Redaktor:Pravnik1987/pieskovisko

Tvorba právnych predpisov štátom. Hovoríme o tzv. etatiscitkej tvorbe práva, teda tvorme noriem, ktoré sú tvorené štátom zhora. Za opak zákonodarstva môžeme považovať právnu obyčaj, ktorá vzniká ustáleným používaním záväzného pravidla spravidla určitou skupinou ľudí, teda hovoríme o normotvorbe zdola. V minulosti bola právna obyčaj najrozšírenejším spôsobom tvorby právnych noriem, na našom území platila právna obyčaj v podobe Tripartita (1514-1950) (zbierka právnych obyčají, ktorej autorom bol Štefan Verbozy). V súčasnosti sa čiastočne vyskytuje modifikovaná právna obyčaj v podobe napríklad obchodných zvyklostí. Zákonodarstvo pomáhalo však zjednotiť štátnu moc a právny poriadok, odstraňoval sa tak právny partikularizmus - stav, kedy na území štátu existuje pluralita lokálnych právnych noriem, alebo právnych noriem, ktoré sa vzťahujú iba na istú skupinu obyvateľstva - v stredoveku, šľachta, duchovenstvo, meštianstvo a poddaní ako štyri základné stavy feudálnej spoločnosti. Zákonodarstvo však na druhej strane obmedzuje princíp slobody charakteristický pre liberálne štáty a to najmä v oblasti súkromného práva, do ktorého preniká stále viac právnych noriem, ktoré kogentne nariaďujú obsah súkromnoprávnych vzťahov bez možnosti odchylnej dohody zmluvných strán. Najmarkatnejšia hypertrofia zákonodarstva je momentálne pociťovaná zo strany orgánov EÚ, keďže ich nariadenia a smernice majú prednosť pred zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky a pre ich početnosť spôsobujú neprehľadnosť právneho poriadku a častokrát aj rozpornosť jeho jednotlivých ustanovení (pôvodný zákon zostal v platnosti ale odporuje legislatíve orgánov EÚ)