Redaktor:Vegetator/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hluchavkotvaré
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Lamiales
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hluchavkotvaré (Lamiales)

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Rastlinné druhy tohto radu sú pravé dvojklíčnolistové rastliny, byliny alebo majú drevnaté stonky.[1] Bežné sú zygomorfné kvety (súmerné), ktoré majú päť petál s horným okrajom z dvoch petál a spodným okrajom z troch petál, avšak aktinomorfné kvety sú tiež viditeľné.[1][2] Majú potenciálne päť tyčiniek, ale tie sú zvyčajne redukované na dve alebo štyri.[1][2] Produkujú tiež jednu čnelku pripevnenú k semenníku, ktorý zvyčajne obsahuje dva plodolisty.[3] Semenníky sú väčšinou pozorovaný ako vrchné.[4] Súkvetie je typicky videné ako vrcholík, strapec alebo klas.[5] Typ ovocia sú zvyčajne dehiscentné tobolky.[6] U hluchavkotvarých sú prítomné trichómy.[1]

Čeľade[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d Flowering plants, dicotyledons: Lamiales (except Acanthaceae including Avicenniaceae). Ed. J. W. Kadereit. Berlin : Springer, 2004. ISBN 3-540-40593-3.
  2. ↑ a b ENDRESS, Peter K. Evolution of floral symmetry. Current Opinion in Plant Biology, February 2001, s. 86–91. DOI: 10.1016/S1369-5266(00)00140-0. PMID 11163173. (po anglicky)
  3. ↑ Bilabiate Flowers: The Ultimate Response to Bees?. Annals of Botany, 2007-08-01, s. 361–374. ISSN 1095-8290. DOI: 10.1093/aob/mcm123. PMID 17652341. (po anglicky)
  4. ↑ Asterid Phylogenomics/Phylotranscriptomics Uncover Morphological Evolutionary Histories and Support Phylogenetic Placement for Numerous Whole-Genome Duplications. Molecular Biology and Evolution, 2020-11-01, s. 3188–3210. ISSN 0737-4038. DOI: 10.1093/molbev/msaa160. PMID 32652014. (po anglicky)
  5. ↑ Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom Schäferhoff-2010
  6. ↑ Toward a comprehensive understanding of phylogenetic relationships among lineages of Acanthaceae s.l. (Lamiales). American Journal of Botany, 2008-09-01, s. 1136–1152. ISSN 0002-9122. DOI: 10.3732/ajb.0800096. PMID 21632432. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Hviezdnik ročný (Stenactis annua) je to jednoročná rastlina.

Môže ísť o jednoročnú, dvojročnú alebo trvalú rastlinu.


Pôvodom je zo Severnej Ameriky, Na území Slovenska ide o invázny druh.[1]


Šalát záhradný

Lactuca sativa var. capitata
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Centaurea cyanus
Carl Linné
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bôb obyčajný (Vicia faba, Faba vulgaris - Moench,, Faba bona - Medik.) Vicia faba L. (Faba bona Medik.; Faba equina Medik.; Faba faba (L.) House, nom. illeg., tautonym; Faba major Desf.; Faba minor Roxb.; Faba sativa Bernh.; Faba vulgaris Moench; Orobus faba Brot.; Vicia equina Steud.; Vicia esculenta Salisb.; Vicia vulgaris Gray)

Je jednoročná rastlina vysoká 40 až 60 cm. Byľ je hrubá cca 1 cm, je dutá a má štyri strany. Listy sú mäsité, sivozelené. Biele kvety, s čiernofialovou škvrnou na krídlach, vyrastajú z listových pazúch . Struky sú veľké a majú viacero semien.[2][3]

Pôvodom je pravdepodobne z Prednej Ázie alebo severnej Afriky.[2]

Pestujú sa ako zelenina alebo krmovina. Zelené rastliny sa silážujú.

Na území Slovenska sú známe tri poddruhy, ktoré sa líšia veľkosťou semien:[3]

  • bôb obyčajný konský (F. vulgaris subsp. equina) semená sú hranaté a sploštené.
  • bôb obyčajný holubí (F. vulgaris subsp. minor) semená sú malé a guľaté.
  • bôb obyčajný svinský (F. vulgaris subsp. major) semená sú veľké a sploštené

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Invázne druhy [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2020-04-01]. Dostupné online.
  2. ↑ a b BOJNANSKÝ, Vít; FARGAŠOVÁ, Agáta. Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European Flora (The Carpathian Mountains Region). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007. 1046 s. ISBN 978-1-4020-5362-7. S. 325.
  3. ↑ a b BARANEC, Tibor; POLÁČIKOVÁ, Mária; KOŠŤÁL, Jaroslav. Systematická botanika. 3. nezmen. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009. ISBN 978-80-552-0286-0. S. 111.



Harvard College Observatory (HCO) je inštitúcia spravujúca komplex budov a viacerých prístrojov používaných pre astronomický výskum na Harvard University Department of Astronomy. Nachádza sa v Cambridge v štáte Massachusetts v Spojených štátoch a bolo založené v roku 1839. Spolu so Smithsonian Astrophysical Observatory je súčasťou Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics.

V HCO je umiestnená zbierka približne 500 000 astronomických dosiek vytvorených od polovice 80. rokov do roku 1989 (s odstupom rokov 1953 – 1968).[1] Toto 100-ročné pokrytie je jedinečným zdrojom pre štúdium časových variácií vo vesmíre. Projekt Digital Access to a Sky Century @ Harvard digitálne skenuje a archivuje tieto fotografické tabuľky. [2]




Voš detská alebo voš hlavová (Pediculus capitis) je ľudský ektoparazit. Parazituje výhradne na ľuďoch, vo vlasoch, kde saje krv.

Ľahko sa deteguje v spánkovej oblasti. Neprenáša vážne ochorenia. Likviduje sa hlavne opakovaným umývaním šampónmi s obsahom insekticídov.[2]


Ostrica (Carex) je veľký rod tráv s približne 2 000 druhmi[3] z čeľade šachorovité (Cyperaceae)



Bystruškovité
hetanž – súčasnosť

bystruška fialová
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Carabidae
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bystruškovité (Carabidae) je veľká čeľaď chrobákov.


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ HCO Astronomical Plate Stacks [online]. . Dostupné online.
  2. ↑ VOLF, Petr; HORÁK, Petr, a kol. Paraziti a jejich biologie. 1. vyd. Praha : Triton, 2007. 318 s. ISBN 978-80-7387-008-9. S. 274.
  3. ↑ Andrew L. Hipp. Nonuniform processes of chromosome evolution in sedges (Carex: Cyperaceae). Evolution, 2007, s. 2175–2194. Dostupné online. DOI: 10.1111/j.1558-5646.2007.00183.x. PMID 17767589.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Hadomor španielsky

kvitnúca rastlina
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Scorzonera hispanica
Carl Linné
Synonymá
Myscolus hispanicus (L.) Endl., Scorzonera hispanica var. intermedia Rochel
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hadomor španielsky[1] (iné názvy: hadí mor španielsky[2]) (Scorzonera hispanica) je trvalá rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae). Jeho dužinatý podzemok sa nazýva čierny koreň.[3] Pochádza z Južnej Európy a pestuje sa ako plodina v Južnej a Strednej Európe[4]. Rastie na pôdach chudobných na živiny, suchých pastvinách, skalnatých oblastiach, v húštinách a na vápenatých alebo slienitých pôdach mierneho pásma.[5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Komerčne sa pestuje ako jednoročná, hoci ide o dvojročnú rastlinu. Po vegetatívnej fáze v prvom roku rastlina kvitne v druhom roku a môže dosiahnuť výšku 60 cm s priemerom stonky 5 cm. Hermafroditné kvety sú opeľované hmyzom.[6] Kvetná hlava je koncová a pozostáva zo žltého súkvetia. Stonka je hladká a olistená a listy kopijovité až vajcovité s celistvými okrajmi.[5] Tvorí dlhý valcovitý koreň s hnedastou až čiernou korkovou vrstvou. Ak sa zbierajú mladé, mrkvovité korene sú jemné, dlhé a zúžené s lesklou bielou dužinou.[7] Obsahujú mliečnu šťavu, ktorá na vzduchu sfarbí korienky do čiernej.[7]


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ ČERVENKA, Martin. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 416.
  2. ↑ TIBENSKÝ, Ján. Slovensko: Priroda. Bratislava : Obzor, 1972. 960 s. S. 434.
  3. ↑ hadomor. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
  4. ↑ GRANICA, Sebastian. Qualitative and quantitative analyses of secondary metabolites in aerial and subaerial of Scorzonera hispanica L. (black salsify. Food Chemistry, 2015, s. 321–331. Dostupné online. DOI: 10.1016/j.foodchem.2014.10.006. PMID 25466029.
  5. ↑ Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom Bermejo, Neglected Crops
  6. ↑ RANA, M.K.. Vegetable Crop Science. 1st. vyd. [s.l.] : CRC Press, 2017.
  7. ↑ a b BASTGEN, Christa; SCHRÖDER, Berko; ZURLUTTER, Stefanie. Welche essbare Wildpflanze ist das?. 1. vyd. Stuttgart : Franckh-Kosmos Verlags-GmbH & Co.KG, 2017. ISBN 978-3-440-15193-8. S. 108.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Portulaka zeleninová (Portulaca oleracea) je jednoročná sukulentná rastlina z čeľade portulakovité (Portulacaceae).



Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Vegetator/pieskovisko&oldid=7815044“