Redaktor:ChlebikVoVajicku/pieskovisko
Samandarín[upraviť | upraviť zdroj]
Samandarín je hlavný steroidný alkaloid vylučovaný salamandrou škvrnitou (Salamandra salamandra).[1] Táto zlúčenina je extrémne toxická (LD50 = 70 µg/kg váhy myši).[2] Otrávenie môže spôsobiť tonicko-klonický záchvat, respiračnú insuficienciu, a následnú smrť.[3] Samandarín je tiež považovaný za aktívnu ingredienciu Salamander brandy, slovinského nápoja s halucinogénnymi a afrodiziakálnymi účinkami.[4][5]
Samandaríny[upraviť | upraviť zdroj]
Samandarín patrí to skupiny toxických zlúčenín nazývaných samandaríny.[2] Samandaríny sú biologicky aktívne, steroidné alkaloidy rozpustné v tukoch. Všetky obsahujú podobnú cyklickú štruktúru 7-6-6-5. Deväť štruktúr v tejto skupine bolo charakterizovaných.
Samandaríny sú výhradne produkované a vylučované salamandrou škvrnitou prostredníctvom parotoidných žliaz (20 mg/gland). Samandarín je hlavnou zložkou týchto jedov, avšak presný pomer samandarínových alkaloidov sa môže líšiť v závislosti od jednotlivých živočíšnych druhov.[6]
Salamandra škvrnitá žije v listnatých lesoch strednej Európy. Toxický samandarín vylučujú na ochranu pred predátormi. Jed salamandier je toxický pre cicavce, vtáky, ryby, a dokonca aj ostatné obojživelníky. Podľa niektorých zdrojov tiež samandarín pomáha salamandrám predchádzať bakteriálnym infekciám a mykózam.[1][2]
Salamandry nie sú nebezpečné pre ľudí, keďže sú to plaché zvieratá, a sú úplne neškodné pokiaľ sa ich nedotýkate. Avšak pokiaľ sa dotýkate salamandry, a následne si pretriete oči alebo iné sliznice, môže to spôsobiť podráždenie a diskomfort. Z tohto dôvodu je salamandry najvhodnejšie iba pozorovať. Nie je to len pre našu bezpečnosť, ale aj pre bezpečnosť salamandier samotných. Salamandry majú veľmi pohlcujúcu kožu a maz či soli z ľudských rúk im môžu vážne ublížiť. Chemikálie, ako napríklad repelenty, opaľovacie, či iné krémy im tiež môžu poškodiť zdravie. Hrozbou je aj riziko poškodenia pokožky, ktoré by mohlo spôsobiť sekundárne kožné infekcie, ako aj zranenia kostí, či svalov privodené trpením. Dôkladné čistenie rúk a nosenie vinylových rukavíc znižujú riziko otravy.[7]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Objavenie[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé zmienky otravy spôsobenej salamandrou boli nájdené v prameňoch starovekých lekárov a filozofov. O toxických zlúčeninách sa vedelo iba málo, ale zaznamenané príznaky otráv boli rovnaké ako tie, čo poznáme dnes. Starovekí liečitelia tiež mali nejaké zaujímavé teórie o tom ako môže sa môže človek otráviť. Verili, že čo i len letmý pohľad na čierno-žltého živočícha, alebo zjedenie popola salamandry by viedlo k chorobe a smrti.[1]
Až v roku 1768, keď lekár Laurentius objavil, že výlučky zo žliaz na koži salamandry boli zdrojom jedu. V roku 1866, Zalesky vykonal hlbšiu štúdiu na toxikológiu samandarínov. Dokázal izolovať skupinu alkaloidov (veril, že boli jednou zlúčeninou) a testoval ich toxickosť na viacerých živočíchoch. Zistil tiež, že salamandra by sa tiež mohla otráviť svojím vlastným jedom, pokiaľ by sa dostal do jej krvného obehu.
Samandarín bol prvou látkou zo skupiny zlúčenín, ktorá bola izolovaná.[3] V roku 1899, Faust objasnil samandarín ako kryštalickú sulfátovú soľ, tak, že zabíjal salamandry chloroformom, pomlel ich telá a vykonal niekoľko acidobázických extrakcii. V roku 1926, farmakológiu samandarínu hlbšie preskúmal Gessner, ktorý podával jed živočíchom a rozkladal ich telá. Takto zistil, že jed primárne zasahoval centrálny nervový systém a miechu.
Väčšinu štúdii samandarínu a ostatným samandarínových alkaloidom vykonali v 0-tých rokoch 20. storočia nemeckí vedci Schöpf and Habermehl. Podarilo sa im objasniť štruktúru deviatich samandarínov a zistili, že samandarín bol hlavným alkaloidom vo výlučkoch salamandry. Štruktúra a stereochémia samandarínu bola potvrdená v roku 1961 použitím röntgenovej kryštalografie. V roku 1968, Habermehl a Haaf tiež skúmali biosyntézu samandarínov in vitro aj in vivo experimentmi, čím zistili, že zlúčeniny pochádzali z prekurzoru cholesterolu.
References[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Habermehl, G.. Venomous Animals and Their Venoms, Vol II. New York : Academic Press, 1971. S. 569–584.
- ↑ a b c d Alkaloids from Amphibian Skin: A Tabulation of over Eight-Hundred Compounds. Journal of Natural Products, 2005, s. 1556–75. DOI: 10.1021/np0580560. PMID 16252926.
- ↑ a b BLYTH, A. W.. Poisons, Their Effects and Detection. 4. vyd. London : Charles Griffin and Company, Limited, 1895. S. 483–484.
- ↑ Salamander Brandy: 'A Psychedelic Drink' between Media Myth and Practice of Home Alcohol Distillation in Slovenia. Anthropology of East Europe Review, 2003, s. 63–71.
- ↑ BLOM, J.. A Dictionary of Hallucinations. New York : Springer, 2010. S. 227–228.
- ↑ Variability of alkaloids in the skin secretion of the European fire salamander. Toxicon, 2005, s. 603–606. DOI: 10.1016/j.toxicon.2005.01.001. PMID 15777956.
- ↑ Poisonous Amphibians Save The Salamanders https://www.savethesalamanders.com/poisonous-amphibians/