Redaktor:Yankovitius/Deflácia (záporná inflácia)
Deflácia je všeobecný pokles cenovej hladiny v hospodárstve [1]. Obvykle sa meria indexom spotrebiteľských cien. V matematickom vyjadrení je deflácia zápornou infláciou.
Výskyt deflácie[upraviť | upraviť zdroj]
Na rozdiel od inflácie dochádza k deflácii veľmi zriedkavo; v súčasnosti je to väčšinou len vo veľmi vyspelých krajinách a len v krátkych časových úsekoch. Častejšie sa vyskytovala v minulosti. Zriedkavým javom sa stáva od 20. storočia vďaka rozvoju politiky tlačenia nekrytých peňazí, ktorá podporuje skôr infláciu ako defláciu[2] Jedným z najmarkantnejších prípadov v súčasnosti je deflácia v Japonsku, ktorá začala v 90-tych rokoch 20. storočia a trvá prakticky dodnes.
Negatívne pohľady na defláciu[upraviť | upraviť zdroj]
Deflácia je ekonómami stredného prúdu (najmä keynesianistami) považovaná za negatívny jav. Vyvoláva odkladanie nákupov (spotreby) a tým aj spomalenie trhovej výmeny. Tam, kde je dokázateľný potenciál pre prudší ekonomický vzostup, tam deflácia spôsobuje jeho zbytočné pribrzdenie. Výraznejší pokles cien počas deflácie vedie ľudí k tomu, že tzv. "zašívajú peniaze do perín". Ľudia sú sporovlivejší, lebo ich úspory s postupom času nadobúdajú vyššiu kúpnu silu. Tým, že svoje peniaze nikde neinvestujú, tým sa stávajú ekonomicky pasívnymi a znižujú celkovú produktivitu spoločnosti.
Deflačná špirála[upraviť | upraviť zdroj]
Ako najdeštruktívnejšia forma deflácie sa často uvádza tzv. deflačná špirála. Odvíja sa od bodu, keď ľudia nechcú míňať peniaze, lebo čakajú na pokles ceny. Neochota k míňaniu peňazí znižuje dopyt po tovaroch, na čo musí výroba reagovať útlmom a čo potom vedie k prepúšťaniu ľudí z práce. Nižšie alebo žiadne platy pre zamestnancov znamenajú, že si nemôžu dovoliť v obchodoch míňať tak veľa peňazí, čo ešte viac stláča ceny výrobkov nadol. Znížené ceny výrobkov prinášajú ešte nižší zisk ich producentom, tí musia ešte viac prepúšťať a špirála sa tak znova reprodukuje.
Obhajoba deflácie[upraviť | upraviť zdroj]
Obhajcov deflácie možno nájsť najmä medzi prívržencami ekonomického liberalizmu (okrem iného aj Rakúska ekonomická škola). Títo ju chápu ako definičný znak zdravej trhovej ekonomiky [3] - t.j. deflácia je mechanizmom udržiavania ekonomickej rovnováhy v oblasti ponuky a v dopytu. Koncept deflačnej špirály kritizujú prostredníctvom pripomienky, že nákup nemožno odkladať donekonečna (zjavné napríklad v prípade potravín). Obhajcovia deflácie odmietajú "strašenie defláciou" a tvrdia, že ceny sa defláciou len prispôsobujú potrebám trhu. Deflácia je fakticky stav zníženého dopytu po expanzívnej peňažnej výmene. Deflácia takto v ekonomike zmenšuje šírku špekulatívneho sektora, pomerne dobre a včas zachytáva špekulatívne ekonomické bubliny a deštruuje ich. Tým potenciálne zmierňuje nagatívne dôsledky ich neočakávaného kolapsu na ekonomiku. Deflácia spĺňa dôležitú sociálnu úlohu očisťovania ekonomiky a politiky od rozmanitých parazitov, ktoré profitovali na predchádzajúcej inflácii. [4] V nádväznosti na to dokáže deflácia očistiť trh od skostnatených ekonomických štruktúr a takto podnietiť kapitál k presunu do nových oblastí.
Postoje účastníkov trhu k deflácii[upraviť | upraviť zdroj]
Najväčšími odporcami deflácie bývajú zväčša komerčné banky, centrálne banky a štát. Tieto inštitúcie a subjekty sú vo svojom fungovaní totižto nastavené tak, že oproti iným účastníkom trhu prosperujú najviac za stavu miernej inflácie a najmenej za stavu deflácie. Centrálne banky potrebujú pre svoju existenciu infláciu a fungujúci úverový systém, príchod deflácie a kolaps úverového systému znamená koniec éry centrálnych bánk [5] Deflácia najviac odmeňuje držiteľov hotovosti a spotrebiteľov, lebo hodnota ich úspor s postupom času narastá. Deflácia nevyhovuje dlžníkom, lebo suma peňazí, ktorú musia vrátiť, sa postupom času zarába ťažšie, než to bolo v čase vzniku zadlženia. Deflácia je nevýhodná aj pre veriteľov, pretože sa im ťažšie vymáhajú dlhy od dlžníkov. Na základe tohoto princípu je deflácia riziková aj pre sporiteľov bánk. Banka - dlžník môže zbankrotovať a tak nebude schopná vyplatiť sporiteľovi - veriteľovi jeho hotovosť.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Robert J. Barro and Vittorio Grilli (1994), European Macroeconomics, chap. 8, p. 142. ISBN 0333577647
- ↑ Bank for International Settlements (BIS) Working Papers, No 152, Back to the future? Assessing the deflation record by Claudio Borio and Andrew J Filardo. Monetary and Economic Department, March 2004. ISSN 1020-0959 (print), ISSN 1682-7678 (online)
- ↑ Šíma, Josef: Deflace - definiční znak zdravé ekonomiky Year: 2002, Volume: 52, Issue: 10 Pages: 539-549
- ↑ mises.org JÖRG GUIDO HÜLSMANN: DEFLATION AND LIBERTY. AUBURN, ALABAMA. Copyright © 2008 Ludwig von Mises Institute. ISBN: 978-1-933550-35-0, page 43.
- ↑ http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=97502 http://finweb.hnonline.sk/c1-47548100-amerika-chysta-podvod-milenia-span-class-koment-akciovy-komentar-span Podvod milénia (Verzia z Hospodárskych novín pod formuláciou "Amerika chystá podvod milénia") od: Valér Demjan, TRIM Broker, a.s.