespisovný názov? Veď to nemá logiku. Takýmto spôsobom akurát odrádzaš potenciálnych prispievateľov (ako autora toho článku) od ďalšieho prispievania. Jednoducho preto, že Wikipédiu si chceš viesť podľa seba za každú cenu - čiže sa stávaš odborníkom na všetko. Ak má niečo niekde čo len jeden spisovný názov, tak je predsa logickejšie použiť ten, ako tisíc iných nespisovných. Už ani nehovoriac o tom, že "rozperku" uvádza väčšina renomovaných výrobcov a firiem, ktorá tento tovar distribuuje. Neuvádzajú to len tí, ktorí ani netušia, že "hmoždinka" je nespisovný výraz.

O "logike" alebo objektivite alebo o tom, kto si tu v skutočnosti nechce dať povedať, sa s tebou baviť nemienim, takých sme tu už mali tisíckrát. Takisto si prosím odpusti ten trápny pokus zovšeobecniť jeden tradične veľmi sporný termín na celú wikipédiu a podobne. Po tretie, článok nemôže mať neutrálny názov "-" a každý jeden z tých spisovných variantov je svojim spôsobom technicky zle (ak nemáš doklad o opaku), len názov hmoždinka je technicky dobre, akurát, že je slangový, čo je ale v texte napísané ako prvé. Po štvrté, v článku je presne napísané ako sa veci majú a nevyvoláva sa mylný dojem, že je správny práve názov, ktorý niekomu páči.

Takže aby som to skrátil: Z tvojej strany stačí doložiť, že názov XY je ten správny a je to vybavené (to si mal urobiť predtým, ako si sem vôbec prišiel). Mne je úplne jedno, ktorý názov to bude. Dokladá sa v takýchto prípadoch najlepšie normou, odborovým slovníkom alebo podobne, nie tým, že ho používa tvoj obľúbený obchod alebo ty alebo tvoj montér. A ak už chceš nasilu vybrať jedno slovo z KSSJ, tak potom nie to práve to posledné, ktoré tam je uvedené. S pozdravom. Bronto 20:13, 25. máj 2010 (UTC)

- Aha, takže to znamená, že si takto znechutil už viacerých ľudí - keďže ste to tu už vraj mali tisíckrát. V každom prípade vidím, že s tebou je akákoľvek diskusia zbytočná. Ty si presne jeden z tých, čo majú vždy svoju pravdu a všetko vedia najlepšie. Čo na tom, že na rozperke sa jej steny pri zatĺkaní rozopierajú (žeby sa preto volala rozperka?), ty proste chceš "hmoždiť" (síce ani SAV nevie čo to je, ale nevadí), takže "hmoždi" zvesela ďalej. Ale bezo mňa, naozaj nemienim strácať čas hlúpymi spormi s tebou.

Inými, slovami: (1) vôbec si nepochopil, čo som ti napísal (nenapísal som ti, že slovo hmoždinka je spisovné alebo ho chcem), a (2) prišiel si sem len, aby si propagoval slovo, ktoré sa tebe osobne páči bez ohľadu na všetko ostatné (to je to, čo sme tu mali tisíckrát),(3) vôbec si si neprečítal, čo je v článku napísané a prečo je slovo rozperka problematické, (4) doklady nemáš, ani rozumné a už vôbec nie jazykové alebo technické argumenty, ale tvoj "argument" je, že sa niečo "rozpiera" (to, že sa rozpiera všeličo iné a že to ako argument ani doklad nestačí, ti akosi nedochádza). "Spor" si začal ty (ale ako tisíc ďalších začneš tvrdiť, že som ho začal ja), takže áno nemrhaj môj čas. Bronto 15:45, 26. máj 2010 (UTC)

Upozorňujem človeka, ktorý začal túto diskusiu (a sa nepodpísal), že na wikipédii používame vecnú argumentáciu a svoje tvrdenia dokladujeme odbornými textami a normami. A to najmä v prípade, ak používame termíny, ktoré nie sú všeobecne známe. Takže namiesto zbytočnej konfrontačnej diskusie prosím o uvedenie jazykovej alebo technickej normy, tak ako žiadal Bronto. Potom môžeme celú záležitosť uzavrieť. S pozdravom --Rádiológ 19:22, 26. máj 2010 (UTC)

Moves[upraviť | upraviť zdroj]

Please move:

83.28.134.25 17:11, 2. jún 2010 (UTC)

Done already. SMITHECAV 15:32, 3. jún 2010 (UTC)

I have brought the names kapa etc. in line with obligatory Slovak forms. I am unable to verify your changes regarding sampi and wau, so I have kept them. Bronto 19:36, 3. jún 2010 (UTC)

Knola vs Knoľa[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Bronto, obraciam sa na Teba ako na autora presmerovania. Turistický atlas VKÚ z roku 2004 uvázda názov vrchu vo Veporských vrchoch v tvare Veľká Knola a chránené územie v jeho okolí sa podľa tohto zdroja nazýva Knola. Nemám iné zdroje, ale predpokladám že podcelok sa nazýva podobne ako vrch. Dokonca pri vyhľadávaní na Google sa pri zadaní výrazu Knoľa objavuje jedine Wikipédia. Máš nejaký dôvod pre „ľ“ v názve? Ďakujem za odpoveď, --Pescan 19:17, 3. jún 2010 (UTC)

V Encyklopédii Slovenska (70. roky) aj v Malej encyklopédii Slovenska (1987) je Knoľa (Veľká Knoľa). Ale medzičasom je online toto http://www.skgeodesy.sk/index.php?www=sp_file&id_item=412 a tam je Knola (Veľká Knola), takže asi je správne tvrdé l. Bronto 19:50, 3. jún 2010 (UTC)

OK, ďakujem za reakciu, neskôr to opravím, --Pescan 19:52, 3. jún 2010 (UTC)

Gorali[upraviť | upraviť zdroj]

Mozes mi prosim Ta vysvetlit, preco na stranke Gorali (poľsko-slovenské pomedzie) stale v popise k obrazku vymenis Polsko za Cesko? Na tej mape su zobrazene oblasti osidlene Goralmi v Polsku a Slovensku, ktori maju alebo v minulosti mali slovenske povedomie. Mapu som vytvoril na podklade udajov knizky p.Julie Krissakovej-Goralské nárečia, v ktorej sa Gorali z Ceska vobec nespominaju a na mojej mape ani nie su zobrazene oblasti osidlene ceskymi Goralmi. Rovnako ceski Gorali nikdy nemali slovenske ci ceske narodne povedomie, preto ani nebol dovod ich na mape zobrazit, kedze ide podla presvedcenia o Poliakov a mapa zobrazuje Goralov so slovenskym narodnym povedomim-ci uz terajsim alebo minulym.--Kristo 12:17, 15. jún 2010 (UTC)

Nakreslil si mapu len slovenských (teda nie všetkých) Goralov, do popisu si napísal niečo iné, ja som to len opravil v súlade s tým, čo si nakreslil. O Česko nejde, to Česko je tam len preto, lebo tá mapa vyzerá - zrejme omylom - tak, že si tam zahrnul aj Česko. Bronto 14:01, 15. jún 2010 (UTC)

Presne ako vravis, ide o mapu Goralov v slovenskom ponimani t.j. ludi hovoriacich goralskym narecim a zijucich na slovensko-polskom pomedzi ako bolo uvedene aj v popise (Oblasti slovensko-poľského pomedzia osídlené Goralmi). Nejde o Goralov v polskom ponimani t.j. obyvatelov horskych oblasti juzneho Polska. Mozno som zvolil nevhodne vyfarbenie Ciech, ale ide o farebne odlisenie krajiny, tak ako Polsko a Slovensko maju vlastnu farbu. --95.102.16.107 12:54, 16. jún 2010 (UTC)

Slovensko-poľské pomedzie sa nekončí na slovenských hraniciach a zahŕňanie južnopoľských Goralov do Goralov nie je len poľský pohľad. Ak máš zdroj, že sa za Goralov považujú aj len slovenskí Gorali, tak ten by ma mimochodom zaujímal, lebo to by bol tretí význam slova. Bronto 18:26, 16. jún 2010 (UTC)

Na tej mape je ciernou farbou vyznacena hranica medzi Polskom a Slovenskom a su tam zobrazeni aj Gorali zijuci na polskej Orave (okolie Jablonky) a polskom Spisi (okolie Nedece resp. Niedzice), nie len slovenski Gorali. Gorali v polskom ponimani nie su etnografickou skupinou, v slovenskom ponimani vsak ano, dokonca su povazovani za Slovakov. Do pozornosti davam nie len vyssie spomenutu profesorku Prešovskej univerzity Júliu Dudášovú-Kriššákovú, ale napriklad i Terra Scepusiensis, pracu slovenskych a polskych historikov, Levoca, Wroclaw, 2003. Pre Poliakov su aj tito Gorali len dalsou polskou skupinou hovoriacou svojim dialektom: "polskie dialekty, orawskie, czadeckie".

Ale o tomto to asi nie je, takze spat - na mape su aj polske oblasti, osidlene "slovenskymi" Goralmi, ziadne moje novum. --95.102.16.107 11:03, 18. jún 2010 (UTC)

Tak si pre úplnosť hore doplň bývalé slovensko-poľské pomedzie a bývalých slovenských hraniciach a ostatné ostáva. Ale nechajme to. Bronto 21:45, 20. jún 2010 (UTC)

Bronto ja stale nerozumiem, ci sa divame na rozdielne obrazky alebo ako: je to terajsia polsko-slovenska hranica nie byvala. Statna hranica je na obrazku vyznacena presne podla sucasnych hranic dokonca aj druhom ciary podla STN (co nie je samozrejme dolezite). A mapa zobrazuje Goralov so slovenskou narodnostou presne podla vyskumov pani profesorky resp. i tak, ako je uvedene napriklad i v polskej publikacii Julian Kwiek: Żydzi, Łemkowie, Słowacy w województwie krakowskim w latach 1945-1949/50 begin_of_the_skype_highlighting 1945-1949/50 end_of_the_skype_highlighting begin_of_the_skype_highlighting 1945-1949/50 end_of_the_skype_highlighting, ISBN 9788371882005, ktory je ako jeden z mala povazovany za objektivneho polskeho autora aj slovenskymi historikmi a ktory pomer Slovakov v tychto obciach uvadza na cca 2/3 (v danom obdobi samozrejme). Preto ja hore v nazve uvadzam Slovenske goralske narecia a nie len Goralske, lebo v tom pripade by som musel uvadzat vsetky polske goralske narecove oblasti, ako asi mas na mysli aj Ty.--Kristo 07:16, 1. júl 2010 (UTC) Ak uz, tak by som skor uvazoval o zmene v nazve na Kysucke, oravske a spisske goralske narecia, alebo to dat do podnadpisu.--Kristo 07:40, 1. júl 2010 (UTC)

To bola len technická námietka: Nešlo o obsah mapy, len o jej popis. Je jedno, že je na mape súčasná hranica. Tvoj popis bol "Oblasti slovensko-poľského pomedzia osídlené Goralmi". Na mape sú ale zobrazení len "slovenskí Gorali", a to sú Gorali z Uhorska, teda po historické "slovensko"-poľské hraníc. Naopak, článok je o Goraloch v širšom zmysle, čo sú slovenskí + juhopoľskí Gorali, preto nemôžeš v takom článku dať do popisu "Gorali" namiesto "slovenskí Gorali". Okrem toho ja si pod "pomedzím" dvoch štátov predstavujem buď priamo hranicu alebo potom (približne rovnako široké) územie po oboch stranách hranice, nie len po jednej strane hranice (samozrejme v tomto prípade historickej nie dnešnej hranice) - podobne ako napríklad Považie nie je len napravo od Váhu. Čiže tak ako je článok teraz by si musel napísať: Gorali po bývalé slovensko-poľské hranice. Už je to jasné? Bronto 15:31, 1. júl 2010 (UTC)

Teraz mi uz je uplne jasne o co Ti ide. Kedze vsak v tomto pripade ide skutocne o slovensko-polske pomedzie (ano, pomedzie chapeme rovnako) a v nadpise obrazku je uvedene, ze ide o Slovenske goralske narecia, tak stacilo doplnit popis obrazku o slovko "slovenske" na "Oblasti slovensko-poľského pomedzia osídlené slovenskymi Goralmi", a tato disputa by razom bola bezpredmetna.--Kristo 13:59, 2. júl 2010 (UTC)

Veď už dávno je bezpredmetná, lebo som popis zmenil, aj keď inak. Bronto 13:08, 3. júl 2010 (UTC)

Yalova univerzita[upraviť | upraviť zdroj]

Servus Bronto, zazrel som clanok s nazvom Yalova univerzita, ty si ho presuval na sucasny nazov podla zaznamov v historii. Myslim, ze nazov by mal byt Yaleho univerzita. Ako sa uvadza v en:Yale University, je pomenovana podla osobnosti menom en:Elihu Yale. Vychadza mi to teda podla vzoru Goethe → Goetheho [institut napr.], ak si pamatas. Maj pekny den. —   14nu5  20:52, 9. júl 2010 (UTC)

Vtip je v tom, že v slove Yale je na konci nemé e a preto sa to samozrejme skloňuje tak, ako keby sa to slovo končilo na -l. Skloňovanie sa v slovenčine (logicky) riadi výslovnosťou konca kmeňa, nie jeho grafickou podobou. V slove Goethe je na konci normálne e. Bronto 14:26, 10. júl 2010 (UTC)

Oki, nenasiel som vyslovnos. Pokial sa to meno vyslovuje ako /jal/, tak suhlas. ;) —   14nu5  20:47, 10. júl 2010 (UTC) Hej, presnejsie [elɪhuː jeɪl] podla tohto. —   14nu5  20:58, 10. júl 2010 (UTC)

Překlad[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Bronto! Prosím pěkně o překlad článku cs:Mažučiai (Darbėnai), nemělo by to být těžké, čeština je velmi blízká slovenštině. Předem děkuji. --Kusurija 15:51, 19. júl 2010 (UTC)

Azda až keď bude upravený do konečnej podoby. (Mimochodom ďakujem za informáciu o podobnosti slovenčiny s češtinou, to som doteraz netušil.) Bronto 21:14, 19. júl 2010 (UTC)

No, do konečné podoby nebude asi nikdy, vždy ještě zbývá, co by se dalo přidat, ale už teď je ten článek trochu doplněný a zdá se, že česká verze není mezi nejhoršími ze všech verzí... Jen si myslím, že by bylo pěkné, kdyby těch jazykových verzí bylo víc. A co se týče té podoby: pro nás, zkušenější je to absolutní samozřejmostí, ale divil byste se, kolik lidí z nejnovějších generací potřebuje tlumočníky :-D --Kusurija 05:03, 25. október 2010 (UTC)

Mliecna cesta[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Bronto, neviem ci je to tvoja oblast (ak nie tak ak vies napis kto sa tomu rozumie). Clanok Galaxia (Mliečna cesta) podtitul Galaxia (Mliečna cesta)#Objav. Nemam ani paru ci som tie arabske a ine mena napisal spravne. Tak ak by si mohol na to pozriet.. Sice je tam pracuje sa, ale ak budes vediet co s tym tak to kludne uprav.. dnes sa mi uz pisat nechce.. ak nie nechaj tak.. volaco vymyslim.. Vdaka --Zaerp°°°°

  • takze tu su:
    • Alhazen - ابو علي، الحسن بن الحسن بن الهيثم
    • Aliboron - ابوریحان محمد بن احمد بیرونی
    • Ibn Bājjah - أبو بكر محمد بن يحيى بن الصائغ
    • Ibn Qayyim al-Jauziya - شمس الدين محمد بن أبي بكر بن أيوب ،ابن القيم الجوزية ابن القيم‎ alebo محمد بن أبي بکر

--Zaerp°°°°

Abú Alí al-Hasan ibn al-Hasan ibn al-Hajtam
Abú Rajhán Muhammad ibn Ahmad Bírúní
Abú Bakr Muhammad ibn Jahjá ibn as-Sáig / Ibn Bádždža
Šams(i) ad-Dín Muhammad ibn Abí Bakr ibn Aíjúb, ibn al-Kajjim al-Džawzíja al-Kajjim ibn al-Kajjim / Ibn al-Kajjim al-Džawzíja

Pričom pri poslednom je to dlhé meno asi zle, lebo sa tam opakuje posledná časť.

--Bronto°°°°


O čo Vám ide?[upraviť | upraviť zdroj]

Bronto, odložte osobné antipatie a zvážte, kam Vás až vedú. O čo vám ide v prípade článku Uhorsko či Manažérstvo zmien? Prečo si nepreštudujete pramene a trváte v rozčúlení na svojich nepodložených "vkladoch" údržbára wikipedie, ktorý je povolaný hlavne mazať a netvoriť stránky? Ja chcem iba tvoriť, ale ak si Vy svoje poslanie údržbára takto predstavujete, dajte si už oddych.

Veď si rozumne prejdite, kto sú Uhri a zistíte, že je to lepšie vysvetlené cez pojem, aký tam je, pojem Uhri je prázdny a akurát zmätočný, pretože žiadny národ Uhrov neobýval Uhorsko, tu bolo tých národov veľa a vládol národ Maďarov. Prosím, to už vážne nemáte čo na wikipedii na práci? Mažete si tým teraz všetky zásluhy, ktoré ste v minulosti získali. Prosím, veľmi prosím, pracujte vedecky a nie s podráždenou žlčou.--Zajac Vanka 14:18, 8. august 2010 (UTC)

Zopakujem: Odstráňte chyby a všetko bude v poriadku. A tie emocionálne komentáre si nechajte pre žiakov...Inak povedané, ide mi o to, aby články neobsahovali (vašimi slovami) bludy. Nebudem to opravovat slovo po slove ako som to robil uz minule, pretoze potom to mozem rovno a rychlejsie cele prerobit. Tak cakam kedy to date bud do poriadku alebo sa konecne zbalite a nechate pisat encyklopediu tym ktori to vedia. --Bronto

Súhlasím, že treba ísť bez emócií. Zato Vám ďakujem za pomenovania, ktorými ste ma nazvali a ktoré by ste sí asi zoči-voči mne fyzicky netrúfli povedať. Skúste byť vecným a slušným. A ak chcete byť aj naďalej zaslúžilým wikipedistom, dajte si tú námahu namiesto mazania a revertovania a osočovania nových prispievateľov naštudovať, o čom píšu a až potom korigovať podľa prameňov a faktov. V tom článku Uhorsko, kde ste opäť celý chybný text vrátili, sa píše o usadení staromaďarov v roku 901, čo je faktická chyba, staromaďarské kmene boli násilne usadené až Bavormi v 955 po bitke pri Lechu, takisto bitky pri Bratislave boli tri (902,906 a 907 a nie jediná v 907.

Nemali by ste byť k sebe náročnejší? A prestať mazať, ak sa Vám nepáči prispievateľ? Zdravím Vás, máte smolu, že som pripútaný na lôžko, takže mám na wikipediu i na Vás 24 hodín denne.--Zajac Vanka 09:24, 9. august 2010 (UTC)

Vidite a ja ani nikto druhy na Vas cas 24 hodin nema. Pozriem sa na to, ked budem mat cas. Mimochodom je rozdiel medzi usadit sa a trvalo sa usadit, ked uz sa chcete hrat na inteligentneho a aj keby tam bolo 100 chyb, neopravnuje vas to napisat tri vety a vsetky tri zle. --Bronto

Vtaky[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Bronto!

Prosim o zdroj k:

- slovenskym nazvom: amadina zebrovitá, astrild zebrovitý

- Barnardius zonarius - ze slovensky nazov je rozela; podla mojich info je ro Barnard límcový

Dakujem. Kprwiki 14:04, 11. august 2010 (UTC)

http://www.vtaky.sk/downloads/OSNV-2010.xlsBronto 14:16, 11. august 2010 (UTC)

Nebolo by lepsie alternativne slovenske nazvy pisat radsej kurzivou? [2] [3] Ide totiz castokrat o historicke ci "sufklikove" nazvy, ktore sa realne nepouzivaju a mnohe ani nikdy nepouzivali. Pripadne hodne stare / suflikove vyrazy ani vobec neuvadzat. Takto to vzbudzuje dojem, ze tie názvy sú platné a pouzivane - Zebrička austrálska. Tyka sa to ale aj dalsich clanokov zvierat.
Kprwiki 14:39, 11. august 2010 (UTC)

Nebolo, pretože čo tvrdíš nie je pravda a ty si ten posledný, kto bude určovať, či je niečo šuflíkový názov alebo nie je. --Bronto 14:42, 11. august 2010 (UTC)

Beckerath a dalsi[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Bronto. Chcem sa ta spytat jednu vec v suvislosti s heslom Zoznam vládcov starovekého Egypta, ktore si spracoval ty pred mnohymi rokmi. Chcem sa pytat na zdroj. Uvadzas, v uvode ako zdroje Schneidera/Helcka a Beckeratha. Nie ze by som ich chcel spochybnovat, len chcem sa spytat odkial pochadzali, ak si to pamatas. Ci boli sekundarne od niekial brane, alebo priamo si mal pristup k primarnym publikaciam, atd. Chcel by som sa totiz pozriet na ne a na pridavne informacie k nim, tak ich potrebujem niekde splasit. —   14nu5  21:36, 25. august 2010 (UTC)

Vôbec sa nepamätám, ale marí sa mi, že tí faraóni boli konkrétne robení podľa ostatných wiki, pár kníh (myslím hlavne toho Shawa a domácich kvôli názvom). Každopádne tých, čo cituješ teraz pri sebe nemám, musel by som si ich požičať. Bronto 21:52, 25. august 2010 (UTC)

Oki, nic sa nedeje, len som dufal, ze ich mas niekde blizsie pri sebe. Na ktoru kniznicu by si ma odkazal? Nech nebehas ty, ked som si to ja vymyslel. Pozeral som na internetovy register Univerzitky v BA a nenasiel som tam ziadny takyto titul. —   14nu5  22:35, 25. august 2010 (UTC)

Nie je to v BA, takže ťa nemôžem odkázať. Bronto 23:04, 25. august 2010 (UTC)

Aj tak dakujem. —   14nu5  10:06, 26. august 2010 (UTC)

Strelba, incident alebo masaker[upraviť | upraviť zdroj]

Cau Bronto. Chcel by som Ta poziadat o Tvoj nazor spravneho pomenovania clanku v tejto diskusii http://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia:Masaker_v_Devínskej_Novej_Vsi --Wookie 16:59, 2. september 2010 (UTC)

Deflácia (záporná inflácia)[upraviť | upraviť zdroj]

Niečo som s tým článkom poriešil. Stačí ti to na nevymazanie?

V tom článku potrebuje zdroj prakticky každá veta, lebo to sú sporné veci (paradoxne si odzdrojoval práve úvodnú definíciu, ktorá je z celého článku najmenej sporná). Takže to nejako doplň, aspoň na úrovni odstavcov. Navyše použitý zdroj (blog dole) je ako paušálny zdroj nevhodný, lebo ten pán podľa svojho blogu vyzerá byť prívrženec heterodoxnej absolútne zastaranej ekonomickej školy (a síce rakúskej školy), z ktorej sa na každej významnej univerzite na svete nanajvýš dobre zasmejú. Takže ak si ho použil ako hlavný zdroj, tak o to viac treba odzdrojovať každé tvrdenie v článku, aby aspoň bolo vidno, odkiaľ tie nezmysly pochádzajú. Bronto 07:29, 1. október 2010 (UTC)

Mne sa vôbec nezdá, že by rakúska škola bola marginálnou alebo odveci. Minimálne ako paradigma funguje vynikajúco - aspoň to, keď už nie ako komplexná teória (čo si ale myslím, že stále funguje obstojne). Inak všetko môže byť relatívne - "rakúšania" sa tiež môžu smiať na iných. Slovenským vedeckým žargónom by som mohol povedať "smiať sa akejkoľvek významnejšej citačnej mafii"... alebo "smiať sa milovníkom moci napichovať do žíl ekonomiky presne tú dávku likvidity, na ktorej je závislá".

To sa ti zdá zle (ale nie si sám, takže ťa môžem upokojiť). Ale to nie je podstatné, podstatné je, že článok má mať odzdrojované časti a že má obsahovať primárne mainstreamové informácie a až sekundárne ostatné (a nie opačne), lebo sme encyklopédia a nie web site na propagandu menej úspešných ideológií. Bronto 13:29, 5. október 2010 (UTC)

Podarilo sa mi získať niekoľko kľúčových zdrojov/citácií ktoré sú kladené ako podmienka k návratu článku na hlavný zoznam článkov. Stačí to? {{Redaktor:Yankovitius 29.10.2010]]

Môžem to zopakovať aj tretíkrát: 1. V článku je treba za daných okolností a pri takejto téme pridať ku každej téze (ideálne ku každej vete) v obsahovej časti presný zdroj (Nešlo o to pridať ďalší text a ten sčasti odzdrojovať ani o to dole pripísať nejaké ľubovoľné linky, ale o to pridať zdroje k tomu, čo tam je už napísané.) Presný zdroj znamená link alebo odkaz na presný článok, nie na všeobecnú website typu mises.org alebo podobne (podľa hesla "nájdite si sami, nejako sa už trafíme"). Tak ako si odzdrojoval to, čo si pridal teraz (teda presne mená autorov a článok), treba odzdrojovať aj ostatné. 2. Bez ohľadu na to je článok nehorázne zaujatý a prezentuje skoro len názory jednej aj to nemainstreamovej školy ako hlavné a odkaz na stránky fanatikov tej istej školy, ktorý si pridal, to ešte zhoršil. Inými slovami, v článku chýbajú názory a zdroje ak už nie iných ekonomických škôl tak aspoň tých pár najhlavnejších a musia zaberať oveľa viac priestoru než názory nejakej neuznávanej skupiny, pretože, ako som už povedal, toto má byť encyklopédia a nie propagandistické stránky. Bod dva som možno schopný napraviť aj sám, ale v bode jeden neviem pochopiť, kde je problém s odcitovaním presných zdrojov na text, ktorý si písal pred mesiacom, takže musíš vedieť, odkiaľ to máš. Bronto 17:39, 30. október 2010 (UTC)

1. Vôbec sa nenahnevám, ak článok okrešeš a vyhodíš všetky neodcitované resp. zle citované pasáže a pasáže, ktoré znižujú vyváženosť článku... a nahodil tam mainstrím. Bol by som rád, ak by ten článok existoval aspoň na úrovni výhonku. Yankovitius. 2.Inak, či si myslíš, koľko percent by mal tvoriť alternatívny (pozitívny) pohľad na defláciu? 10%?, 25? 3. Úplne nepodstatná úvaha úplne na okraj:Podľa mňa je pri encyklopedickom hesle dôležitá aj "metaencyklopedickosť"..., že heslo má nielen definovať a prisúdiť danému opisovanému premetu jednoznačne kladnú či zápornú hodnotu ale zčasti by malo obsahovať aj mainstreamovú kritiku vojej encyklopedickosti... Yankovitius 30.10/2010

Stále nevidím odpoveď na otázku, prečo tam tie chýbajúce "in-text" zdroje teda nepridáš. Tie percentá sa uvidia, to záleží aj od absolútnej dĺžky textu. Bronto 22:07, 30. október 2010 (UTC)

Tie textové zdroje už nemám k dispozícii. Len si pamätám, čo hovorili. Mnohé vety sú nie priamou citáciou textu, ale kompiláciou založenou na rozličných zdrojoch... akési mechanické sumárum, či "spriemerovanie" rôznych formulácií. Yankovitius

Aigína[upraviť | upraviť zdroj]

Zdravím. Podotýkam len, že Aigína je naozaj Aigína s dlhým í: na wikipédiách je správne takto uvedená napríklad v latinskej vicipaedii (Aegīna). Niet dôvodu toto slovo písať nesprávne a zavádzajúco len preto, že alfabeta píše samohlásky i aj í vždy graficky len ako ι.

O správnosti tohto tvrdenia viď všetky slovníky starogréčtiny, napríklad štandardného Liddella http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.04.0057%3Aentry%3D*ai)%2Fgina&highlight=aegina (Αἴγι_να, kde tá dolná čiarka znázorňuje dĺžku), ale aj napríklad Vojtecha Zamarovského. Česť jeho pamiatke.

Ladislav Demeter 22:30, 2. október 2010 (UTC)

Starogréčtinu prepisujeme podľa tabuľky v PSP a bez dĺžok (okrem e a o). Pán Zamarovský nás v tomto ohľade nezaujíma. Výnimku tvorí zopár veľmi zaužívaných slovenských názvov (to už potom ale nie sú prepisy ale slovenské názvy), ale tento k nim v žiadnom prípade nepatrí. Okrem toho je v prípade starogréčtiny vhodné nefandiť si v tom zmysle, že by starogrécka výslovnosť bola istá a známa. Bronto 22:42, 2. október 2010 (UTC)

Pravidlá slovenského pravopisu vs. Zamarovský[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zdravím. V podstate som odvolanie sa na Pravidlá slovenského pravopisu očakával. Ale ako Zamarovský konštatoval v záverečnej poznámke posledného vydania Gréckeho zázraku, ktorý vyšiel ešte za jeho života, aj keď s takýmto prepisom bytostne nesúhlasí, musel sa mu nakoniec podvoliť a iba sa smutne dívať na Atény bez h či Konštantínopol v mužskom rode -- a to sú ešte tie najmenej závažné nepresnosti.
Ale potom si treba dávať napríklad aspoň pozor, aby sa nemiešali pomenovania novogrécke, starogrécke a latinské -- konfúziu som len tak náhodou zistil napríklad v článku o predmetnej Aigíne: pri obrázku chrámu bohyne menom Afaia je napísané, že bohyne Afey. Prečo? Takú bohyňu nikto nepozná, maximálne v latinskom znení Aphaea.
Alebo v článku o Alexandrovi Veľkom bolo sčista-jasna hodené meno Aristotelovho žiaka, filozofa Dikaiarcha, v latinskej podobe Dicaearchus -- mimochodom, v tomto prípade jednoznačne vplyvom angličtiny. To som už opravil, hádam ma za to nikto nezabije; takisto aj Alexandrovo celé meno v gréčtine v úvode článku som prepísal do minuskulnej alfabety s patričnými prízvukmi a prídychmi (viď wiki en a de, tie to majú správne, až na to, že aj tu by mohol väčšinu Slovákov pomýliť dĺžeň nad samohláskou v latinke, ktorý v odbornom prepise vyjadruje prízvuk, dĺžka samohlásky sa označuje vodorovnou čiarkou nad ňou).
A ešte k tomu, že starogrécka výslovnosť nie istá a známa: je známa a istá aspoň natoľko, aby mohol platiť konvenčný a kompromisný "školský" úzus, a ten aj platí -- v učebniciach gréčtiny, na gymnáziách a na univerzitách. Tento úzus však PSP z veľkej väčšiny neberú do úvahy.
A tak by sa dalo pokračovať, ale asi som sa už aj tak príliš rozpísal, nevadí. Salve: Ladislav Demeter 08:25, 4. október 2010 (UTC)

Nie že by na tom záležalo, ale výhrady voči Aténam bez h a podobne nie sú výhrady voči predmetnej tabuľke v PSP, ale voči zaužívaným slovenským názvom podľa PSP (to je niečo iné). Po druhé, to, že by tabuľka v PSP nebrala do úvahy "konvenčný" úzus, je očividne nesprávne, ale ak ti chýbanie dĺžňov na i a podobne (pričom si môžeš byť istý, že či sa niečo pred 2000 rokmi vyslovovalo systematicky dlho alebo krátko je skôr hádanie ako veda) pripadá ako odklon od nejakého konvenčného úzu, tak potom to ani nemusím komentovať. Po tretie, ostatné sú veci, ktoré stačí opraviť, nemusíš tu rozoberať jednotlivosti.Bronto 13:19, 4. október 2010 (UTC)

Dialóg dosť zaujímavy, preto naň ešte reagujem:[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zdá sa, že došlo trošku k malému nedorozumeniu, pretože keď hovorím o prepise zo starej gréčtiny, nemám na mysli tabuľku v PSP Prepis z gréckej abecedy -- tá je, samozrejme, ako prepis samotných grafém perfektná.
Časť Pravidiel, ktorá ide zásadne v rozpore so školskou výslovnosťou a transkripciou, je však III. 3. Hlavné zásady prispôsobovania starogréckych a latinských mien. No a potom niekoľko toponým vo vlastnej slovníkovej časti, z čoho najstrašnejšie sú Atény, vyzerajúce skoro ako antény s veľkým áčkom, pretože s havným mestom Grécka takto napísaným sa stretávame dosť často a všelikde.
No ale aj tieto Atény či rovnako hrôzostrašne vyzerajúce Téby vychádzajú z toho nešťastného paragrafu III. 3., kde je okrem množstva iných nehorázností prikázaný aj prepís θ na jednoduché t, a keď sa k tomu pridá ešte aj nepochopiteľné polo-polatinčovanie, dostávame tvary ako Trácia nemiesto Thrákia, alebo ešte neuveriteľnejšie Teseus namiesto Théseus.
Čiže toto je maličký výber z tých vecí, čo sú v PSP v príkrom rozpore s normovanou školskou výslovnosťou a prepisom, nie tabuľka samotná. Ale ty ako editor vychádzaš z toho, čo kodifikoval JÚ ĽŠ SAV a recenzovali Ján Horecký a Ábel Kráľ. Takže z tohto aspektu niet čo riešiť. Pozdravujem: Ladislav Demeter 19:22, 4. október 2010 (UTC)

Ale ja som celý čas hovoril samozrejme o tabuľke, pretože po prvé Aigina vyplýva z tabuľky a po druhé, to čo je mimo tabuľky nie je "prepis" v pravom slova zmysle. To, že sa niekomu nepáči, že sa po slovensky povie Téby a Atény namiesto Thébai a Athénai (či ako je to správne) môžeme vziať na vedomie, ale to je tak asi všetko. Sú to normálne zaužívané slovenské názvy, nie prepisy. Povedať Atény je rovnako samozrejmé ako povedať Viedeň namiesto Wien, Londýn namiesto London, Paríž namiesto Paris. Bronto 13:20, 5. október 2010 (UTC)

Výborne: zdá sa, že si navzájom rozumieme[upraviť | upraviť zdroj]

a môžeme teda túto kapitolu relatívne celkom úspešne uzatvoriť. Akurát si ešte neodpustím spresniť, že nemusia byť ani Athénai, ani Thébai, ale normálne Athény a Théby, takisto ako Mykény, Lakedaimón či Parthia. Proste to, čo je zaužívané v československej a slovenskej historiografii.

Ale, záplať pánom bohom, aj PSP majú v tejto oblasti v poslednom čase síce malý, ale predsa len aký-taký vývoj a vývin smerom k lepšiemu: som napríklad rád, že sám som mohol byť svedkom toho, ako orientalistický ústav dokázal po urputnom boji presvedčiť ústav jazykovedný, aby v pravidlách predsa len povolil aspoň dvojtvar buddhizmus, buddhistický so spoluhláskovou skupinou ddh spoločne s (predtým len a len jedine platným) budhistickým a budhizmom s jedným d – síce online zatiaľ len v akademickom slovníku cudzích slov 2005, ale už aj to je úspech.

Aj keď Buddha ako podstatné meno zostal paradoxne v tom istom slovníku iba s jedným d, Budha i budha, ale s tým už nič v tejto chvíli nenarobíme, môžeme sa iba tešiť, že Budhu môžu teraz na Slovensku vzývať už nielen budhisti, ale aj buddhisti.

A tak raz možno nastane aj deň, keď nám ten istý, alebo aj iný, slovník dovolí lietadlom preletieť ponad Makedóniu do kolísky hellénizmu a po ubytovaní sa v jednom z athénskych hotelov sa z prístavu Peiraieus vydať loďou na Peloponnésos, kde svojho času zúrili vojny, ktoré tak pekne opísal historik Thúkýdidés.

χαῖρε· Ladislav Demeter 21:06, 5. október 2010 (UTC)

"Drobný" problém je v tom, že ani Athény ani hellenizmus ani nič podobné v slovenskej historiografii zaužívané nie je, dokonca to naopak priamo kolie oči (výnimku tvorí Buddha). Zaužívané je to v českej historiografii, a to je (ako vždy) celý problém. Bronto 21:09, 5. október 2010 (UTC)

Ospravedlňujem sa, ze vstupujem do vašej diskusie, len mi nedá nepripomenúť pri tejto téme článok spred roka, presnejšie tretí odstavec časti z nadpisom „Bábkar a bábkár“, kde sa píše o mene Apolón vs. Apollón. V kontexte celého článku mi príde, ze nebude veľmi dlho trvať a sny, popisované vyššie sa možno splna. Ja aspoň dúfam. —   14nu5  00:20, 6. október 2010 (UTC)

Nepochopil si, o čom ten článok je, a o čom bola táto diskusia. Ale neprekvapuje ma to. Bronto 22:24, 9. október 2010 (UTC)

  • mrzima bronto, ze si tej jedinej vete neporozumel, mal som s tym pocitat. —   14nu5  09:00, 10. október 2010 (UTC)
  • Prosím?? Mňa mrzí, že sa tu ešte nekonala jediná diskusia, pri ktorej by si ty porozumel presne o čom sa hovorí. Ale ja tu s tým už pravidelne počítam a vopred sa ovládam. Nemaj obavy. Takže sa pokús urovnať si v hlave, o čom bola táto diskusia a o čom je článok, ktorý si tu odcitoval. A potom sa ozvi o desať rokov, k čomu si dospel. Bronto 17:12, 15. október 2010 (UTC)

Henricus Stephanus[upraviť | upraviť zdroj]

Zdravím ťa. Obraciam sa na teba, pretože si jazykovo podkutý. Ako je to správne: Stephanusova paginácia alebo Stephanova paginácia alebo dačo iné? Vďaka.--MichalT 13:16, 17. október 2010 (UTC)

Podľa MSJ odpadá -us okrem pseudolatinských slov a niektorých výnimiek. Nie je mi presne jasné ako je slovo "pseudolatinský" v hraničných prípadoch vymedzené, ale predpokladám, že toto meno tam nepatrí. Takže Stephanov-. Druhé slovo by jazykovo mohlo byť stránkovanie alebo paginácia, jediné čo som našiel je raz na internete paginácia. Viac ti k tomu povedať neviem, lebo o Platónovi po slovensky nič nemám. Bronto 23:13, 17. október 2010 (UTC)

Vďaka.--MichalT 18:12, 18. október 2010 (UTC)

Blok[upraviť | upraviť zdroj]

Za osobný útok v zhrnutí [4] a v diskusii [5]; na 1 deň. Vasiľ 21:14, 24. október 2010 (UTC)

The First Anglo–Afghan War[upraviť | upraviť zdroj]

Wikipédia v anglickom jazyku uvádza:The First Anglo–Afghan War a zúčastnili sa jej British and Indian troops. Všetky odkazy na tejto stránke odkazujú na Anglo-Afgan war. Zasa chceš byť pápežskejší ako pápež.Viktor 19:26, 6. november 2010 (UTC)

A čo má vyplývať z toho, ako sa niečo volá vo wikipédii v anglickom jazyku? Po prvé vo wikipédii a po druhé v anglickom jazyku? Odpoveď znie: nič. Všetko čo robím je odzdrojované. Bronto 19:29, 6. november 2010 (UTC) P.S.: Inak je fascinujúce, že máš problém s formálnymi opravami, lebo ako tak pozerám, čo preberáš z cs wiki sčasti má aj nesprávne názvy, očividne diletantského charakteru (lebo v uvedenom zdroji je napísané niečo iné ako v názve daného článku), takže si netrúfam ani hádať, aké sú tam obsahové chyby - ale tým nemienim venovať čas. Bronto 19:38, 6. november 2010 (UTC)

Gaalkacyo / Galkacyo / ??[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj Bronto, prosím Ťa, nevieš náhodou aký je slovenský názov (tvar slova) pre somálske mesto Gaalkacyo / Galkacyo? Lebo ja mám doma len jeden strašne starý atlas a ten neni taký podrobný, aby sa tam takéto mesto nachádzalo. Ďakujem a pekný večer :-). --Amonet 20:12, 6. november 2010 (UTC)

To nemá slovenský názov, len somálsky. A staré použiť nemôžeš, lebo v somálčine sa menil pomerne nedávno pravopis resp. písmo, takže to bude ten Gaalkacyo. Ešte overím. Bronto 20:15, 6. november 2010 (UTC) Áno -aa-. Bronto 20:38, 6. november 2010 (UTC)

Ok, ďakujem. Takže ten 40-ročný atlas idem radšej odložiť... :D --Amonet 21:05, 6. november 2010 (UTC)

transkripcia ukrajinských reálií[upraviť | upraviť zdroj]

Bronto, chcel by som, aby si to bral ako pokus o konštruktívny prispevok, nie ako osobný utok. pridal som k Zakarpatskej oblasti nazvy okresov (rajonov), a všimol som si, že si ich opravil, ale nespravne. totižto si to opravil na taku verziu, ako sa to čita po rusky Užgorodskyj, ale po ukrajinsky je Užhorodskyj. nas pri ukrajinských reáliách ruština nemá čo zaujímať, to je ako keby som do ukrajinčiny netranskriboval či netransliteroval zo slovenského jazyka "Dunajska Streda", ale z maďarčiny "Dunaserdej". pytam sa, v takom otočenom garde by to bolo spravne?

To som len omylom dal g namiesto h, nič v tom nehľadaj. Bronto 15:09, 12. november 2010 (UTC)

zdravim,

  • 1.ešte k zakarpatskej oblasti: v texte je spravne originalne znenie: Zakarpatska oblasť, ale v tom obrazku napravo je Zaporizka, asi len nedopatrenie, alebo nepozornosť, ale neviem to zatiaľ opraviť.
  • 2.neviem sa tu vysomariť z toho, ako si možem zriadiť vlastnu stranku "moja diskusia". na ukrajinskej wiki už mam, a myslim, že sa mi tam podarilo za pomerne kratky čas zainteresovať tych ukrajinskojazyčnych dopisovateľov, ktorí pisali o slovensku, a niektore nepresnosti uviesť na pravu mieru. chcel by som aj tu vytvoriť taky "kanal", všimol som si, že jeden encyklopedista tu už o ruskych transkripciach piše... všimol som si, že ako na ukrajinskej wiki je o slovensku malo, tak aj tu o ukrajine, časom by som (okrem transkripcií/transliteracií) mohol aj viac, no uvidím, ako na tom budem s časom..

Diskusia (ak myslíš to) ti vznikla automaticky: Diskusia s redaktorom:Kamenarius. Mimochodom, tie rajóny by sa mohli aj prekladať do slovenčiny, lenže pochybujem, že by si zvládol správne slovenské koncovky a mne sa s tým nechce veľmi babrať, tak ich radšej nechávaj po ukrajinsky. Bronto 00:41, 16. november 2010 (UTC)

dik, len som nevedel, ako sa na ňu dostať. ako myslíš to prekladanie rajónov do slovenčiny? napríklad že "Okres Užhorod" alebo "Užhorodský rajón/okres"? v obratenom garde na ukr.wiki nemali vobec 4 slovenske kraje (naš kraj ostal ako "kraj"), tak som čosi načrtol, pri jednom bolo ponímanie dosť od veci, tak som to uviedol na spravnu koľaj, a skusenejší prispievatelia nedovolili, aby mi načas mazali príspevky. pre orientaciu v opačnom garde: s našimi okresmi to maju takto: chceli si to po diskusiach z jazykovedcami prekladať ako "okruha", čo je dosť od veci, a ani neznie prirodzene, ukrajinske noviny, ktoré dlho vychadzajú na slovensku (nove žyťťa) uvádzali napr. "okruh Svydnyk", ja som im tam na ukr.wiki navrhol to uvádzať ako "Okres Humenne", "Okres Pezinok" (nech to odraža to, že je to realia inej krajiny), ale pri prvej priležitosti uviesť vysvetlivky v zátvorkách,že je to rajon (ako to mame tu pri ich oblastiach), možno sa to zvrtne na okruh, diskusia pokračuje, dokonca niektorí chceli pri obciach v ukrajinčine namiesto postačujúceho "selo" uvadzať dedinu v transkripcii aj v ukrajinčine ako "obec". to je ako by sme my nejaku ukrajinsku obec označili "selo Storožnycja", nie "obec/dedina Storožnycja". a všimol som si, že to tu niekto transkriboval ako STOROŽNYCIA. ako pozeram, u tiež bude nad čim rozmyšľat: A.kedy má ešte názov v cieľovom jazyku vystihovať povod slova v originalnom jazyku, a B.kedy už termin "zdomacnel", napr. kYjEv, namiesto transliteracie kYjIv, oni uvadzaju trenčYn, zo žiliny, nie je ani žilina, ani žylyna, ale mačkopes ŽY-LI-NA, PRJAŠIV im už nevezmeš, lebo maju vyprofilovany pojem PRJAŠIVŠČYNA... mate tu kdesi rozumne zosumarizované pravidlá transkripcie/transliteracie zo svetovych jazykov do slovenčiny? u nich som videl nejaký link na tabuľku: česko-rusky prepis... ale možme diskusiu preniesť na moju stranku, aby ti to tu nezavadzalo. tam som len "korystuvač"/používateľ, tu už "redaktor".

(1) Ruský, ukrajinský atď. rajon sa vždy prekladá ako rajón (to je tradícia ešte z čias ZSSR). (2) Prepis z ukrajinčiny sa riadi tabuľkou v PSP 2000 Kapitola VII 1.1 a 1.2.2. "Ukrajinčina". (3) Názvy geografických objektov na Ukrajine ostávajú v origináli (a prepise podľa bodu 2) s výnimkou názvov uvedených tu: http://www.skgeodesy.sk/index.php?www=sp_file&id_item=1197. (4) Z toho vyplýva, že problém pri preklade rajónov by až na pár výnimiek bol v niektorých prípadoch len ohľadom premeny zakončenia ukrajinského adjektívneho tvaru mesta na zodpovedajúce slovenské zakončenie (ktoré je niekedy v slovenčine odlišné), preto som napísal vyššie, že to z lenivosti zatiaľ osobne nechám radšej nepreložené. Ak máš pocit, že by si to zvládol, tak prosím. Bronto 02:16, 16. november 2010 (UTC)

dik za linky a inštrukcie. mal si pravdu, že tie adjektivne koncovky nebudú sranda, a to som si uvedomil až na juhu, pri tých zložených tvaroch, toponymách a rajonoch, ktoré sa tam opakujú, alebo možu znieť podobne (v adjektivnom tvare v spojeni s rajonom aj totožne), ale podstatné meno, od ktorého je rajón odvodený, zvykne byť iné. tak pre istotu začínam v zátvorkách uvádzať aj sídla rajónov, nejde o zámer, ale o dočasné riešenie, aby sa neskor dalo oprieť o podstatu. keď budeš mať niekedy chvíľku, mrkni na to. po prepise rajonov možem ísť na konkrétne rajony zo zoznamom miest a obcí, to už by nemal byť potom taký problém.--Kamenarius 23:34, 7. december 2010 (UTC)

5. júl[upraviť | upraviť zdroj]

Neexistuje nijaká tradícia, že by sv. Cyril a Metod prišli na VM 5. júla. Možno nejaká "krčmová" - že si niekto vypil a čosi si poplietol. Sviatok sv. C a M sa slávi 5. júla kvôli tomu, aby sa potlačila pamiatka Jána Husa, ktorý má sviatok 6. júla. Nikde inde vo svete sa neslávi 5. júla. Myslím si, že Wikipédia by mala byť aj trochu seriózna.

--Andreios 15:24, 13. november 2010 (UTC)

Je to celé zložitejšie než ako to tu píšeš. Ale aby sme to skrátili: Tá formulácia je správna (ide o oficiálny sviatok príchodu CaM na Veľkú Moravu, dátum platí už nejakých 150 rokov a je to teda tradícia (ako každý sviatok) a CaM prišli na VM každopádne v lete). Ale ak s tým je taký problém, tak tam dám len, že je sviatok. Bronto 15:38, 13. november 2010 (UTC)


Sviatok to samozrejme je. A samozrejme, oslavujeme ich príchod. Ale neexistuje tradícia, že by boli prišli 5. júla. Teraz je to dobre.

--Andreios 15:44, 13. november 2010 (UTC)

Teraz pozerám, že či by nebolo ešte lepšie, keby sa to dalo tak, ako je to napr. 17. novembra či 1. septembra - hneď do toho prvého bloku, ešte pred udalosti. Myslím, že aj iné štátne sviatky sú tak uvedené.

--Andreios 20:40, 13. november 2010 (UTC)

Je jedno kde to bude, hlavne nabudúce nemaž z kalendára sviatky, je zázrak že som si to vôbec všimol. Bronto 21:28, 13. november 2010 (UTC)

QUO VADIS WIKIPEDIA?[upraviť | upraviť zdroj]

Jsem rád, že se dělají úpravy na stránce, kterou jsem založil. Vadí mi pouze, že došlo ke ZMĚNA NÁZVU STRÁNKY a k jejímu přesměrování a to z původních BOBAĽKY na Opekance (jako Čech, slovo opekanec/pupák jsem vůbec neznal; Až děda mi řekl další názvy, které jsem uvedl; Zato dobře znám výraz pro bobalky)....hmmmm.... vzhledem k tomu, že se jedná o HLAVNÍ VYHLEDÁVACÍ KLÍČ (slovo BOBAĽKY) považuji to za ROZPOR S KODEXEM na základě kterého projekt Wikipedia vznikl. Nevím, zda ~~moudrá ústní lidová slovesnost~~ se zmiňuje ve vinších, koledách nebo zvycích, popř.dalších činnostech také i o opekancích/pupácích aj. v jiných částech Slovenska tak, jak je tomu po staletí na Východném Slovensku. Za regulérní považuji založit další stránky se synonymi a tyto stránky redirektovat na původní stránku s titulkem Bobálky.

Vážený pán "moja-rodina-je-najmúdrejšia-na-svete-a-stotožňujem-ju-s-ľudovou-slovesnosťou". Základné pravidlo, ktoré tu máme, je že treba uviesť overiteľný zdroj. Ako taký slúži napr. http://slovniky.juls.savba.sk/?w=opekanec&c=qa4d, ak máte lepší (iný ako vašu rodinu), tak sa rád(i) nechám(e) poučiť, inak sú vaše námietky bezpredmetné. Vďaka a veselé Vianoce a Šťastný Nový rok. Bronto 22:26, 15. november 2010 (UTC)


Yekaterina Aleksandrovna Gamova[upraviť | upraviť zdroj]

Nazdar. Môžeš mi poradiť aky je slovensky prepis ruského mena Yekaterina Aleksandrovna Gamova? ( http://en.wikipedia.org/wiki/Yekaterina_Gamova ). Vdaka. --Wookie 21:34, 15. november 2010 (UTC)

Jekaterina Alexandrovna Gamova, po úprave ...Gamovová. Pre budúcnosť: Prepis sa robí podľa PSP kapitola VII 1.2.1. Bronto 22:35, 15. november 2010 (UTC)

Trvalo udržateľný rozvoj[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, v slovenčine a češtine vznikol tento pojem pravdepodobne zlým prekladom z nemeckého Nachhaltige Entwicklung. S kritikou tohto označenia prvýkrát vyšiel jeden náš profesor (nie je to tak dávno), odvtedy sa už častejšie používa iba udržateľný rozvoj, prijateľný by bol ešte dlhodobo udržateľný rozvoj. Snažiť sa niečo udržať trvale je zjavný nezmysel, hlavne keď ide o prírodu. V prospech udržateľného rozvoja hovorí aj anglické sustainable development. S tou minulosťou som sa asi unáhlil, TUR bol dosť vžitý pojem a spoločnosť na zmenu nabieha dosť pomaly. Skúsim nájsť nejaké referencie len neviem, či sa podarí.--Michalides 00:28, 19. november 2010 (UTC)

Podľa mňa je významový odtieň prirodzene zrozumiteľný - udržateľný rozvoj hovorí o rozvoji, ktorý sa dá udržať na istej konštantnej úrovni a dlhodobo udržateľný rozvoj zvýrazňuje fakt, že je konštantná úroveň rozvoja zachovávaná pomerne dlhú dobu.--Redaktor:Yankovitius
Pojem vznikol prekladom anglického sustainable dev. a to znamená zhruba dlho udržateľný na rovnakej úrovni, udržateľný rozvoj by bolo maintainable dev. alebo rôzne inak. Okrem toho samozrejme aj logicky ide o udržiavanie dlhú dobu a nie len udržiavanie, keď sa chceme hrať na múdrych. Chápať slovo "trvalý" tak, že sa tým myslí snáď miliarda rokov je slušne povedané smiešne (neviem, kto to slovo takto absolútne chápe), takže neviem, aký génius vám čo natrepal. Preklad udržateľný rozvoj vzniká práve tým, že ľudia tak ako ty nevedia poriadne po anglicky a zjednodušujú si to. Ale tu nejde primárne o logiku obsahovú ani jazykovú, ale proste o termín, a ten môže znieť aj "rozvoj X", ak sa tak používa a to treba doložiť. Každopádne sú to prinajhoršom synonymá, lebo to tam je aj odzdrojované. Bronto 00:50, 20. november 2010 (UTC)
Pozrel som do prekladového aj výkladového slovníka a uistil som sa, že po anglicky viem. Ale rozdiel medzi trvalo a dlhodobo je zjavný (v nemčine má slovo nachhaltig oba tieto významy, pričom Česi si vybrali ten nesprávny a my po nich). Vôbec nejde o zjednodušovanie si prekladu, ale o presnosť toho termínu. Dokonca tam nemusí byt ani slovo dlhodobo, pretože z definície toho pojmu (...zachovať pre budúce generácie...) automaticky tá dlhodobosť vyplýva. V tomto prípade sa sustainable môže prekladať iba ako udržateľný. Myslím, že v žiadnom inom jazyku nie je nič o trvalosti. Učiteľov - "géniov" zopár poznám a tento k nim rozhodne nepatrí :) Doložiť správnosť (dlhodobo) udržateľného rozvoja inak ako vlastným vysvetlením teraz bohužiaľ neviem, musel by som vyhľadať ten jeho článok v periodiku, v každom prípade sa stále používa okrem (D)UR (stačí googlovať) aj TUR, hoci to nie je celkom to pravé orechové. Môže zostať zatiaľ TUR, zotrvačnosť spôsobuje, že je stále dosť častý.--Michalides 08:07, 21. november 2010 (UTC)
Skúsim to isté stručnejšie: Sustain neznamená jednoducho udržať, na prosté udržať sú iné oveľa bežnejšie slová (keby ich chceli použiť, tak by ich použili). Preto je to čisto jazykovo polovične zle. Ale tvoj obsahový "argument" znel, že problém je vraj v tom, že to nie je naozaj natrvalo, lebo natrvalo kvázi nič nie je možné. A nad tým sa môžem len pousmiať, to sú také slušne povedané "ľudové" argumenty, lebo pochopiteľne, že sa tým trvalo nemyslí vyslovene do zániku vesmíru (a slovo trvalo to nakoniec ani neznamená, ale reagujem na ten "úžasný" argument). Keby sme takýmto spôsobom rozoberali všetky odborné termíny, tak polovicu môžeme zrušiť. Bronto 18:53, 21. november 2010 (UTC)
Môžeme sa teda dohodnúť aspoň na dlhodobo udržateľnom rozvoji a doplniť ho do TUR?--Michalides 10:10, 22. november 2010 (UTC)
Nemôžeme sa "dohodnúť" na ničom. Nie sme tu na to, aby sme si vymýšľali termíny. To posledné som ti odpovedal kvázi len tak pre zaujímavosť. Pre článok je podstatné: Predlož nejaké relevantné zdroje a čo v nich bude, to bude v článku. Kľudne aj 10 synoným. Názov, ktorý je tam teraz je každopádne veľmi dobre odzdrojovaný. Bronto 19:32, 22. november 2010 (UTC)
Ja si ale nič nevymýšľam. Rozvoj je buďto udržateľný v zmysle Agendy 21, alebo je neudržateľný. Nič také ako "krátkodobo" či "strednodobo" udržateľný rozvoj neexistuje, preto nejde o chybu, ak sa v slovenčine slovo dlhodobo vypustí. Len to neviem spoľahlivo dokázať (tú správnosť), tak nech to teda zostane zatiaľ len v tejto diskusii pre tvoju informáciu aby si vedel, že keď niekto bude vynechávať slovíčko "trvalo" alebo ho nahrádzať slovom "dlhodobo", tak že vie, o čom hovorí.--Michalides 13:11, 23. november 2010 (UTC)

Ďalší blok[upraviť | upraviť zdroj]

Je mi ľúto, za opakované slovné napádanie redaktorov, blok 3 dni. --–Bubamara 17:14, 22. november 2010 (UTC)
Odblokoval som Bronta. Diskusia nezačala na jeho popud; Yankovitius-a som blokoval na 2 hodiny. Takže tu je hodina postačujúca. Vasiľ 18:19, 22. november 2010 (UTC)
Prepáč, ale na to nemáš právo - a navyše si do sporu sám primárne zainteresovaný.--Rádiológ 18:25, 22. november 2010 (UTC)
Mám, ostatné je u mňa. Podľa odporúčania môžem blok zrušiť, ak je neúmerne dlhý (za nepomerne hrubšiu urážku som dal 2 hodiny) a toto splnené nepochybne je. Na toto sa odvolávam a preto opätovne skrátim blok. Vasiľ 19:11, 22. november 2010 (UTC)
Než som redaktora zablokovala, pozrela som si jeho predošle bloky a čas som úmerne zvýšila:
(zobraziť/skryť) 20:11, 22. november 2010 Vasiľ (Diskusia | príspevky | zablokovať) zmenené voľby zablokovania používateľa Bronto (Diskusia | príspevky) s časom vypršania 2010-11-25T18:13Z, (možnosť vytvoriť si účet bola vypnutá) ‎ (vysvetlenie v Brontovej diskusii) (odblokuj | zmeniť blokovanie) 
(zobraziť/skryť) 19:26, 22. november 2010 Rádiológ (Diskusia | príspevky | zablokovať) zablokoval/a "Bronto (Diskusia | príspevky)" s časom ukončenia 3 dni (možnosť vytvoriť si účet bola vypnutá) ‎ (opakované osobné útoky, revert neoprávneného doblokovania) (odblokuj | zmeniť blokovanie) 
(zobraziť/skryť) 19:18, 22. november 2010 Vasiľ (Diskusia | príspevky | zablokovať) odblokoval/a Bronto (Diskusia | príspevky) ‎ (hodina blokovania bohate stačila) 
(zobraziť/skryť) 18:13, 22. november 2010 Bubamara (Diskusia | príspevky | zablokovať) zablokoval/a "Bronto (Diskusia | príspevky)" s časom ukončenia 3 dni (možnosť vytvoriť si účet bola vypnutá) ‎ (osobné útoky v diskusii red. Vasiĺa) (odblokuj | zmeniť blokovanie) 
(zobraziť/skryť) 22:11, 24. október 2010 Vasiľ (Diskusia | príspevky | zablokovať) zablokoval/a "Bronto (Diskusia | príspevky)" s časom ukončenia 1 deň (možnosť vytvoriť si účet bola vypnutá) ‎ (osobný útok: http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia%3ARozdelenie_%C4%8Cesko-Slovenska&action=historysubmit&diff=3231220&oldid=1614618) (odblokuj | zmeniť blokovanie) 
(zobraziť/skryť) 08:34, 27. apríl 2010 Mercy (Diskusia | príspevky | zablokovať) zablokoval/a "Bronto (Diskusia | príspevky)" s časom ukončenia 1 deň (možnosť vytvoriť si účet bola vypnutá) ‎ (osobni utoky, http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:R%C3%A1diol%C3%B3g&diff=prev&oldid=2911930) (odblokuj | zmeniť blokovanie) 
(zobraziť/skryť) 19:56, 16. august 2007 Kelovy (Diskusia | príspevky | zablokovať) odblokoval/a Bronto (Diskusia | príspevky) ‎ (sám napadnutý oprávnene uviedol, že šiši sme vlastne všetci) 
(zobraziť/skryť) 19:06, 16. august 2007 Liso (Diskusia | príspevky | zablokovať) zablokoval/a "Bronto (Diskusia | príspevky)" s časom ukončenia 4 hours (možnosť vytvoriť si účet bola vypnutá) ‎ (utok na druheho redaktora, tvrdenie, ze ma psychiatricku diagnozu Diskusia:Správa bytového domu) (odblokuj | zmeniť blokovanie) 
(zobraziť/skryť) 23:35, 15. august 2007 Otm (Diskusia | príspevky | zablokovať) zablokoval/a "Bronto (Diskusia | príspevky)" s časom ukončenia 2 hodiny (možnosť vytvoriť si účet bola vypnutá) ‎ (Opakované urážanie iného redaktora) (odblokuj | zmeniť blokovanie) 
(zobraziť/skryť) 19:38, 27. marec 2006 Bronto (Diskusia | príspevky | zablokovať) zablokoval/a "Bronto (Diskusia | príspevky)" s časom ukončenia 1 deň ‎ (idem do kúta) (odblokuj | zmeniť blokovanie) 

Nepovažujem Vasiľ tvoj postup za správny a nesúhlasím s ním. Akurát na sk. wiki ti tvoje kroky prejdú, keďže sa o ne v podstate nik nezaujíma. V posledných úpravách odvádzaš dobrú prácu, ako správca, sorry takto nie. --–Bubamara 19:29, 22. november 2010 (UTC)

Súhlasím s Bubamarou, keby sk wiki fungovala normálne, už by si tu dávno správcom nebol, nech máš akokoľvek dobré úmysly. --Rádiológ 21:30, 22. november 2010 (UTC)

No ja musím dať za pravdu Vasiľovi. Bez ohľadu na Brontov spôsob komunikácie začal to Yankovitius svojou nevyžiadanou úpravou a ďalej pokračovalo reakciou Laliny na Bronta v Yank. diskusii. Bez ohľadu na to, či sú na Bronta naštvaní oprávnene alebo nie, v týchto príspevkoch sa nerieši nič k veci a preto by mali byť odstránené. Ten cirkus sa strhol až po opakovaných revertoch Lalininho príspevku, ktorý Bronto podľa mňa oprávnene chápe ako osobný útok, tak by ste to mali zohľadniť pri jeho blokovaní. Sorry Lalina, ale podpora niekomu sa dá vyjadriť aj inak. Všimol som si to až teraz a mrzí ma, že sa z takej banálnej diskusie medzi mnou a Brontom strhol tento čurbes.--Michalides 22:56, 22. november 2010 (UTC)

Prosba o pomoc v boji proti vandalizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj, obraciam sa na Teba s prosbou o pomoc. Do krčmy som navrhla riešenie jedného aktuálneho problému - po nociach nám tu vandalizuje jeden maniak ([6], [7], [8] - a to sú len niektoré účty) a keďže používa veľa jednorázových účtov, je blokovanie neúčinné. Pomôcť by nám vedeli stevardi, avšak na to potrebujeme získať aspoň 25 kladných hlasov. Prosím, prečítaj si danú diskusiu a vyjadri svoj hlas. Ďakujem za pomoc. --Amonet 20:50, 13. december 2010 (UTC)