Redaktor:Yankovitius/Deflácia (záporná inflácia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Deflácia je všeobecný pokles cenovej hladiny v hospodárstve [1]. Obvykle sa meria indexom spotrebiteľských cien. V matematickom vyjadrení je deflácia zápornou infláciou.

Výskyt deflácie[upraviť | upraviť zdroj]

Miera ročnej inflácie (v modrej farbe) a deflácie (v zelenej farbe) v Spojených Štátoch Amerických od roku 1666 do roku 2004.

Na rozdiel od inflácie dochádza k deflácii veľmi zriedkavo; v súčasnosti je to väčšinou len vo veľmi vyspelých krajinách a len v krátkych časových úsekoch. Častejšie sa vyskytovala v minulosti. Zriedkavým javom sa stáva od 20. storočia vďaka rozvoju politiky tlačenia nekrytých peňazí, ktorá podporuje skôr infláciu ako defláciu[2] Jedným z najmarkantnejších prípadov v súčasnosti je deflácia v Japonsku, ktorá začala v 90-tych rokoch 20. storočia a trvá prakticky dodnes.

Negatívne pohľady na defláciu[upraviť | upraviť zdroj]

Deflácia je ekonómami stredného prúdu (najmä keynesianistami) považovaná za negatívny jav. Vyvoláva odkladanie nákupov (spotreby) a tým aj spomalenie trhovej výmeny. Tam, kde je dokázateľný potenciál pre prudší ekonomický vzostup, tam deflácia spôsobuje jeho zbytočné pribrzdenie. Výraznejší pokles cien počas deflácie vedie ľudí k tomu, že tzv. "zašívajú peniaze do perín". Ľudia sú sporovlivejší, lebo ich úspory s postupom času nadobúdajú vyššiu kúpnu silu. Tým, že svoje peniaze nikde neinvestujú, tým sa stávajú ekonomicky pasívnymi a znižujú celkovú produktivitu spoločnosti.

Deflačná špirála[upraviť | upraviť zdroj]

Ako najdeštruktívnejšia forma deflácie sa často uvádza tzv. deflačná špirála. Odvíja sa od bodu, keď ľudia nechcú míňať peniaze, lebo čakajú na pokles ceny. Neochota k míňaniu peňazí znižuje dopyt po tovaroch, na čo musí výroba reagovať útlmom a čo potom vedie k prepúšťaniu ľudí z práce. Nižšie alebo žiadne platy pre zamestnancov znamenajú, že si nemôžu dovoliť v obchodoch míňať tak veľa peňazí, čo ešte viac stláča ceny výrobkov nadol. Znížené ceny výrobkov prinášajú ešte nižší zisk ich producentom, tí musia ešte viac prepúšťať a špirála sa tak znova reprodukuje.

Obhajoba deflácie[upraviť | upraviť zdroj]

Obhajcov deflácie možno nájsť najmä medzi prívržencami ekonomického liberalizmu (okrem iného aj Rakúska ekonomická škola). Títo ju chápu ako definičný znak zdravej trhovej ekonomiky [3] - t.j. deflácia je mechanizmom udržiavania ekonomickej rovnováhy v oblasti ponuky a v dopytu. Koncept deflačnej špirály kritizujú prostredníctvom pripomienky, že nákup nemožno odkladať donekonečna (zjavné napríklad v prípade potravín). Obhajcovia deflácie odmietajú "strašenie defláciou" a tvrdia, že ceny sa defláciou len prispôsobujú potrebám trhu. Deflácia je fakticky stav zníženého dopytu po expanzívnej peňažnej výmene. Deflácia takto v ekonomike zmenšuje šírku špekulatívneho sektora, pomerne dobre a včas zachytáva špekulatívne ekonomické bubliny a deštruuje ich. Tým potenciálne zmierňuje nagatívne dôsledky ich neočakávaného kolapsu na ekonomiku. Deflácia spĺňa dôležitú sociálnu úlohu očisťovania ekonomiky a politiky od rozmanitých parazitov, ktoré profitovali na predchádzajúcej inflácii. [4] V nádväznosti na to dokáže deflácia očistiť trh od skostnatených ekonomických štruktúr a takto podnietiť kapitál k presunu do nových oblastí.

Postoje účastníkov trhu k deflácii[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšími odporcami deflácie bývajú zväčša komerčné banky, centrálne banky a štát. Tieto inštitúcie a subjekty sú vo svojom fungovaní totižto nastavené tak, že oproti iným účastníkom trhu prosperujú najviac za stavu miernej inflácie a najmenej za stavu deflácie. Centrálne banky potrebujú pre svoju existenciu infláciu a fungujúci úverový systém, príchod deflácie a kolaps úverového systému znamená koniec éry centrálnych bánk [5] Deflácia najviac odmeňuje držiteľov hotovosti a spotrebiteľov, lebo hodnota ich úspor s postupom času narastá. Deflácia nevyhovuje dlžníkom, lebo suma peňazí, ktorú musia vrátiť, sa postupom času zarába ťažšie, než to bolo v čase vzniku zadlženia. Deflácia je nevýhodná aj pre veriteľov, pretože sa im ťažšie vymáhajú dlhy od dlžníkov. Na základe tohoto princípu je deflácia riziková aj pre sporiteľov bánk. Banka - dlžník môže zbankrotovať a tak nebude schopná vyplatiť sporiteľovi - veriteľovi jeho hotovosť.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Robert J. Barro and Vittorio Grilli (1994), European Macroeconomics, chap. 8, p. 142. ISBN 0333577647
  2. Bank for International Settlements (BIS) Working Papers, No 152, Back to the future? Assessing the deflation record by Claudio Borio and Andrew J Filardo. Monetary and Economic Department, March 2004. ISSN 1020-0959 (print), ISSN 1682-7678 (online)
  3. Šíma, Josef: Deflace - definiční znak zdravé ekonomiky Year: 2002, Volume: 52, Issue: 10 Pages: 539-549
  4. mises.org JÖRG GUIDO HÜLSMANN: DEFLATION AND LIBERTY. AUBURN, ALABAMA. Copyright © 2008 Ludwig von Mises Institute. ISBN: 978-1-933550-35-0, page 43.
  5. http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=97502 http://finweb.hnonline.sk/c1-47548100-amerika-chysta-podvod-milenia-span-class-koment-akciovy-komentar-span Podvod milénia (Verzia z Hospodárskych novín pod formuláciou "Amerika chystá podvod milénia") od: Valér Demjan, TRIM Broker, a.s.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]