Redaktor:Lišiak/prieskovisko/Albínov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Albínov
mestská časť mesta Sečovce
Ulica v Albínove vedúca intravilánom v severojužnom smere (pohľad na sever).
Pôvod názvu: Albun (1245, 1329), Olbon (1322), Albon (1351), Albyn (1526), Alben (1601), Albin
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 135 m n. m.
Súradnice 48°43′52″S 21°40′02″V / 48,731111°S 21,667222°V / 48.731111; 21.667222
Najvyšší bod Albínovská hora
 - výška 177 m n. m.
 - súradnice 48°42′57″S 21°38′49″V / 48,715700°S 21,646900°V / 48.715700; 21.646900
Najnižší bod Kamenčatá[pozn 1]
 - výška 117 m n. m.
 - súradnice 48°43′29″S 21°40′51″V / 48,7247°S 21,6808°V / 48.7247; 21.6808
Obyvateľstvo 164 (1. 7. 2009)
Prvá pís. zmienka 1245
PSČ 078 01
EČV (do r. 2022) TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa miestneho
úradu 		Nám. sv. Cyrila a Metoda 43/27, 078 01 Sečovce, Slovenská republika
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Sečovce
Webová stránka: secovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Albinovčan, Albinovčanka

Albínov[pozn 2] (nevhodne: Albinov, staršie: Albín; nárečovo: Oľbinov; maď. Albény, Albin) je mestská časť[pozn 3] Sečoviec, mesta okresu Trebišov na juhovýchode Slovenska.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská časť Albínov nemá vlastné katastrálne územie.[3]

Intravilán mestskej časti Albínov sa rozkladá na Podslanskej pahorkatine, ktorá je podcelkom Východoslovenskej pahorkatiny, 2,5 km severne od intravilánu samotných Sečoviec. Z východu do extravilánu zasahuje Trebišovská tabuľa, podcelok Východoslovenskej roviny.[4] Centrum intravilánu mestskej časti – Kaplnka Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky – leží na súradniciach 48° 43’ 50’’ severnej šírky a 21° 39’ 58’’ východnej dĺžky, v nadmorskej výške 132 m n. m.

Najvyšším bodom mestskej časti je Albínovská hora s nadmorskou výškou 177 m n. m.. V intraviláne Albinova sa nadmorská výška pohybuje od 129 do 135 m n. m. Najnižší bod územia mestskej časti sa nachádza pri železničnej trati (122 m n. m.). Extravilánom Albínova pretekajú Weissov kanál (prítok Trnávky) a Albínovský kanál (prítok Višňovského potoka).

Západo-východným smerom preteká Albínovský a Weissov kanál. Významným orientačným bodom je vedenie veľmi vysokého napätia (400 kV), ktoré sa tiahne západovýchodným smerom južne od intravilánu.[5][6][1]

Lokality[upraviť | upraviť zdroj]

Dolné debričky[2] alebo Nižné debričky[2] je pole[7] juhovýchodne od intravilánu Albínova, z východu ohraničené železničnou traťou, zo severu cestou III. triedy 3737, z juhu nepomenovaným kanálom (parcela registra „C“ s parcelným číslom 4832) vedúcim popri cintoríne a zo západu miestnou cestou a intravilánom. Leží v nadmorskej výške 122 až 131 m n. m. Poľom prechádza vedenie zvlášť vysokého napätia (440 kV).

Horné záhrady[8] je pole nachádzajúce sa juhovýchodne od intravilánu Albínova, na západe ohraničené železničnou traťou, na juhu Weissovým kanálom a poľom Záhumie (parcela registra „C“ s parcelným číslom 4775/4), na severe Albínovským kanálom a na východe poľom Močidlá (parcely registra „C“ s parcelnými číslami 4765 a 4767). Leží v nadmorskej výške 117 až 123 m n. m.

Pod Petrovým jarkom[8] je pole nachádzajúce sa severozápadne od intravilánu Albínova, na juhu ohraničené cestou III. triedy č. 3650, na západe cestou III. triedy č. 3652, na východe cestou III. triedy č. 3650 a hranicou katastrálneho územia obce Višňov (parcela registra „C“ s parcelným číslom 348/1, pole Dolné Široké). Leží v nadmorskej výške 135 až 159 m n. m.

Povrazy[8] (nárečovo Porvazi) je pole nachádzajúce sa západne a juhozápadne od intravilánu Albínova, na severe ohraničené cestou III. triedy č. 3650, na západe cestou III. triedy č. 3652, na východe hranicou intravilánu Albínova a miestnou cestou vedúcou z Albínova na Kollárovú ulicu v Sečovciach a na juhu hranicou intravilánu Sečoviec. Poľom prechádza vedenie zvlášť vysokého napätia (440 kV).

Švarcovo[8] je pole nachádzajúce sa západne od intravilánu Albínova, ležiace severozápadne od vrcholu Albínovskej hory.

Za koľajou[8] je pole nachádzajúce sa juhovýchodne od intravilánu Albínova a severne od areálu továrne na spracovanie olejnín (Kollárova 1657/16). Zo severu ho ohraničuje nepomenovaný kanál (parcela registra „C“ s parcelným číslom 4832) vedúci popri cintoríne, z východu železničná trať, z juhu Weissov kanál a z východu miestna cesta. Pole leží v nadmorskej výške 122 až 130 m n. m. a v západo-východnom smere ním preteká Albínovský kanál (parcela registra „C“ s parcelným číslom 4835).

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Geologické podložie tvoria pieskovce, ílovce, štrky a iné sedimentárne horniny z obdobia mladších treťohôr až štvrtohôr. Pozostatkom sopečnej činnosti je andezit vyskytujúci sa v horných vrstvách pôdy a taktiež niekoľko minerálov a hornín vzniknutých treťohornou vulkanickou činnosťou (opál, obsidián). Zachovali sa aj malé ložiská ropy, lignitu, zemného plynu a kamennej soli.[chýba zdroj]

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Albínov patrí do teplej, mierne suchej klimatickej oblasti.[chýba zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy v oblasti spred 13. storočia[upraviť | upraviť zdroj]

Na ceste medzi Albínovom a Bačkovom boli v roku 1981 objavené stopy rozsiahlejšieho slovanského sídliska, ktoré sa podľa črepového materiálu datuje do 8. až 9. storočia. V tomto období bolo územie súčasťou Veľkej Moravy.[9]

Vznik a vývoj v stredoveku[upraviť | upraviť zdroj]

Albinov vznikol pravdepodobne v prvých desaťročiach 13. storočia, čomu nasvedčuje názov dediny, zmienka z roku 1245 a zemianske vlastníctvo majetku.[10] Okolo roku 1240 bol vlastníkom obce šľachtic Ján z Trebišova.[11] Podľa uhorského historika Antona Szirmaya to bol gróf zo šľachtického rodu Parisovcov.[12][pozn 4]

Listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1245 je prvou písomnou zmienkou o Albinove. Listinou panovník potvrdzuje, že šľachtic Ján z Trebišova predal pozemky dedín Albinov (uvádza sa ako Albun) a Dvorianok (Techna) šľachticovi Petrovi, zvanému Folthus, synovi Petra. Pri opise hraníc predaného pozemku sa spomína susedstvo s chotárom Sečoviec (Zeech) na západe. Dokument obsahuje aj zmienku o ceste vedúcej do Albinova. O predaji je stručná zmienka v listine Varadínskej kapituly z roku 1300.[10]

Šľachtic Peter, zvaný Folthus, bol predkom (starým alebo prastarým otcom) šľachtica Petra, syna Petuna alebo Petena (uvádza sa aj ako syn Peter zvaný Petune), ktorý na prelome 13. a 14. storočia vlastnil hradné panstvo pozostávajúce zo Sečoviec a okolitých dedín Albinov, Kinčeš, Dvorianky, Hriadky, Višňov, Filovo, Kravany, Stankovce, Parchovany, Sečovská Polianka, Cabov, Bačkov, Dargov, Trnávka a Zbehňov.[13] V období rokov 1315 – 1316 sa pokúsil zabiť kráľa Karola I., avšak neúspešne a preto ušiel do Ruska. V roku 1312 tak kráľ Karol I. daroval panstvo Sečovce jemu lojálnemu rodu Bokšovcom, vplyvnému veľmožskému rodu zo Zemplína pozostávajúcemu zo šiestich vetiev. Albínov sa v roku 1358 spomína ako majetok rodiny Zerdahely[13] (Szerdahelyi), teda vetvy Bokšovcov zo Stredy nad Bodrogom.

V roku 1441 vyplatili albínovské sedliacke domácnosti (okrem richtára) daň panovníkovi 18,5 zlatých, čo značí, že obhospodarovali pozemky v rozsahu vyše 18,5 sedliackych usadlostí.[10]

Novovek (1526 – 1918)[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa urbáru z roku 1601 sa v Albínove nachádzala jedna celá usadlosť a jedna opustená usadlosť, pričom obe užíval Valentín Domina, ktorého povinnosťou bolo zaplatiť na sviatok sv. Juraja 22 denárov, na sviatok sv. Michala 1 zlatku a 22 denárov a na Vianoce 22 denárov. Na Vianoce mal povinnosť odovzdať naturálnu dávku v rozsahu jeden košický gbel ovsa, dva chleby, jedného kohúta a podľa zvyku odovzdával desiatok z ošípaných pasených na žaluďoch v lesoch.[14]

Od konca 16. do konca 17. storočia boli vlastníkmi väčšiny Albínova Drugetovci. Albinov bol v tých časoch stredne veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom, venujúcim sa najmä poľnohospodárstvu. Podľa urbáru sečovského panstva Drugetovcov z roku 1601, museli poddaní v Albínove platiť zemepánovi daň od usadlosti, ktorá činila 1 zlatý a 66 denárov. Tiež bolo ich povinnosťou odvádzať naturálnu dávku – 1 gbel ovsa (cca 125 litrov), 2 chleby a 1 kura – a deviatok z ošípaných.[13]

V roku 1647 dedinu vyrabovali a spustošili osmanské vojská. V roku 1828 je evidovaná ako osada s 99 obyvateľmi žijúcimi v deviatich domoch.

V rokoch 1900 – 1903 prebiehala výstavba železničnej trate, ktorá bola slávnostne otvorená 24. decembra 1903. Celkové náklady na výstavbu 30,5 kilometrov dlhej železnice dosahovali čiastku 2 milióny korún. Dopravná tepna slúžila na prepravu poľnohospodárskych produktov.[15][16]

Moderné dejiny (1914 – súčasnosť)[upraviť | upraviť zdroj]

Takmer dokončená budova Národnej ľudovej školy Albínov počas školského roku 1958/1959

Začlenenie územia do Česko-Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

V neďalekých Sečovciach bol vyhlásený vznik Československej republiky 6. novembra 1918, keď do mesta vstúpili od Michaloviec a Trebišova jednotky československých legionárov. Politici Maďarskej republiky rád ale vykonali vojenskú intervenciu na územie Slovenska. 23. júna 1919 po železničnej trati prechádzal smerom na sever maďarský pancierový vlak č. IV. Príslušníci československej armády z 36. pešieho pluku z Mladej Boleslav mu však zatarasili koľaje aby nemohol ani postupovať, ani ustúpiť. Toto obkľúčenie trvalo až do 30. júna, kedy sa zmocnili vlaku, čo znamenalo definitívny koniec bojov v tejto oblasti.[17]

Podľa sčítania ľudu, domov a bytov z 1. decembra 1930 tvorilo Albínov (dobovo Albín) 27 domov, ktoré obývalo 112 ľudí.[18]

Slovenský štát a vojnové roky[upraviť | upraviť zdroj]

Predsedom miestnej organizácie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany bol roľník Ján Iľko.[19]

Počas prechodu frontu v druhej svetovej vojne (1944 – 1945)[upraviť | upraviť zdroj]

Počas druhej svetovej vojny zohral Albinov spolu s okolitými obcami dôležitú úlohu pri pláne útoku sovietskej armády na nemeckú obrannú líniu Gisela Stellung. Medzi Albinovom a Kravanmi sa pohybovala nemecká hliadka, ktorej zničenie prvými ruskými prieskumníkmi zalarmovalo nemecké velenie pred príchodom Červenej armády do tohto priestoru.[chýba zdroj] 1. decembra 1944 15. útočná ženijná brigáda pod velením plukovníka M. D. Baroša obsadila Hriadky a získala prístup k Sečovciam. O polnoci 12. decembra začala bitka o mesto, ktorá sa skončila obsadením mesta 107. a 11. streleckým zborom Červenej armády a ústupom nemeckých vojsk do obranných postavení v Slanských vrchoch.[20] Následne boli v Albínove umiestnené sovietske guľometné a mínometné hniezda ostreľujúce nemecké línie.

Počas komunistického režimu (1948 – 1989)[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci tzv. národnej zmeny víťazstva 11. apríla 1948 Miestna organizácia Komunistickej strany Slovenska v Sečovciach zorganizovala pracovné čaty, ktoré mali odpracovať 5 000 osobohodín(?) na úprave cesty medzi Sečovcami a Albínovom.[21] No ešte v máji Východoslovenská Pravda avizovala úpravu ciest v smeroch Sečovce – Veľký Ruskov, Sečovce – Albínov a Sečovce – Bačkov za celkovo 9 miliónov Kčs.[22]

V roku 1959 tu bolo zriadené jednotné roľnícke družstvo (JRD).[23] Na výročnej schôdzi Mestského národného výboru Sečovce, ktorá sa konala 29. januára 1961, boli zlúčené JRD v Sečovciach, Kochanovciach a Albínove pod spoločnú správu. Bola vypracovaná hospodársko-technická úprava pôdy, ktorá v praxi znamenala rozorávanie medzí a zlučovanie pozemkov v procese násilnej kolektivizácie. S tým súviselo aj vybudovanie melioračného systému pozostávajúceho z výstavby nových a úpravy starých vodných kanálov, vybudovania siete melioračných studní a podzemných potrubí. Na majetkoch JRD v Albínove sa chovali najmä výkrmové býky a kone. Fungoval aj chov činčíl na kožušinu, ktorý bol však neskôr pre neefektívnosti zrušený.

Na území obce bol postavený agrochemický podnik s napojením na železnicu, na ktorej fungovala aj osobná železničná doprava. V obci bola zriadená hasičská zbrojnica. V roku 1956 bol Albinov administratívne zaradený ako mestská časť pod samosprávu Sečoviec.[chýba zdroj] V júli 1966 oficiálne spustil výrobu strojársky závod Strojstav, ktorý bol zriadený v Sečovciach ako pobočka rovnomenného bratislavského podniku. Pre Albinov znamenala výstavba tejto továrne tiež vybudovanie spevnenej asfaltovej cesty vedúcej z Kollárovej ulice do Albinova. Táto komunikácia nahradila poľnú cestu, ktorá viedla z Albinovskej ulice popri cintoríne.

Po Nežnej revolúcii (1989 – súčasnosť)[upraviť | upraviť zdroj]

V časti budovy bývalej ľudovej školy bola v 90. rokoch 20. storočia zriadená Kaplnka Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky spadajúca pod gréckokatolícku Farnosť Sečovce.[24] V roku 1997 bola dostavaná k chrámu malá zvonica.

Samospráva[upraviť | upraviť zdroj]

Albínov je mestskou časťou, resp. časťou obce Sečovce v zmysle § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. zo 6. septembra 1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Nemá výbor mestskej časti ani samostatné samosprávne postavenie.

Zaujímavé stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Sakrálne stavby v Albinove
Kaplnka Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky (budova z roku 1958)
Kamenný kríž z roku 1888 pri križovatke ciest III. 050210 a 050208
Kamenný kríž pri ceste III. triedy 050210
Kamenný kríž z roku 1970, ktorý dali postaviť Ján a Mária Billi (č. d. 1292/1)

Sakrálne stavby[upraviť | upraviť zdroj]

V centre intravilánu sa nachádza gréckokatolícka Kaplnka Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky,[24] zriadená v južnej časti budovy bývalej Základnej deväčročnej školy v Albínove. V extraviláne sa nachádzaju štyri kamenné kríže a jeden menší kríž leží priamo v intraviláne.

  • Kamenný kríž z roku 1888, situovaný pri križovatke ciest III. triedy 3652 a 3650.
  • Kamenný kríž Jána a Márie Billych, ktorí ho dali postaviť v roku 1970. Išlo o pôvodných vlastníkov a obyvateľov dnes už zbúraného domu (adresa Albínov 1292/1, pacely registra C č. 4860 a 4859), samoty so záhradou ležiacej približne 580 m južne od intravilánu Albínova.
  • Kamenný kríž na cintoríne.
  • Kamenný kríž pri ceste III. triedy 3652, ktorý sa nachádza severovýchodne od Albínovskej hory.
  • Kríž s plastikou nachádzajúci sa v predzáhradke domu Andreja Durdana (adresa Albínov 1356/20, parcela registra C č. 5022).

Svetské stavby[upraviť | upraviť zdroj]

K najstarším budovám patria gazdovské domy datujúce sa do 19. a začiatku 20. storočia. Boli budované z ílovitej hliny zmiešanej s plevami, ktorá sa mazala medzi drevené klady. Na základy a pivnicu sa používal lomový andezitový kameň. Drevený krov sa pokrýval azbestovými alebo hlinenými škridlami. Dispozícia pozostávala z troch hlavných miestností – predná izba (nár. predňa chyža) vnímaná ako reprezentatívna miestnosť, vstupná miestnosť slúžiaca ako kuchyňa (nár. prikľep) a zadná izba (nár. zadňa chyža). Komíny boli budované z pálenej tehly. V zadnej časti domu sa nachádzali hospodárske objekty – chliev (nár. chľiv), maštaľ resp. stajňa pre hospodárske zvieratá, šopa a ostatné skladové priestory. Priestor povaly a pivnice sa používal na skladovanie. Na dvoroch sa nachádzali aj drevené stodoly s kamennými základmi slúžiace na skladovanie slamy, sena, poľnohospodárskych plodín a nástrojov.

Technickou pamiatkou je zastávka na železničnej trati 192, ktorá do 2. februára 2002 slúžila na osobnú vlakovú dopravu. Z pôvodnej murovanej budovy, ktorej súčasťou bola malá čakáreň, predajňa cestovných lístkov a byt správcu sa zachovali len betónové základy. Aj keď niesla zastávka názov podľa obce Dvorianky, nachádzala sa ešte v katastrálnom území Albinova, resp. mesta Sečovce.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejšími cestnými komunikáciami prechádzajúcimi katastrálnym územím je cesta III. triedy 050210, III/050208 a III/050215. Na severe Albinov sa nachádza zastávka SAD.

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Východnou hranicou obce prechádza koľaj železničnej trate 192 s nákladnou železničnou zastávkou Dvorianky.[pozn 5] Z nej vedie manipulačná koľaj k areálu colného skladu, kde sa nachádza nákladisko s 2 koľajmi.

Potrubná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V severnej časti extravilánu smeruje cez lokalitu Líščie diery, od obce Dvorianky, plynovod, ktorý končí v plynoregulačnej stanici SPP pri ceste III/050208 v smere na Višňov.[25]

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Albinove pôsobí 13 firiem, z toho 4 spoločnosti s ručením obmedzeným a 9 živností, väčšina pôsobiaca v terciálnom sektore. V areáli bývalého agrochemického podniku sídli colný sklad a niekoľko menších firiem.

Šport a turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Albinov nemá vlastný športový klub. Súčasťou areálu bývalej ľudovej školy je minifutbalové a volejbalové ihrisko, ktoré sa ale v súčasnosti nevyužívajú. Zaniknuté je školské pieskové doskočisko na skok do diaľky. Menej frekventované cesty sa využívajú na cyklistiku, in-line korčuľovanie a jogging.

Albinovom časť trate 3. ročníka cestných bežeckých pretekov Sečovská desiatka. Taktiež bola hlavná cesta v smere Bačkov – Albinov – Višňov využitá ako súčasť trasy 36. ročníka Rally Košice (16. – 18. september 2010).

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Danko (* 19. máj 1903, Trebišov – † 29. september 2003, Albinov) bol starosta obce Albinov, samostatne hospodáriaci roľník, čestný občan mesta Sečovce. Patril k najstarším občanom mesta, keďže sa dožil 100 rokov.[26]
  • Zoltán Jurko (* 1940[27]) je silový trojbojár a tréner silového trojboja. Silovým športom sa začal venovať počas základnej vojenskej služby v Žatci a po roku 1962 v Oddiele vzpierania Telovýchovnej jednoty Baník Ostrava. Počas pôsobenia v podniku Vihorlat v Michalovciach založil Oddiel silového trojboja Telovýchovnej jednoty Zemplín Michalovce (1975 – 1988) a v roku 2006 založil oddiel silového trojboja pri Spojenej škole v Sečovciach, ktorý funguje doteraz.[28][29] V roku 2012 sa celkovým výkonom 390 kg (383,37 bodov) umiestnil na 1. mieste v súťažnej kategórii Muži M7 90 kg EQUIP na Majstrovstvách sveta v silovom trojboji RAW a EQ 2012 v Bardejove.[30] V roku 2016 bol uvedený do Siene slávy Slovenskej asociácie silového trojboja.[31]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Chotárny názov poľa na východnej hranici katastrálneho územia Sečoviec v Albínove.[1]
  2. ↑ Normovaný tvar názvu mestskej časti.[2]
  3. ↑ Teda časť obce v zmysle § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. zo 6. septembra 1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
  4. ↑ Listina Regest in Ellencho Buttkaiano, Fasc. 1, nr. 53, ktorú A. Szirmay citoval v tomto prípade sa nezachovala. Ferdinand Uličný uvádza, že aj napriek tomu, že sa uvedený dokument nezachoval a Szirmay nemal vo svojom výskume pokračovateľa, možno považovať túto informáciu za vierohodnú.[11]
  5. ↑ Aj napriek názvu Dvorianky sa zastávka nachádza v katastrálnom území Albinova, resp. Sečoviec.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Gibala 1996
  2. ↑ a b c Hajčíková, Seitzová a Majtán 1991, s. 51, číslo obce 63
  3. ↑ Názvy katastrálnych území [PDF online]. [Bratislava] : [Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky], 2020-09-30 [cit. 2021-08-25], s. [117]. Dostupné online.
  4. ↑ Magyar 2009, s. 7
  5. ↑ Buday, Citoríková a Šíř 1996
  6. ↑ Turistický atlas – Slovenská republika 1:100 000, Harmanec: VKÚ, 2004, str. 67, ISBN 80-8042-402-0 
  7. ↑ Hajčíková, Seitzová a Majtán 1991, s. 51
  8. ↑ a b c d e Hajčíková, Seitzová a Majtán 1991, s. 52, číslo obce 63
  9. ↑ Gačková 1998, s. 30
  10. ↑ a b c Uličný, Ferdinand (1998), „Pôvod Sečoviec“, in Ordoš, Ján, Sečovce, Prešov: L.I.M., str. 34, ISBN 80-968043-8-3 
  11. ↑ a b Uličný, Ferdinand (1982), „Počiatky a vývin Trebišova do konca 16. storočia“, in Tajták, Ladislav, Dejiny Trebišova, Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, str. 109, OCLC 20802459 
  12. ↑ Szirmay, Antal (1803), Notitia topographica, politica, inclyti comitatus Zempléniensis, Buda: Typis Regiae Universitatis Pestanae, str. 238-239 
  13. ↑ a b c Uličný, Ferdinand (1998), „Pôvod Sečoviec“, in Ordoš, Ján, Sečovce, Prešov: L.I.M., str. 37-40, ISBN 80-968043-8-3 
  14. ↑ Bodnárová, Miloslava. Sečovce..., s. 61.
  15. ↑ Korčmároš, Štefan (2010), Sečovské obrázky, [Košice]: Pastel Sečovce, str. 58-59, ISBN 978-80-89412-10-5 
  16. ↑ [s.l.] : [s.n.].
  17. ↑ Špitálsky, Jaroslav (2010-10-15), Rakousko-uherské obrněné vlaky ve výzbroji Československé armády, [Bakov nad Jizerou]: Rota Nazdar, http://www.rotanazdar.cz/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=78&Itemid=132&lang=cs, dost. 2012-07-30 
  18. ↑ Štatistický lexikon obcí v Republike československej : Úradný soznam miest podľa zákona zo 14. apríla 1920, čís. 266 Sb. zák. a nar. : Vydaný ministerstvom vnútra a Štátnym úradom štatistickým na základe výsledkov sčítania ľudu z 1. decembra 1930. III. Krajina slovenská. V Prahe : Štátny úrad štatistický, 1936, s. 108.
  19. ↑ Novovymenovaní predsedovia miestnych organizácií HSĽS. In: Slovák. 26. januára 1941, roč. XXIII, č. 22, s. 4.
  20. ↑ Jakubec, Michal; Novýkmec, Peter (2007), Dargovský priesmyk (december 1944 – január 1945), Trebišov: Slovenský zväz protifašistických bojovníkov Oblastný výbor Trebišov; Klub vojenských dôchodcov Trebišov; Klub vojenskej histórie Trebišov, str. 12-15 
  21. ↑ Zo zasadnutia OAV v Trebišove. In: Východoslovenská Pravda. 3. apríla 1948, roč. IV, č. 76, s. 3.
  22. ↑ Úprava ciest v okrese Trebišov. In: Východoslovenská Pravda. 9. mája 1948, roč. IV, č. 105, s. 10.
  23. ↑ Štátny archív v Košiciach – pobočka Trebišov, fond Okresný národný výbor v Sečovciach, inventárne číslo 177, značka 203.1. Správy o hospodárení JRD v okrese (1960).
  24. ↑ a b Gréckokatolícky protopresbyterát. História farnosti Sečovce [online]. secovce.fara.sk, [cit. 2012-07-30]. Dostupné online.
  25. ↑ GIBALA, Peter. Územný obvod Sečovce. Sečovce : GIPRO IPK, 1996-12. Nástenná mapa umiestnená vo vestibule visutého pracoviska ÚPaSV v Sečovciach.
  26. ↑ Javorský, Mikuláš (1998), „Ján Danko z Albinova má 95 rokov“, Sečovský obzor 3 (5): 6, 1998-05-28 
  27. ↑ Aktuálny rebríček – muži, Bardejov: Slovenská asociácia silového trojboja, [s. a.], http://sast.sk/aktualny-rebricek-muzi/, dost. 2017-12-11 
  28. ↑ Štefan, Dávid (2016), „Zoltán Jurko: Všetko je o vytrvalosti“, Sečovce Inak (Sečovce: Sečovce Inak) . Článok v rukopise.
  29. ↑ Úvod, [Sečovce]: [Oddiel silového trojboja v Sečovciach], [s. a.], http://www.trojbojsecovce.wbl.sk/, dost. 2017-12-11 
  30. ↑ Zoltán Jurko, [s. l.]: Powerlifter.cz, c2017, https://www.powerlifter.cz/zoltan-jurko-u4674.aspx, dost. 2017-12-11 
  31. ↑ [Pálfi, Milan] (2016), „Siloví trojbojári obhájili svoje kvality“, Sečovčan 21 (2): 8, 2016-02, ISSN 1338-9122, https://www.secovce.sk/download_file_f.php?id=687679#page=8 

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Monografie
Príspevky v monografiách
  • Gačková, Lýdia (1998), „Sečovce a okolie v praveku a včasnom stredoveku“, in Ordoš, Ján, Sečovce, Prešov: L.I.M., str. 30, ISBN 80-968043-8-3 
Mapy
  • Turistický atlas – Slovenská republika 1:100 000, Harmanec: VKÚ, 2004, str. 67, ISBN 80-8042-402-0 
  • Buday, Rudolf; Citoríková, Ľudmila; Šíř, Zdeňek et al. (1996), Slanské vrchy - Dargov, Edícia letných turistických máp 1:50 000, zv. 117, Harmanec: Vojenský kartografický ústav, ISBN 80-8042-018-1 . Mapový list 58x102 cm.
  • Gibala, Peter (1996), Územný obvod Sečovce, [Michalovce]: GIPRO IPK . Nástenná mapa umiestnená vo vestibule visutého pracoviska Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Sečovciach.
  • ULIČNÝ, Ferdinand; MAGYAR, Július, et al. Sečovce. Ed. Ján Ordoš. 1. vyd. Sečovce : L.I.M. Sk, 1998. 199 s. ISBN 80-968043-8-3. (po slovensky, resumé po slovensky a po anglicky)
  • MIŇOVÁ, Slávka; MIŇO, Štefan. Sečovce. Košice : Mesto Sečovce, 2006.
  • KORČMÁROŠ, Štefan. Sečovské obrázky. Ed. Peter Sklenčár. Košice : Pastel Sečovce, 2010. 79 s. ISBN 978-80-89412-10-5.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Vranov nad Topľou
Kravany, Višňov
Košice – Bačkov Sever Dvorianky – Michalovce
Západ   Albinov   Východ
Juh
Sečovce

Albinov

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Lišiak/prieskovisko/Albínov&oldid=7240412“