Redaktor:Juraj Kerekeš/pieskovisko

Turizmus je slovo adekvátne k slovu cestovný ruch a ostáva na autorovi, resp. používateľovi aké slová použije.

DOMÁCI CESTOVNÝ RUCH V REGIÓNOCH ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY

Stratégie rozvoja cestovného ruchu charakterizujú úlohy so zamením sa na zvýšenie atraktívnosti krajiny ako dovolenkového cieľa. Jednou z úloh je aj uplatniť Program podpory domáceho cestovného ruchu, ktorého prvotným marketingovým nástrojom je Národný jednotný informačný systém cestovného ruchu Slovenskej republiky - www.travel.slovakia - na internete a ktorý bude odo dňa spustenia neustále generovať informácie o atraktívnej ponuke domáceho cestovného ruchu.

Pre rozvoj miestneho územného rozvoja cestovného ruchu je nevyhnutné v prvom rade udržať vidiecku populáciu v danom mieste, a to za predpokladu zabezpečenia jej plnohodnotnej kvality života. Jedným zo základných predpokladov zlepšenia kvality života je umožniť obyvateľstvu spolurozhodovať o svojej budúcnosti a vytvoriť podmienky pre trvalo udržateľný sociálno-ekonomický rozvoj v miestnej územnej samospráve. V tomto zmysle sa možno zamerať na:

Ekonomickú základňu stavať na trvalo udržateľnom rozvoji malého a stredného podnikania a jeho všestrannej podpore miestnou územnou samosprávou.
Podnikateľské aktivity musia byť v prvom rade založené na využití miestnych zdrojov – prírodných, materiálnych, kultúrnych a historických.
Miestny územný cestovný ruch, rozvoj terciálnej ekonomickej sféry a finalizáciu zdrojov vrátane podpory rozvoja remesiel chápať ako tvorbu pridanej hodnoty a následne zamestnanosti a príjmov predstavujúcich oblasti, ktoré pomôžu riešiť súčasné ekonomické problémy miestnej a regionálnej územnej samosprávy.
Rozvíjať miestne územno-samosprávne spoločné podnikanie, vrátane možnosti rozvíjať podnikateľské aktivity v rámci združení obcí podľa § 20a zákona č. 396/1990 Zb. v znení zákona č. 453/2001 Z.z. o obecnom zriadení, a to najmä v oblasti sociálnych vecí, starostlivosti o životné prostredie (predovšetkým zhromažďovanie, odvoz a spracúvanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestnej dopravy, oblasti školstva, kultúry a miestneho cestovného ruchu.
Podporovať sebazamestnávanie a podporovať rozvoj tradične znevýhodnených skupín – mládeže, žien, seniorov alebo menšín – etnických alebo spoločenských a pripravovať pre ne špeciálne programy rozvoja účasti v cestovnom ruchu.
Venovať pozornosť podnikaniu žien a využívať ich schopnosti pre inovácie a invencie, ako aj schopnosti budovať vzťahy, siete a tak multiplikovať získané skúsenosti a vedomosti, rovnako ako aj ich motiváciu, ktorou sú deti, rodina a vlastná obec. Tým im poskytnúť väčší priestor zúčastniť sa nielen na tvorbe spoločných hodnôt ale aj spolurozhodovať o budúcnosti obce.
Podporovať rozvoj inštitúcií, ktoré slúžia rozvoju podnikania v cestovnom ruchu a poskytujú poradenstvo, informácie a vzdelávanie, ako aj finančné zdroje. Tu zvlášť uprednostňovať tie, ktoré pripravujú produkty vyhovujúce vidieku – ako poradenstvo a vzdelávanie na lokálnej úrovni - priamo na mieste, alebo v prípade finančných inštitúcií – mikropôžičkové alebo malé pôžičkové schémy.
Podporovať zavádzanie miestnych (lokálnych) finančných nástrojov a ich tvorbu tak, aby spĺňali podmienku adresnosti, pružnosti, flexibilnosti, transparentnosti, individuálneho prístupu a akcieschopnosti.
Nástroje na národnej úrovni alebo na úrovni Európskej únie vytvárať tak, aby boli administratívne nenáročné a jednoduché, transparentné a ich použitie v územnej samospráve efektívne. Zavádzať nástroje ktoré majú pôsobenie dovnútra územia a sú vertikálneho pôvodu a decentralizované.

Cieľom Programu podpory rozvoja domáceho cestovného ruchu je:

skvalitniť služby v cestovnom ruchu
zvýšiť povedomie obyvateľov o možnostiach trávenia dovolenky v domácej ktajine,
zabezpečiť vyššie využívanie existujúcich kapacít najmä v mimosezónnom období,
skvalitniť regionálne produkty cestovného ruchu a využiť ich v rozširovaní ponuky aj v domácom cestovnom ruchu,
vytvoriť podmienky pre účasť sociálne slabších vrstiev obyvateľstva v domácom cestovnom ruchu.

Vzhľad mesta alebo obce je jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú dojem návštevníka a obyvateľa. Udržiavané fasády obchodov, podnikov budov, ulice bez odpadkov, upravené záhrady a parky vyvolávajú v turistovi už pri prvom kontakte s mestom alebo obcou príjemný pocit, ktorý ho môže povzbudiť na predĺženie pobytu oproti pôvodnému plánu na opakované návštevy. Navyše môže odporúčať návštevu mesta alebo obce svojim príbuzným, priateľom a známym. Toto je najlacnejšia a veľmi účinná reklama, na ktorú sa každému mestu alebo obci oplatí vynaložiť úsilie. Mnohí predstavitelia územnej samosprávy zistili, že udržiavanie a zlepšovanie vzhľadu obce, mesta alebo regiónu nielen uspokojovalo návštevníkov, ale aj posilnilo hrdosť miestnych obyvateľov. K zvýšenie aktivít v domácom cestovnom ruchu je možné konštatovať, že mobilizácia všetkých zainteresovaných subjektov cestovného ruchu je výnimočne dôležitá. V snahe priblíženia aktivít cestovného ruchu na regionálnu úroveň a posilnenie spätnej väzby z regiónov priamo od podnikateľských a nepodnikateľských subjektov cestovného ruchu, bude vhodné vytvárať detašované pracoviská na samoprávnych krajoch s priamym riadením a koordináciou činností z národnej úrovne, kde konkrétny zamestnanec bude koordinovať partnerské aktivity a budovať vzťahy s podnikateľskými a nepodnikateľskými subjektami. Medzi významné aktivity v podpore domáceho cestovného ruchu možno zaradiť:

Ocenenie. Ocenenie vynikajúcej domácej destinácie – regiónu cestovného ruchu. V rámci podpory propagácie domácich destinácií a zvyšovanie konkurencieschopnosti, v blízkom partnerstve s profesionálnymi „nezávislými“ združeniami“, príp. tzv. radou expertov realizovať súťaž „Ocenenie vynikajúcej domácej destinácie“.
Grantový program rozvoja cestovného ruchu. Vzhľadom na skutočnosť, že oblasť cestovného ruchu pozostáva zväčša z malých a stredných podnikov javí sa vhodné vyhlásiť grantový program k skvalitneniu produktu cestovného ruchu - na základe celkovej stratégie cestovného ruchu pre dané obdobie - tzv. destinačného manažmentu, pre každý kalendárny rok plánovaného obdobia.
Program Rekreačné šeky. Zavedením systému rekreačných šekov budú vytvorené podmienky na trávenie dovolenky na domácom území pre zamestnancov i ďalšie skupiny domáceho obyvateľstva. Systém rekreačných šekov prispeje k rovnomernejšiemu vyťaženiu hotelových kapacít, k zmierneniu sezónnosti, zvýšeniu príjmov podnikov cestovného ruchu, skvalitneniu životnej úrovne účastníkov domáceho cestovného ruchu a zlepšeniu ekonomiky poskytovateľov služieb. Využívanie „Rekreačných šekov“ - dovolenkových poukazov - vytvára benefit pre zamestnanca organizácie.
Podpora tvorby produktov domáceho cestovného ruchu. Podpora budovania komplexných služieb cestovného ruchu s celoročným využitím (využitie minerálnych a geotermálnych prameňov pre rozvoj kúpeľníctva v cestovnom ruchu s komplexnými službami pre klienta, vytváranie rekreačných centier s možnosťami kultúrnych a poznávacích zájazdov spojených s predajom miestnych výrobkov, napr. sklo, porcelán, výšivky, ochutnávky vín spojených s predajom, inovovanie hlavných produktových skupín cestovného ruchu a pod.) je významne dôležitá. Tvorba produktov domáceho cestovného ruchu naznačuje šírku problematiky zimnej a letnej turistiky, mestskej a kultúrno-poznávacej turistiky, kúpeľnej turistiky, vidieckej turistiky, vinárskej turistiky, kongresovej turistiky, cykloturistiky, agroturistiky, cirkevno-sakrálnej, nostalgickej, horskej, vodnej, poľovníckej, športovej, oddychovej a inej turistiky, ako aj potrebu rozsiahlej súčinnosti medziodvetvovej spolupráce inštitúcií a s tým súvisiaceho trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu.
Internet. Aktualizovanie a skvalitňovanie národného portálu - www.slovakia.travel - kontinuálna spolupráca pri napĺňaní webových stránok (V4, Die Donau, ETC...) Zvýšenú pozornosť je vhodné venovať pravidelnej aktualizácii Národného jednotného informačného systému cestovného ruchu na internete, v záujme toho skvalitňovať spoluprácu s turisticko-informačnými centrami v regiónoch s cieľom vytvorenia takej informačnej základne v minimálne 8 jazykových verziách, ktorá bude schopná v reálnom čase prijímať a implementovať informácie o nových formách, segmentoch, produktoch a aktivitách v cestovnom ruchu. Uplatňovanie internetu na aktuálne a rýchle poskytnutie informácií pre všetky trhy a cieľové skupiny, rovnako ako na posilnenia imidžu a budovania značky je veľmi dôležitá súčasť informačnej, propagačnej a marketingovej stratégie aktuálneho oslovovania potencionálnych účastníkov cestovného ruchu.
Európske štrukturálne a investičné fondy. Pre príslušné programové obdobie sú najvýznamnejším nástrojom finančnej podpory aktivít cestovného ruchu. V cestovnom ruchu bude vhodné zamerať pozornosť na využitie prírodného, kultúrneho a doteraz vybudovaného potenciálu pre rozvoj udržateľného cestovného ruchu, s cieľom financovať najmä rozvoj informačných služieb cestovného ruchu, prezentácie regiónov a krajiny, vytvorenie, naplnenie a aktualizáciu informačných databáz pre potreby rozvoja kultúry a cestovného ruchu v rámci informačného systému a zvýšenie prezentácie v cestovnom ruchu na domácich veľtrhoch a výstavách. Podstatnou absorbciou eurofondov v územiach a regiónoch krajiny by sa malo dosiahnuť zvyšovanie konkurencieschopnosti cestovného ruchu pri lepšom využívaní potenciálu so zámerom vyrovnávania regionálnych disparít a tvorby pracovných príležitostí.

Na základe poznatkov a porovnania opatrení na podporu domáceho cestovného ruchu v okolitých krajinách možno stanoviť osové oblasti sústredenia, na ktoré by sa mala podpora domáceho cestovného ruchu na Slovensku orientovať:

OS 1 - MOTIVAČNÁ KAMPAŇ NA PODPORU DOMÁCEHO CESTOVNÉHO RUCHU

Výchova a motivácia obyvateľov k budúcej účasti na domácom cestovnom ruchu (zvyšovanie úrovne poznania obyvateľov o atraktivitách a možnostiach trávenia dovolenky na Slovensku formou mediálnych súťaží, odborných relácií, konferencií, zábavných podujatí)
Využiteľnosť kapacít zariadení cestovného ruchu (uskutočňovanie prieskumov zariadení cestovného ruchu, aktualizácia databázy a následné prezentácie, realizovanie mimosezónnych aktivít)
Prezentovanie a propagovanie využívania miestnych a regionálnych zdrojov (kultúrnych, spoločenských, remeselných) pre účasť na cestovnom ruchu
Zvyšovanie zamestnanosti v regiónoch aj formou prezentovania potrieb a činností regionálnych centier rozvoja turizmu za aktívnej podpory prezentácie foriem turizmu šetrných k životnému prostrediu

OS 2 – TVORBA PRODUKTU CESTOVNÉHO RUCHU

Podporovať predovšetkým začínajúce a ucelené produkty cestovného ruchu s celoročným využitím (napr.: zo zdrojov oblastných a krajských oranizácií cestovného ruchu, obcí, miest, regiónov, ZMOS resp. zahraničných zdrojov) a ponúknuť vo forme „balíčkov“ služieb cestovného ruchu
Zabezpečiť komplexnú informačnú a propagačnú kampaň o produktoch prostredníctvom dostupných komunikačných kanálov a internetových stránok subjektov cestovného ruchu a Národného portálu cestovného ruchu www.slovakia.travel
Metodicky a partnersky uskutočňovať pomoc pri tvorbe nových produktov cestovného ruchu, resp. pomoc pri prezentácii účinnosti existujúcich produktov
Pri tvorbe produktov cestovného ruchu rozvinúť spoluprácu (kooperáciu) P-P-P súkromno-verejných subjektov (dopravné spoločnosti – zľavy na doprave, cestovné kancelárie, ubytovacie zariadenia, osvetové strediská a pod.)

OS 3 – PARTNERSTVO S KRAJSKÝMI A OBLASTNÝMI ORGANIZÁCIAMI CESTOVNÉHO RUCHU

Koordinácia marketingových aktivít regionálneho rozvojového centra turizmu/samosprávneho kraja v cestovnom ruchu
Poradenstvo a zabezpečovanie ďalšieho vzdelávania pracovníkov cestovného ruchu
Koordinácia a tvorba produktov cestovného ruchu v regionálnom rozvojovom centre turizmu/samosprávnom kraji
Aktualizácia informačného systému cestovného ruchu
Prieskum trhu cestovného ruchu v regionálnom rozvojovom centre turizmu/samosprávnom kraji
Spolupráca pri výchove obyvateľstva s pozitívnym vzťahom k cestovnému ruchu
Partnerstvo a spolupráca pri organizovaní informačných kampaní a marketingových aktivít
Prezentácia tvorby a implementácie a absorbcie regionálnej politiky cestovného ruchu

OS 4 – KONKURENCIESCHOPNÝ A TRVALO UDRŽATEĽNY CESTOVNÝ RUCH

Zdravá súťaživosť medzi subjektmi cestovného ruchu - aktivity smerujúce k zvýšeniu počtu domácich a zahraničných turistov, predĺženiu ich pobytu na území Slovenskej republiky a zvýšeniu ich prínosu pre hospodárstvo
Partnerská spolupráca pri vyváraní produktov cestovného ruchu – vytváranie súboru služieb, ktoré produkuje a ponúka cieľové miesto, podniky a inštitúcie, ktoré majú schopnosť uspokojiť potreby turistov a vytvoriť tak komplexný súbor zážitkov
Vytváranie databázy informácií, týkajúcich sa prírodných, kultúrnych, historických a ostatných hodnôt a atraktivít územia, infraštruktúry a stredísk cestovného ruchu, zariadení a poskytovateľov služieb obvykle využívaných v cestovnom ruchu, o podujatiach týkajúcich sa cestovného ruchu

Partnerstvo a spolupráca na zlepšovaní vzhľadu obce, mesta a okolia pozitívne ovplyvňuje medziľudské vzťahy a celkovú kvalitu života občanov. Rozšírenie a zlepšenie existujúcich zariadení, alebo výstavba nových objektov môžu byť aj veľmi náročné na investície. Jedným zo spôsobov financovania rozvoja infraštruktúry v miestnej územnej samospráve sú príjmy z miestnych poplatkov a podielové dane. Na Slovensku nie je jednoduché získať od bánk finančné prostriedky, pretože nie je dostatočne vytvorená sieť miestnych, resp. lokálnych bánk, doba splatnosti úverov je krátka a úrok za úvery je veľmi vysoký. Preto sa javí potreba vytvoriť takú legislatívu, ktorá by poskytla malým podnikom možnosti získavania výhodných úverov pre ich podnikateľské zámery v oblasti urbanizácie, architektúry i technickej infraštruktúry miest a obcí.

Ďalšou z možností, ako získať nové zariadenia a služby v miestnej územnej samospráve je prilákať zahraničných investorov. Mestá a obce by sa mali snažiť o zachovanie svojho historického, architektonického a kultúrneho dedičstva, aby uchovali alebo zvýšili svoju hodnotu z pohľadu rozvoja cestovného ruchu. Prostredníctvom decentralizácie a transformácie vlastníctva sa mnohé územné samosprávy stali vlastníkmi historických pamiatok, ako sú hrady a zámky, ktorých stav sa pohybuje od výborného až po dezolátny.

Len zvyšovaním kvality života obyvateľov v mestách, obciach, resp. regiónoch a zabezpečovaním istôt do budúcnosti sa dá zmierniť súčasný stav vyľudňovania mnohých vidieckych oblastí a vymieranie mnohých malých a koncových obcí na Slovensku s cieľom rozvoja cestovného ruchu. Vychádzajúc z doterajšieho vývoja cestovného ruchu na Slovensku a na medzinárodnom trhu cestovného ruchu, ako aj novo sa tvoriacej politiky cestovného ruchu v rámci EÚ, možno pre cestovný ruch stanoviť strategický cieľ, ktorým je zvyšovať jeho konkurencieschopnosť pri lepšom využívaní potenciálu, so zámerom vyrovnávania regionálnych disparít a tvorby nových pracovných príležitostí.

Formovanie a realizácia cieľov všestrannej turistiky sa nezaobíde bez vlastného, od iných odvetví a rezortov nezávislého celoštátneho orgánu cestovného ruchu, ktorý by mal jeho rozvoj koordinovať. Cestovný ruch ako najdynamickejšie priemyselné odvetvie a s tým súvisiaci regionálny rozvoj si nenárokuje výlučnosť alebo úplnosť. Dáva podnety a impulzy na jednotlivých úrovniach (stupňoch) riadenia cestovného ruchu, pre komplexné videnie problémov tvorby a predaja produktu cestovného ruchu a s tým súvisiaceho udržateľného rozvoja.

---

GEOTURIZMUS V KÚPEĽNÍCKOM TURIZME

Slovensko má ustanovených 222 národných prírodných rezervácií, 383 prírodných rezervácií, 187 chránených areálov a 231 národných prírodných pamiatok a Národná sieť chránených území zaberá 23,3 % územia. Z hľadiska stavu riešenia a návrhu ďalšieho budovania geoparkov v koncepcii Geoparkov SR (spracované Ministerstvom životného prostredia SR) boli vyčlenené 3 kategórie geoparkov: Prevádzkovaný geopark - Banskoštiavnický geopark, Budované geoparky - Banskobystrický geopark a Novohradský geopark, Navrhované geoparky - Dubnícky geopark, Zemplínsky geopark, Sandbergsko-pajštúnsky geopark, Spišský geopark, Silický geopark, Jasovský geopark, Súľovsko-manínsky geopark.

Oficiálne vyhlásenie „Siete geoparkov Slovenskej republiky“ (SG) s jej logom a udelenie titulu „Geopark Slovenskej republiky“ pre tri aktívne geoparky vyplýva z procesných pravidiel koncepcie pre udelenie členstva v SG, ako novej podpory iniciatívy UNESCO na území Slovenska. O udelení daného titulu sa rozhodlo hlasovaním na 4. zasadnutí komisie dňa 8.11.2016, na základe výsledkov a správ o činnosti jednotlivých geoparkov za posledné dva roky. Oficiálne odovzdanie titulu „Geopark Slovenskej republiky“ bolo uskutočnené na pôde Ministerstva životného prostredia SR dňa 9.12.2016 a boli vyhlásené tri aktívne geoparky - Banskobystrický, Banskoštiavnický a medzinárodný Novohrad – Nógrád (v r. 2010 zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO) - ktoré vyplývajú z procesných pravidiel koncepcie geoparkov Slovenska pre udelenie členstva v Sieti geoparkov s aktívnou podporou novej iniciatívy UNESCO. Týmto krokom sa na jednej strane prispieva k napĺňaniu pracovných cieľov Agendy 2030 a na druhej strane dôjde k zvýšeniu povedomia spoločnosti o geoparkoch. Zároveň sa povzbudia lokálne iniciatívy na ďalších potenciálnych územiach na Slovensku, za účelom konštituovania geoparkov, alebo prevádzkovania služieb geoturizmu. Vytvorenie geoparku v týchto územiach (hlavne v ekonomicky málo rozvinutých územiach) podnieti komplexný prístup k manažmentu, ochrane a prezentácii dedičstva Zeme v kombinácii s trvalo udržateľným a ekonomickým rozvojom pozostávajúcim na ekologicky šetrnom turizme (pozn: cestovný ruch = turizmus). Významným spojením pre kúpeľníctvo v turizme je geoturistika realizovaná vo vhodnom klimatickom prostredí v blízkosti miest/obcí so štatútom kúpeľného miesta.

Potreba budovania a prevádzkovania geoparkov pri uplatňovaní geoturizmu na Slovensku bola zvýraznená v roku 2012 s cieľom zabezpečiť účinnejšiu spoluprácu medzi Ministerstvom životného prostredia SR, Ministerstvom dopravy a výstavby SR, s vyššími územnými celkami, s miestnymi územnými samosprávami, so záujmovými občianskymi združeniami, so vzdelávacou obcou a podnikateľskými subjektmi. Významným spojením pre kúpeľníctvo v domácom turizme je geoturizmus realizovaný v zdraviu vhodnom klimatickom prostredí s výkonom intenzívnej chôdze turistu tzv. Active Walking, resp. Nordic Walking a poznávania krásy prírody. Výhodou slovenského územia, i napriek relatívne malej rozlohe, pre budovanie geoparkov je veľká variabilita geologickej stavby územia s množstvom prírodných útvarov (geotopov) s ktorými sú v mnohých prípadoch späté objekty montanistickej hodnoty, ako aj objekty archeologických, ekonomických a kultúrnych pamiatok európskeho významu.

Fungovanie geoparku si vyžaduje kvalitný manažment garantujúci ochranu, propagáciu, vedecký výskum, environmentálnu edukáciu a rozvoj kúpeľníctva v turizmu v prepojení s geoturizmom založenom na princípoch trvalej udržateľnosti v danom území a zdraviu vhodnom klimatickom priestore. Preto je potrebné skvalitniť celkovú certifikáciu kvality služieb aj na základe európskych štandardov kvality ISO. Podľa odporúčaní UNESCO geoparky nemajú zahŕňať iba striktne geologickú náplň, ale mali by obsiahnuť aj geomorfologické, montanistické, kultúrne a historické objekty, ktoré komplexnejším spôsobom vykresľujú celý rámec územia, ako vhodného prvku pre účely geoturistizmu.

Medzi mestá a obce v ktorých sa nachádzajú kúpeľné miesta s možnosťou uplatnenia geoturizmu v geoparkoch s klimatickými podmienkami vhodnými pre zdravie možno zaradiť v Sieti geoparkov Slovenska geopark Banskobystrický a Banskoštiavnický a v nich kúpeľné obce a mestá: Sliač, Brusno, Kováčová a Dudince, resp. v Globálnej sieti geoparkov UNESCO a v Sieti európskych geoparkov medzinárodný geopark Novohrad – Nógrád a kúpeľné miesto Číž. Geoturizmus v Sieti geoparkov Slovenska je významný a dopĺňaný aj náučnými chodníkmi, napr. náučné chodníky v Banskobystrickom geoparku majú 18 trás.

Dominantným územím pre geopark s vhodným klimatickým prostredím sú aj Zemplínske vrchy spolu s vinohradníckou oblasťou Tokaj a blízke okolie. Ide o územie o rozlohe 332 štvorcových kilometrov v juhozápadnej časti okresu Trebišov, ktoré by sa neskôr mohlo rozšíriť alebo zmenšiť. V navrhovanom území je vyčlenených 80 reprezentatívnych lokalít. Podľa praktických poznatkov je jednoznačne vhodný pre vybudovanie geoparku na známych a už využívaných, ako aj nových potenciáloch. Predstavuje územie obsahujúce jedno alebo viac miest vedeckej dôležitosti nielen z geologického aspektu, ale aj z hľadiska jeho archeologickej, ekonomickej, turistickej, vinárskej alebo kultúrnej osobitosti európskeho významu, vysvetľuje Slovenská agentúra životného prostredia. Okrem všestranného potenciálu má priniesť aj zvýšenie zamestnanosti a nové ekonomické aktivity v Košickom samosprávnom kraji v pripravovanom geoparku Zemplín v Dolnozemplínskom regióne turizmu s neďalekým kúpeľným miestom Štós s vlastnosťami termálnej liečivej minerálnej vody porovnateľnej s vodou nachádzajúcou sa v stredofrancúzskom kúpeľnom meste Vichy známe nielen liečivými prameňmi využívanými v kúpeľníctve, ale aj výrobou svetoznámej kozmetiky značky Vichy.