Redaktor:ScholastikosSVK/pieskovisko2

Nina Viktorovna Pigulevská

Nina Viktorovna Pigulevská
ruská orientologička, syrologička a byzantologička
Osobné informácie
Rodné meno	rus. Нина Викторовна Стебни́цкая) – Nina Viktorovna Stebnickaja
Narodenie	13.01.189413. január 1894 (130 rokov)
	Sankt Peterburg, Ruská ríša
Úmrtie	17. február 1970 (76 rokov)
	Leningrad, Sovietsky zväz
Národnosť	ruská
Štátna príslušnosť	Sovietsky zväz
Zamestnanie	vedkyňa, profesorka
Dielo
Žánre	odborná literatúra, vedecké diela
Literárny portál  Portál Byzantskej ríše  Biografický portál

Nina Viktorovna Pigulevská (* 13. január 1894, Sankt Peterburg – † 17. február 1970, tamtiež) bola ruská orientologička – syrologička a byzantologička.

Život

Pochádzala z poľskej šľachtickej rodiny. Narodila sa 13. januára 1894 (1. januára podľa juliánskeho kalendára) v Sankt Peterburgu (dnešný Petrohrad). V rokoch 1904 až 1911 študovala na súkromnom dievčenskom gymnáziu M. N. Stojunina. V roku 1918 absolvovala Bestuževove kurzy so špecializáciou na dejiny ranokresťanských a byzantských cirkví. V rokoch 1918 až 1922 bola postgraduálnou študentkou na Východnej fakulte Petrohradskej univerzity. Od roku 1918 študovala orientálne jazyky pod vedením akad. P. K. Kokovcova. V rokoch 1921 až 1928 pôsobila ako kurátorka orientálnych rukopisov v rukopisnom oddelení Štátnej verejnej knižnice v Leningrade.

11. decembra 1928 bola zatknutá a 22. júla 1929 v rámci prípadu s členmi nábožensko-filozofického krúžku A. A. Kokovcova odsúdená na päť rokov v táboroch. V rokoch 1929 až 1931 bola väznená na Soloveckých ostrovoch, následne bola pre chorobu poslaná do vyhnanstva do Archangeľska. V roku 1934 sa vrátila do Leningradu.

Od roku 1936 pracovala v Knižnici Maxima Gorkého na Leningradskej štátnej univerzite a študovala zbierku sýrskych rukopisov v Inštitúte orientalistiky Akadémie vied ZSSR. V rokoch 1938 až 1970 pôsobila ako vedecká pracovníčka v tom istom ústave. V rokoch 1939 až 1941, 1944 až 1951 pôsobila aj ako pedagóg na LSU, od roku 1946 sa stala profesorkou a členkou Akadémie vied ZSSR. V rokoch 1950 až 1960 bola zodpovednou redaktorkou Palestínskeho zborníka.

Zomrela 17. februára 1970 v Leningrade (dnešný Petrohrad).

Dielo

Pigulevská významne prispela k štúdiu hospodárskeho a kultúrneho vývoja Blízkeho a Stredného východu, najmä Sýrie, ale aj Arábie, území dnešného Iránu a Byzancie v ranom stredoveku. Venovala sa aj štúdiu sýrskych historických a literárnych pamiatok a ukázala významnú úlohu Sýrčanov pri formovaní východnej kresťanskej kultúry.

Niektoré z diel

• Mesopotamija na rubeže V.-VI. vv i je Sirijskaja chronika Iešu Stilita kak istoričeskij istočnik. Izdatel'stvo Akademii nauk SSSR, 1940. 176 s.
• Sirijskije istočniki po istorii narodov SSSR. Izdatel'stvo Akademii nauk SSSR, 1941. 170 s.
• Vizantija i Iran na rubeže VI i VII vv. M.‒ L., 1946
• Византия на путях в Индию, М.‒ Л., 1951;
• Города Ирана в раннее средневековье, М.‒ Л., 1956;
• Арабы у границ Византии и Ирана в IV‒VI вв., M.‒ L., 1964;
• Vizantija i Vostok. In Palestinskij sbornik. 23, L. 1971
• Bližnij Vostok, Vizantija, slavjane. L. 1976
• Культура сирийцев в средние века. / Ответственный редактор И. М. Дьяконов — М., 1979.
• Sirijskaja srednevekovaja istoriografija: issledovanija i perevody. Sost. E. N. Mešerskaja. 2-e izd., isprav. i dop. SPb. Dimitrij Bulanin, 2011. 832 s. ISBN 978-5-86007-679-2.

V češtine alebo slovenčine

• PIGULEVSKÁ, Nina. Syrská středověká kultura. Preklad Michal Řoutil, Michal Téra. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2022. (Pro oriente, zv. 54.) ISBN 978-80-7465574-6. S. 316.