Redaktor:Vegetator/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
hluchavkotvaré
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lamiales
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hluchavkotvaré (Lamiales)

Čeľade[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Hviezdnik ročný (Stenactis annua) je to jednoročná rastlina.

Môže ísť o jednoročnú, dvojročnú alebo trvalú rastlinu.


Pôvodom je zo Severnej Ameriky, Na území Slovenska ide o invázny druh.[1]



Homotherium je vyhynutý rod šabľozubých mačiek z čeľade Machairodontinae. Obývali Severnú Ameriku, Južnú Ameriku, Euráziu a Afriku počas pliocénu a pleistocénu (od 4 mil. rokov až pred 12 000 rokmi), existovali približne 4 miliónov rokov.[2][3]

V Afrike vyhynul asi pred 1,5 miliónmi rokov. Posledné euroázijské pozostatky získané z dnešného Severného mora boli datované do obdobia asi 28 000 BP.[4] V Južnej Amerike je známy iba z niekoľkých pozostatkov v severnej oblasti (Venezuela), zo stredného pleistocénu.[5]

Homotherium mal výšku v kohútiku 1,1 m a vážil asi 190 kg, čo je približná veľkosť samca leva púšťového.[6][7] V porovnaní s podobnými druhmi (Smilodon alebo Megantereon) kratšie horné očné zuby. Tieto ploché a zúbkované zuby však boli väčšie ako u súčasných mačiek. Rezáky a dolné očné zuby umožnili silný úchop a prepichovanie. Stoličky boli skôr slabšie a neboli prispôsobené na drvenie kostí. Lebka bola dlhšia akú mal Smilodon a mala dobre vyvinutý sagitálny hrebeň, kde boli pripevnené svaly z dolnej čeľuste. Táto čeľusť mala príruby otočené nadol, aby chránila šabľové zuby.

Na území Slovenska sa našli dva druhy: H. latidens štíhlejší a mal dlhšie predné končatiny ako starší druh H. crenatidens.[8]


Mäta (Mentha) je rod rastlín z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae).

Presný rozdiel medzi druhmi je nejasný; odhaduje sa, že existuje 13 až 24 druhov.[9][10] K hybridizácii dochádza prirodzene tam, kde sa rozšírenie niektorých druhov prekrýva. Je známych veľa krížencov a kultivarov.

Rod má subkozmopolitnú distribúciu v Európe, Afrike, Ázii, Austrálii a Severnej Amerike.[11]

Druhy, ktoré tvoria rod mäta, sú široko rozšírené a možno ich nájsť v mnohých prostrediach. Väčšina rastie najlepšie vo vlhkom prostredí a na vlhkých pôdach. Dorastajú do výšky 10 až 120 cm a môžu vytvárať porasty. Vzhľadom na ich tendenciu nekontrolovaného šírenia sa niektoré druhy mäty považujú za invazívne.[12]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to aromatické, takmer výlučne trváce byliny. Majú široko sa rozširujúce podzemné a nadzemné výbežky[13] a vzpriamené, štvorcové[14] rozvetvené stonky. Listy sú usporiadané do protiľahlých párov, od podlhovastých po kopijovité, často ochlpené, so zúbkovaným okrajom. Farby listov sa pohybujú od tmavozelenej a šedozelenej po fialovú, modrú a niekedy bledožltú farbu.[11] Kvety sú biele až fialové a vytvárajú nepravé prasleny, ktoré sa nazývajú paprasleny (verticillastrum). Koruna je dvojramenná so štyrmi petalami, horná je zvyčajne najväčšia. Plodom je tvrdka, ktorá obsahuje jedno až štyri semená.

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Mäta (Mentha) je členom skupiny Mentheae z podčeľade Nepetoideae. Skupina obsahuje asi 65 rodov a vzťahy v nej sú nejasné.[15] Autori sa nezhodli na vymedzení rodu mäta. Napríklad M. cervina bola zaradená do Pulegium a Preslia a M. cunninghamii bola umiestnená do Micromeria.[16] V roku 2004 štúdia molekulárnej fylogenetiky naznačila, že do rodu mäta by mali byť zahrnuté M. cervina aj M. cunninghamii [5]. M. cunninghamii však bola vylúčená pri úprave rodu z roku 2007. [10]

Do rodu mäta bolo zaradených viac ako 3 000 mien, od druhov až po formy, z ktorých väčšina sa považuje za synonymá alebo neoprávnené mená. Taxonómia rodu je sťažená, pretože mnoho druhov sa ľahko kríži alebo ide o pravdepodobne staré krížence. Semená krížencov spôsobujú variabilné potomstvo, ktoré sa môže šíriť vegetatívnym rozmnožovaním. Variabilita viedla k tomu, čo bolo opísané ako „paroxyzmus druhov a nižších taxónov“; napríklad jeden taxonóm zverejnil medzi rokmi 1911 a 1916 iba 434 nových taxónov pre mätu v Strednej Európe.[16] Súčasné zdroje rozoznávajú od 18[16] do 24[10] druhov.

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Plants of the World Online udáva nasledujúce druhy (slovenské názvy podľa Flóra Slovenska. V/1.[17]):[10]

  • Mentha alaica Boriss.
  • mäta vodná (Mentha aquatica) L.
  • mäta roľná (Mentha arvensis) L.
  • Mentha atrolilacina B.J.Conn & D.J.Duval
  • Mentha australis R.Br.
  • Mentha canadensis L.
  • Mentha cervina L.
  • Mentha cunninghamii (Benth.) Benth.
  • Mentha dahurica Fisch. ex Benth.
  • Mentha darvasica Boriss.
  • Mentha diemenica Spreng.
  • Mentha gattefossei Maire
  • Mentha grandiflora Benth.
  • Mentha japonica (Miq.) Makino
  • Mentha laxiflora Benth.
  • mäta dlholistá (Mentha longifolia) (L.) L.
  • Mentha micrantha (Fisch. ex Benth.) Heinr.Braun
  • Mentha pamiroalaica Boriss.
  • Mentha pulegium L.
  • Mentha requienii Benth.
  • Mentha royleana Wall. ex Benth.
  • Mentha satureioides R.Br.
  • mäta klasnatá (Mentha spicata) L.
  • mäta voňavá (Mentha suaveolens) Ehrh.

Krížence[upraviť | upraviť zdroj]

The Mentha × piperita kríženec známy ako „čokoládová mäta“

Existuje veľké množstvo krížencov. V zozname sú mená z Plants of the World Online.[10] Názvy rodičovských rastlín sú z Tucker & Naczi (2007).[16] Synonymá spolu s kultivarmi a odrodami, ak sú k dispozícii, sú zahrnuté v konkrétnych názvoch krížencov.

  • Mentha × carinthiaca Host (M. arvensis × M. suaveolens)
  • mäta dalmátska (Mentha × dalmatica) Tausch (M. arvensis × M. longifolia)
  • mäta krovisková (Mentha × dumetorum)] Schult. (M. aquatica × M. longifolia)
  • Mentha × gayeri Trautm.
  • mäta jemná (Mentha × gracilis) Sole (syn. Mentha × gentilis L.; M. arvensis × M. spicata)
  • Mentha × kuemmerlei Trautm.
  • Mentha × locyana Borbás
  • Mentha × piperita L. (M. aquatica × M. spicata)
  • mäta pieporná (Mentha × pyramidalis) Ten.
  • Mentha × rotundifolia (L.) Huds. (M. longifolia × M. suaveolens)
  • Mentha × suavis Guss. (syn. Mentha × maximilianea; M. aquatica × M. suaveolens)
  • mäta praslenatá (Mentha × verticillata) L. (M. aquatica × M. arvensis)
  • mäta huňatá (Mentha × villosa) Huds. (M. spicata × M. suaveolens, also called M. nemorosa)
  • Mentha × villosa-nervata Opiz (M. longifolia × M. spicata)
  • Mentha × wirtgeniana F.W.Schultz (syn. Mentha × smithiana; M. aquatica × M. arvensis × M. spicata)

Pestovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Všetkým mätám sa darí v blízkosti vodných telies, jazier, riek a chladných vlhkých miest v polotieni. [11] Všeobecne platí, že mäta toleruje široké spektrum podmienok a je možné ju pestovať aj na plnom slnku.

Rastú rýchlo a zväčšujú svoj dosah pozdĺž povrchov prostredníctvom siete podzemných výbežkov. Niektoré druhy mäty sú inváznejšie ako iné a môžu vytláčať iné rastliny. Pre kontrolu jej rastu sa občas vysádza do uzavretých nádob alebo iných zábran. [11]

https://www.upjs.sk/public/media/14871/Slovnik-1.doc https://bibdigital.rjb.csic.es/records/item/16577-redirection


Harvard College Observatory (HCO) je inštitúcia spravujúca komplex budov a viacerých prístrojov používaných pre astronomický výskum na Harvard University Department of Astronomy. Nachádza sa v Cambridge v štáte Massachusetts v Spojených štátoch a bolo založené v roku 1839. Spolu so Smithsonian Astrophysical Observatory je súčasťou Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics.

V HCO je umiestnená zbierka približne 500 000 astronomických dosiek vytvorených od polovice 80. rokov do roku 1989 (s odstupom rokov 1953 – 1968).[18] Toto 100-ročné pokrytie je jedinečným zdrojom pre štúdium časových variácií vo vesmíre. Projekt Digital Access to a Sky Century @ Harvard digitálne skenuje a archivuje tieto fotografické tabuľky. [2]


Strecha je konštrukcia alebo časť budovy, ktorá ju chráni pred počasím.[19]

Býva vodotesná a tepelnoizolačnými vlastnosťami.

Rozdeľuje sa podľa spôsobu konštrukcie, tvaru a použitým materiálov.

Voš detská alebo voš hlavová (Pediculus capitis) je ľudský ektoparazit. Parazituje výhradne na ľuďoch, vo vlasoch, kde saje krv.

Ľahko sa deteguje v spánkovej oblasti. Neprenáša vážne ochorenia. Likviduje sa hlavne opakovaným umývaním šampónmi s obsahom insekticídov.[20]


Ostrica (Carex) je veľký rod tráv s približne 2 000 druhmi[21] z čeľade šachorovité (Cyperaceae)

  1. Invázne druhy [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2020-04-01]. Dostupné online.
  2. Antón, Mauricio. Sabertooth. Indiana University Press, 2013.
  3. TURNER, A.. 'The big cats and their fossil relatives. [s.l.] : Columbia University Press, 1997. ISBN 0-231-10229-1
  4. REUMER, J.W.F.; L. Rook; K. Van Der Borg. Late Pleistocene survival of the saber-toothed cat Homotherium in northwestern Europe. Journal of Vertebrate Paleontology, 2003, s. 260. ISSN 0272-4634. DOI10.1671/0272-4634(2003)23[260:LPSOTS2.0.CO;2].
  5. Rincón, A., Prevosti, F., & Parra, G. (2011). New saber-toothed cat records (Felidae: Machairodontinae) for the Pleistocene of Venezuela, and the Great American Biotic Interchange Journal of Vertebrate Paleontology, 31 (2), 468-478 DOI: 10.1080/02724634.2011.550366
  6. Sorkin, B. 2008: A biomechanical constraint on body mass in terrestrial mammalian predators. Lethaia, Vol. 41, pp. 333–347
  7. Meade, G.E. 1961: The saber-toothed cat Dinobastis serus. Bulletin of the Texas Memorial Museum 2(II), 23–60.
  8. Dušan Valent. Úspechy a pády šabľozubcov [online]. Goldman - Animal, 2011-07-02, [cit. 2021-03-25]. Dostupné online.
  9. Phylogenetics of Mentha (Lamiaceae): Evidence from Chloroplast DNA Sequences. Systematic Botany, 2004, s. 959–964. DOI10.1600/0363644042450973.
  10. a b c d Mentha L. [online]. Royal Botanic Gardens, Kew, [cit. 2019-07-15]. Dostupné online. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „POWO_30016176-2“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  11. a b BRICKELL, Christopher; ZUK, Judith D.. The American Horticultural Society: A-Z Encyclopedia of Garden Plants. New York, NY : DK Publishing, 1997. Dostupné online. ISBN 978-0-7894-1943-9. S. 668.
  12. BRICKELL, Christopher; COLE, Trevor. The American Horticultural Society: Encyclopedia of Plants & Flowers. New York, NY : DK Publishing, 2002. Dostupné online. ISBN 978-0-7894-8993-7. S. 605.
  13. Variation in the Amount of Yield and in the Extract Composition Between Conventionally Produced and Micropropagated Peppermint and Spearmint. Journal of Essential Oil Research, January–February 2005, s. 66–70. Dostupné online [cit. 2005-05-10]. DOI10.1080/10412905.2005.9698833.
  14. ROSE, Francis. The Wild Flower Key. [s.l.] : Frederick Warne & Co, 1981. ISBN 978-0-7232-2419-8. S. 310.
  15. HARLEY, Raymond M.; ATKINS, Sandy; BUDANTSEV, Andrey L.. The Families and Genera of Vascular Plants. Berlin; Heidelberg, Germany : Springer-Verlag, 2004. ISBN 978-3-540-40593-1. Labiatae, s. 167–275.
  16. a b c d TUCKER, Arthur O.; NACZI, Robert F. C.. Mint: The Genus Mentha'. Boca Raton, Florida : CRC Press, Taylor and Francis Group, 2007. ISBN 978-0-8493-0779-9. Mentha: An Overview of its Classification and Relationships, s. 1–39.
  17. Flóra Slovenska. 5/1 [online]. bibdigital.rjb.csic.es, [cit. 2021-04-12]. Dostupné online.
  18. HCO Astronomical Plate Stacks [online]. . Dostupné online.
  19. DAVIES, Nikolas; JOKINIEMI, Erkki. Dictionary of Architecture and Building Construction. [s.l.] : Routledge, 2008. 726 s. ISBN 978-0-7506-8502-3. S. 318. (po anglicky)
  20. VOLF, Petr; HORÁK, Petr, a kol. Paraziti a jejich biologie. 1. vyd. Praha : Triton, 2007. 318 s. ISBN 978-80-7387-008-9. S. 274.
  21. Andrew L. Hipp. Nonuniform processes of chromosome evolution in sedges (Carex: Cyperaceae). Evolution, 2007, s. 2175–2194. Dostupné online. DOI10.1111/j.1558-5646.2007.00183.x. PMID 17767589.