Redaktor:Lišiak/pieskovisko/Kronika/október

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

1. október[upraviť | upraviť zdroj]

2. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1901 – začali voľby do Uhorského snemu, ktoré od začiatku poznamenali ostré sociálne a najmä národnostné rozpory[1]:31
  • 1902 – v macedónskej provincii Monastir došlo k zrážkam medzi bulharskými povstalcami a tureckými jednotkami, pričom nepokoje sa čoskoro rozšírili na celé Macedónsko[1]:40

3. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1903
    • na loveckom zámku v Mürzstegu v rakúskych Alpách uzavreli ruský cár Mikuláš II. a rakúsko-uhorský cisár František Jozef I. dohodu o spoločnom postupe v otázke sporu medzi Osmanskou ríšou a Bulharskom o Macedónsko, ktorý mal spočívať v tlaku na osmanskú vládu, aby urýchlene realizovala prisľúbené reformy na zlepšenie životných podmienok a rozšírenie práv netureckého a nemoslimského obyvateľstva; cár a cisár si od toho sľubovali zastavenie macedónskych snáh o nezávislosť a upokojenie situácie na Balkáne, aby tam nedošlo k ohrozeniu ruskej a rakúsko-uhorskej sféry vplyvu[1]:50
    • Rusko oznámilo japonskej vláde, že v otázke obchodovania v Mandžusku neuznáva princíp rovnakých práv pre všetky krajiny[1]:50

4. október[upraviť | upraviť zdroj]

5. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1902 – na montmartreskom cintoríne v Paríži pochovali za masovej účasti obyvateľstva Emila Zolu; A. France ho nad hrobom nazval „hlasom ľudského svedomia“[1]:40

6. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1901 – podľa správ z Neapola sa zdravotný stav osôb nakazených morom, ktoré boli od septembra držané v karanténe, zlepšil a nové prípady nákazy morom nenastali; riziko morovej nákazy pretrvávalo na Balkáne, kde pre hrozbu zavlečenia ochorenia z Osmanskej ríše balkánske štáty (najmä Rumunsko) zaviedli drastické obmedzenia na svojich hraniciach[1]:31[1]:31
  • 1903
    • delegáti zjazdu švajčiarskej sociálnej demokracie v Oltene sa rozhodli zosilniť boj proti militarizmu[1]:50
    • na pokusnej trati v Berlíne prekonal elektricky poháňaný vozeň Siemensu rekordnú rýchlosť 200 km/h[1]:50

7. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1902 – vo Frankfurte nad Mohanom sa začala medzinárodný kongres na boj proti obchodu s dievčatami; delegáti za najohrozenejšiu skupinu označili mladé Židovky z východnej Európy[1]:40

8. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1900 – konferencia diplomatických zástupcov koloniálnych veľmocí v Pekingu označila za nedostatočný cisárov dekrét z 26. septembra, ktorým zbavil hodnosti čínskych princov a vysokých hodnostárov zapletených do boxerského povstania[1]:20

9. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1901talianska vláda vydala zákaz konania politických zhromaždení v kostoloch, ktoré mali naďalej slúžiť iba náboženským účelom[1]:31
  • 1902 – výbor odborového zväzu francúzskych baníkov vyhlásil generálny štrajk za zvýšenie miezd a skrátenie pracovného času, ktorý trval niekoľko týždňov a do ktorého sa zapojili asi dve tretiny baníkov v krajine; skrátenie pracovného času sa im nepodarilo dosiahnuť[1]:40

10. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1901 – v Číne vyšiel cisársky edikt, ktorý zakazoval kupčenie s úradmi[1]:31
  • 1902 – v Berlíne sa konal kongres spoločností, ústavov a zväzkov zaoberajúcich sa koloniálnymi otázkami, ktoré v záverečnej rezolúcii sformulovali ciele nemeckej koloniálnej politiky a vyzvali vládu, aby sa viac angažovala v prospech zámorských projektov[1]:40

13. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1902 – v Belehrade sa uskutočnila demonštrácia s účasťou okolo 5 000 ľudí, ktorí žiadali, aby vláda podporila macedónskych povstalcov v Osmanskej ríši[1]:40

14. október[upraviť | upraviť zdroj]

15. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1900 – parlamentné voľby v Spojenom kráľovstve sa skončili víťazstvom konzervatívcov[1]:20
  • 1901
    • v Saratove došlo k búrlivým demonštráciám, ktoré predstavovali súčasť celoruských hladových nepokojov[1]:31
    • vo voľbách do českého krajinského snemu (cs) zvíťazili mladočesi, ktorí získali 66 mandátov, no nedokázali vytvoriť jednotný klub s ostatnými politickými stranami[1]:31

16. október[upraviť | upraviť zdroj]

17. október[upraviť | upraviť zdroj]

19. október[upraviť | upraviť zdroj]

20. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1902 – francúzska vláda nariadením zakázala používať bretónčinu pri kázňach a vyučovaní náboženstva[1]:40

22. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1901 – v Mexiku sa stretli zástupcovia 19 krajín na panamerickom kongrese, kde po nasledujúce tri mesiace riešili vzájomné sporné otázky a problémy mieru na americkom kontinente[1]:31
  • 1902Felice Pedroni (alias Felix Pedro) na Aljaške objavil nové ložiská zlata, v dôsledku čoho sa rozpútala posledná aljašská zlatá horúčka[1]:40

24. október[upraviť | upraviť zdroj]

Annie Taylorová

25. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1901 – britský premiér Joseph Chamberlain vo svojom prejave v Edinburghu hájil postup vlády v búrskej vojne, tvrdiac, že ponúkla Búrom veľmi výhodné podmienky, no tí ich odmietli a trvajú na pokračovaní boja a preto podľa Chamberlaina prišiel čas na tvrdšie riešenia[1]:31

26. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1902 – vo voľbách do švajčiarskej národnej rady opäť zvíťazila strana radikálnych demokratov; sociálni demokrati získali sedem zo 167 mandátov[1]:40

27. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1900 – v Španielsku došlo ku krvavým zrážkam medzi políciou a karlistami, stúpencami pretendenta na trón dona Carlosa a jeho potomkov[1]:20

28. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1901 – prístavní robotníci v Rouene vo Francúzsku sa pridali ku svojim antverpským kolegom, ktorí vyhlásili bojkot britských obchodných lodí na protest britského postupu v búrskej vojne[1]:31
  • 1902
    • parížske modistky poslali francúzskej vláde petíciu, v ktorej požadovali právnu ochranu svojich modelových klobúkov[1]:40
    • bombový útok na kostol St. Andrea v Livorne zanechal viacero zranených detí; atentátnici ostali nevypátraní[1]:40

29. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1900
    • explózia plynu v chemickej továrni na Broadwayi pripravila o život 155 ľudí[1]:20
    • v Caracase a okolitej oblasti vo Venezuele došlo k zemetraseniu, ktoré zanechalo 50 obetí[1]:20

30. október[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1900 – americký štátny poklad obsahoval zlato v hodnote 451 477 404 amerických dolárov, čo predstavovalo dovtedy najväčšiu zásobu zlata a najväčší štátny poklad na svete[1]:20

31. október[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at Kronika 20. storočia. Preklad Ladislav Deák et al.. 2. slov. vyd. Zväzok 1, 1900 – 1909. Bratislava : Fortuna Libri; Petit Press, 2007. 111 s. ISBN 978-80-89144-81-5.