Referendum na Slovensku v roku 2015

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Politika na Slovensku

Coat of arms of Slovakia.svg

Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia

Prezident SR: Andrej Kiska
Predseda NR SR: Andrej Danko
Predseda vlády SR: Peter Pellegrini


Národná rada · Vláda

Politické strany v Národnej rade
SMER-SD · SaS · OĽaNONOVA
SNS · ĽSNS · SME RODINA
MOST – HÍD · #SIEŤ
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002

2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020

Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby:

1993 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019


Parlamentné voľby:
1990 · 1992 · 1994
1998 · 2002 · 2006
2010 · 2012 · 2016


Krajské voľby:
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017


Komunálne voľby:
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018


Európske parlamentné voľby:
2004 · 2009 · 2014 · 2019


Referendá:
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015

Zahraničná politika

Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Referendum na Slovensku v roku 2015 bolo referendum uskutočnené v sobotu 7. februára 2015[1] Po spočítaní všetkých okrskov bola účasť 21,41%. Referendum tak nebolo platné.[2]

Referendum obsahovalo tri otázky:

  1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?
  2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?
  3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?[3]

Štvrtá otázka: „Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. marcu 2014 priznané iba manželstvu a manželom – najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča?“ nebola uznaná Ústavným súdom.[4]

Petícia za referendum[upraviť | upraviť zdroj]

Organizácia Aliancia za rodinu začala 5. apríla 2014 v záhrade Prezidentského paláca so zberom podpisov na uskutočnenie referenda za ochranu rodiny. Petícia obsahovala otázky o definovaní manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, ustanovenie adopcie len pre heterosexuálne páry ako aj právna ochrana výnimočnosti manželstva.[5][6] Petícia požadovala aj otázku ohľadne povinnosti vzdelávania o sexuálnom správaní a eutanázie. Podľa aliancie sú všetky štyri otázky v súlade s Ústavou.[7] Konanie petície podporila ešte v marci 2014 aj Konferencia biskupov Slovenska.[8] Prezident Kiska počas svojej kampane pred prezidentskými voľbami v marci 2014 uviedol, že „bude preferovať“, aby sa referendum spojilo komunálnymi voľbami, ktoré sa mali konať (a konali sa) v novembri 2014.[9] Vyhradil si však požiadať Ústavný súd o posúdenie ústavnosti referendových otázok.[10] Hlasovanie o ľudskoprávnych otázkach nemožno vykonať.[10][11] Neskôr hovorca Aliancie kritizoval údajné porušenie tohto prísľubu.[12]

V júni 2014 Aliancia za rodinu oslovila listom viacerých starostov s prosbou o podporu pri zbieraní podpisov do referenda „napríklad vo forme zbierania podpisov na verejných priestranstvách obce, informovaním na obecných vývesných plochách, v miestnom rozhlase a na webstránke obce“.[11] Podľa viacerých právnych názorov je tento postup mimozákonný, Iniciatíva Inakosť podala podanie na Generálnu prokuratúru. Podľa názoru Ministerstva vnútra však zákaz platí len v čase pracovnej doby a pri výkone štátnej správy. Nevzťahuje sa na podporu petície na webových stránkach či v obecných novinách.[11] Hranica 300 000 podpisov mala byť presiahnutá v prvej polovici júla. Potrebných 350 000 podpisov organizátori očakávali koncom augusta 2014. Mottom zbierania podpisov bolo „Made by mama + tato“.[13] Petícia bola odovzdaná prezidentovi 27. augusta 2014.[14] 24. septembra prezidentská kancelária potvrdila, že z vyše 408 tisíc odovzdaných podpisov bolo 389 843 platných, 18 602 neplatných a 118 sporných.[15] Podľa The Economist petíciu podpísalo 8% občanov Slovenska.[16]

Podanie na Ústavný súd a reakcie[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom septembra 2014 prezident Andrej Kiska požiadal Ústavný súd o prehodnotenie ústavnosti otázok petície:„či otázky v petícii za vyhlásenie referenda o ochrane rodiny sú alebo nie sú v súlade s Ústavou SR; či sa týkajú alebo netýkajú základných práv a či referendum o týchto otázkach možno alebo nemožno vyhlásiť.“[14] Anton Chromík z Aliancie vyjadril sklamanie a „Stratégi[u] politikov a elít je taká, aby problém ochrany rodiny zahrali do stratena a Ústavný súd dlho nerozhodol.“[17] S krokom nesúhlasila ani katolícka cirkev. Arcibiskup Zvolenský povedal „Rozhodnutie prezidenta nás prekvapilo, no berieme ho na vedomie.“[17] Vyhlásil tiež, že „Je zrejmé, že inštitucionalizácia iných spôsobov správania sa jednotlivcov na úroveň rodiny, predstavuje zásadné narušenie spoločnosti v jej základoch.“[18] Kiskov krok uvítali zástupcovia LGBTI skupín: Martin Macko z Iniciatívy Inakosť povedal, že organizátori petície podviedli signatárov dvakrát „Raz, keď im povedali, že hlavnou hrozbou pre ich rodiny sú homosexuáli a druhýkrát, keď ich dôveru zneužili na presadzovanie protiústavnej a od začiatku márnej iniciatívy.“[19] Amnesty International Slovensko Kiskovo rozhodnutie víta. Podľa organizácie schválenie otázok „ovplyvní život jednej skupiny ľudí, čím vytvorí legitímny priestor pre diskrimináciu a môže viesť aj k odnímaniu práv ďalších skupín“.[19] Rozhodnutie prezidenta podporil aj Richard Sulík (SaS).[19] 24. septembra 2014 Ústavný súd potvrdil, že podnet prijal na „ďalšie konanie“.[20] 1. októbra 2014 začala iniciatíva Povedzme nie nezmyselnému referendu protestnú hladovku proti referendu.[21]

Nález Ústavného súdu[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident Kiska rozhodnutie Ústavného súdu dostal 21. novembra, po 78 dňoch.[1] Rozhodnutie bolo zverejnené 2. decembra 2014. Spolu so stanoviskom boli zverejnené aj dve odlišné stanoviská sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza.[22] Podľa sudcu Meszárosa v referende ide o charakter štátu, ľudské práva a základné slobody. Podľa neho Ústavný súd „neskúmal, či sa referendum netýka zraniteľných menšín v otázkach súvisiacich s identitou a s podstatou jednotlivých základných práv a slobôd.“[22] Podľa sudcu Orosza výklad nezahřňal ústavný princíp zákazu diskriminácie ani „prirodzeno-právne poňatie základných práv a slobôd spočívajúce v uznaní, úcte a rešpekte k prirodzeným právam človeka ako právam, ktoré sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“[22]

Vyhlásenie referenda[upraviť | upraviť zdroj]

27. novembra 2014 prezident Kiska referendum vyhlásil na 7. februára 2015.[1] Právnik Marián Giba pripomína, že ani keby referendum bolo platné, náležité zákony nemusia byť schválené parlamentom.[23] V decembri 2014 bola poslancami OĽaNO navrhnutá novela Ústavy ktorá by znížila kvórum na referendum z 50 na 20%. Návrh nebol schválený Národnou radou.[24]

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičná rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sociologičky Jarmily Filadelfiovej existuje veľa definícií rodiny: „Dnes pozorujeme zreteľný posun k pluralizácii rodinných foriem i noriem rodinného života. Teraz sa veľmi často hovorí o tradičnej rodine. Aj to je sociálny konštrukt. Tradičná rodina sa mení v priestore i v čase.“[25] Na Slovensku sa rodina menila v závislosti na období, či je mestská alebo vidiecka ako v jednotlivých regiónoch.[25] Podobne sa o tradičnej rodine vyjadril kňaz a teológ Tomáš Halík: „Tomu, kto by použil takéto spojenie, by som musel položiť otázku: Akú tradíciu máte na mysli, o akej dobe hovoríte? O kmeňových spoločenstvách a mnohoženstve v dobe, o ktorej hovorí Biblia? O rodine v antickom Grécku, kde boli v popredí erotické vzťahy medzi mužmi? O stredovekej rodine s ideálom rytierstva a galantnosti k dáme (ktorá spravidla nebola manželkou dotyčného)? O meštianskej patriarchálnej rodine 19. storočia v Európe? O súčasnej rodine? Rodina – jej štruktúra, chápanie, role muža a ženy, štýl výchovy detí a mnoho ďalších aspektov – sa radikálne premieňala v priebehu dejín v rôznych kultúrnych kontextoch.“[26]

Manželstvá[upraviť | upraviť zdroj]

Do júna 2014 Ústava obsahovala vetu „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ V júni 2014 bola Ústava novelizovaná a veta v nej znie „Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“[27] Podľa Aliancie za rodinu: „Ak by sme pripustili vznik homosexuálnych zväzkov a ich postavenie na roveň manželstva (čo sa môže stať vďaka európskym súdom), nebude existovať žiaden racionálny dôvod neumožniť rovnaké „práva“ alebo „služby“ akejkoľvek inej forme spolužitia ľudí (zväzky vnútri širších rodín, medzi troma osobami, štyrmi osobami...).“[28]

Adopcie[upraviť | upraviť zdroj]

Počas roku 2013 si deti adoptovalo 156 manželov a 17 jednotlivcov. Podľa zákona si „osamelí ľudia, ktorí na úrade povedia, že žijú sami, si môžu osvojiť dieťa „výnimočne““.[29] Podľa Natálie Blahovej z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny: „Na otázku, či homosexualita zohráva úlohu pri posudzovaní spôsobilosti záujemcu vykonávať pestúnsku starostlivosť alebo osvojenie, uvádzame, že ide o skutočnosť, ktorú treba brať do úvahy, ale na základe len tejto samotnej skutočnosti nemožno takúto osobu vylúčiť z procesu náhradnej starostlivosti. Osoba žiadateľa sa posudzuje komplexne.“[29] Bývalá sudkyňa a dnešná ombudsmanka Jana Dubovcová poznamenala: „Túto problematiku som riešila v úvode mojej sudcovskej kariéry. Pri rozhodovaní o osvojení som nikdy nezisťovala sexuálnu orientáciu žiadateľov o osvojenie, pretože by to bolo v rozpore s ich základnými právami, napríklad právom na ochranu súkromia“.[29] Iniciátor referenda Aliancia za rodinu tvrdí, že „Dvaja muži nemôžu nahradiť mamu, ani dve alebo tri ženy nenahradia dieťaťu otca.“[30] Podľa profesorky Susan Golombok (University of Cambridge[31]), spoluautorky štúdiu z Cambridge: „Nenašli sme žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil, že detské mužské alebo ženské vlastnosti by boli nejako ovplyvnené tým, že má dieťa za rodičov dvoch gejov alebo dve lesby“.[32]

Podľa štúdií Americkej psychologickej asociácie a University of Cambridge citovaných v Denníku N deti, ktoré vyrastali v homosexuálnych rodinách vyrastajú rovnako ako v heterosexuálnych. Viaceré tieto štúdie však boli spochybnené ako nedostatočne reprezentatívne, zameriavajúce sa prevažne na lesby alebo vychádzajúce z hodnotenia rodičov a nie potomkov, čo je hodnotené ako neobjektívne. Štúdia Marka Regnerusa, New Family Structures Study, ukazuje na rozdiely medzi deťmi z rôznych typov rodín. Ako najvhodnejší typ sa ukázala rodina pozostávajúca z rôznopohlavných rodičov v dlhodobom stabilnom zväzku, zatiaľ čo potomkovia rodičov v homosexuálnom zväzku vykazovali vyššiu nezamestnanosť, menšiu zamestnanosť na plný úväzok, častejšie myšlienky na samovraždu, nižšiu sebaidentifikáciu ako 100% heterosexuál, častejšie podvádzanie partnera, častejší výskyt sexuálne prenosných chorôb, častejšie vzťahy s príslušníkov rovnakého pohlavia a ďalšie.[33][34]

Sexuálna výchova[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti na školách nie je zavedený predmet sexuálna výchova. Téma sa vyučuje na hodinách etickej výchovy, biológie, občianskej náuky a triednických hodín.[35] Existuje prierezový predmet Výchova k manželstvu a rodičovstvu, ktorý nie je povinný. Každá škola však má jeho koordinátora.[35] Na otázku, či je učivo o sexuálnom správaní povinné, podľa Rie Gehrerovej z Denníku N: „Záleží na konkrétnom učiteľovi a koordinátorovi, v akom rozsahu a či vôbec tému do výučby zaradí. Na povinných predmetoch ako biológia a občianska náuka sa však môžu vyskytnúť témy ako antikoncepcia, prevencia pred sexuálne prenosnými ochoreniami či zdravotné a psychologické riziká striedania sexuálnych partnerov. Takéto témy však v školách obvykle zostávajú len ako diskusie, či prednášky.“[35] Na základných školách sa v biológii v siedmom ročníku preberá rozmnožovacia sústava, plánované rodičovstvo a antikoncepcia. Na materských školách sa sexualita nevyučuje.[35] Sexuológ Jozef Dúbravický považuje sexuálnu gramotnosť na Slovensku za „veľmi zlú“.[36]

Eutanázia[upraviť | upraviť zdroj]

Eutanázia sa v školských osnovách nenachádza.[35]

Predreferendová kampaň[upraviť | upraviť zdroj]

Kampaň v médiách[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2014 sa vyskytla otázka ako bude verejnoprávna RTVS postupovať pri prenose omší.[37] RTVS poskytuje v nedeľu priestor katolíckej a evanjelickej cirkvi. V čase kampane však nemôže vysielať reklamu na hlasovanie. Bude sa preto musieť dohodnúť s Konferenciou biskupov Slovenska a evanjelickou cirkvou na obsahu vysielania. Martin Macko z Iniciatívy Inakosť poznamenal: „My sa napríklad v rámci vyváženosti názorov už dlhodobo, no zatiaľ neúspešne snažíme, aby bola do programovej štruktúry zaradená aj relácia o LGBTI menšine“.[37] Prvé nepriame náznaky kampane boli už odvysielané začiatkom decembra v Slovenskom rozhlase.[37] V januári malo Rádio Regina odvysielať liturgiu slúženú kňazom Rastislavom Bakom. V kázni sa však vyskytla sporná pasáž.[38] RTVS trvalo na jej vystrihnutí, kňaz to odmietol a následne RTVS odmietlo omšu odvysielať.[39] Podľa hovorkyne RTVS Dominiky Šulkovej bola časť kázne „v rozpore s pravidlami vysielania RTVS pred referendom, hraničí podľa nášho názoru s takzvaným ´hate speech´ [...], ale aj s porušovaním slovenskej a medzinárodnej legislatívy”.[39] Podľa prešovského gréckokatolíckeho arcibiskupa Jána Babjaka ide o porušenie „slobody slova, náboženskej slobody a neadekvátny zásah do práv národnostných menšín”.[39] Námestník generálneho prokurátora pre trestný úsek Peter Šufliarsky mal 27. januára vydať pokyn na preskúmanie kázne. Je podozrenie, že kňazovo vyjadrenie je trestným činom.[40] V nedeľu 1. februára v kostoloch Slovenska kňazi čítali pastiersky list, ktorý hovoril o referende.[41] Omšu z Kostola svätej rodiny v Petržalke mala vysielať RTVS.[42]

TV spoty[upraviť | upraviť zdroj]

Reklamný spot Aliancie odmietli v januári 2015 vysielať TV Markíza, TV JOJ aj verejnoprávna RTVS. Klip mal nabádať proti adopciám homosexuálnymi pármi.[43] Riaditeľ Markízy Matthias Settele v odôvodnení napísal: „Rozhodli sme sa neponúkať špeciálne reklamné bloky na komunikáciu referenda ani pre podporovateľov, ani pre aktivistov, ktorí sú proti. Zatiaľ čo organizátori referenda sú pripravení tému komunikovať, ľudia s iným názorom zvyčajne nie sú organizovaní tak, aby dokázali zaplatiť reklamné spoty prezentujúce alternatívne postoje“.[44] „RTVS vo svojom vysielaní vyčlení priestor na podrobné informovanie, ako aj diskusie o otázkach, ktoré sú predmetom referenda,” uviedla verejnoprávna televízia.[44] TA3 zadávateľom nebola oslovená.[44] Spot bol považovaný za kontroverzný, nemal realisticky popisovať proces adopcie.[45][46] Hovorca Aliancie Peter Kremský to vysvetlil takto: „Od spotu nemožno očakávať, že bude presným opisom faktov, vždy je zjednodušujúci.“[45] Za účinkovanie v spote bola kritizovaná moderátorka verejnoprávnej RTVS Natália Žembová.[47] Podľa vlastného vyjadrenia: „V štatúte RTVS stojí, že ako moderátorka nesmiem robiť reklamu, a toto reklama nebola. Nesmiem ju robiť na nejaký produkt alebo službu, a toto nebol produkt ani služba. Nie je to reklama a ani politická reklama. Neporušila som zmluvné podmienky s RTVS ani nič podobné. Z televízie sa mi zatiaľ nikto neozval, takže predpokladám, že oni s tým problém mať nebudú. Bohužiaľ, väčší problém ako môj zamestnávateľ s tým majú médiá. Pozrite sa – nikde som sa nevyzliekla, nerobila som reklamu ani na drogy, ani na prostriedky na podporu erekcie a podobné veci. Nepovedala som nič zlé a ani nič hanlivé – dokonca v klipe neodsudzujem ani homosexuálov samotných. Sama mám priateľov homosexuálov, nesmierne si ich vážim, sú to skvelí ľudia. Sú to kvalitní a hodnotní ľudia ako my. Nie je pravda, že by som ich tým klipom nejako odsudzovala. Chcela som ním iba povedať, že si vážim rodinu ako uholný kameň spoločnosti. A jednoducho bez rodiny – otca a mamy – by tu nebol ani jeden z nás.“[47] Spot zverejnil kresťanský web postoy.sk.[48] Od 21. januára ho bude vysielať katolícka televízna stanica TV LUX. Podľa jej hovorkyne “TV LUX nevidí problém v ich odvysielaní, nakoľko spĺňajú zákonné normy Slovenskej republiky.”[49] TV LUX reklamu uverejní 250-krát bez finančnej odmeny, “Priestor na vysielanie spotu vyčlenil jeden z vlastníkov TV LUX – Konferencia biskupov Slovenska,” vysvetlila hovorkyňa.[49]

V januári 2015 sa objavil druhý televízny reklamný spot. Zobrazuje mužskú dvojicu dotýkajúcu sa chlapca ktorému sa to nepáči. K spotu sa Aliancia za rodinu neprihlásila.[50]

Kampaň v rádiách[upraviť | upraviť zdroj]

Pastiersky list z 1. februára vysielalo kresťanské Rádio Lumen.[51] Klip Aliancie za rodinu vysielajú Fun rádio, Rádio SiTy, a Rocková republika.[52]

Bilbordová kampaň[upraviť | upraviť zdroj]

V januári sa tiež objavili bilbordy s fotografiou pápeža Františka. Ku kampani sa nikto nepriznal, Aliancia za rodinu a Konferencia biskupov Slovenska odmietli účasť. Na použitie podobizne pápeža treba súhlas Svätej stolice.[53]

Začiatkom februára sa objavila bilbordová kampaň proti referendu. Na plagátoch boli slogany „JBM Alianciu za RDN“ a požiadavka na odluku cirkvi od štátu. Reklamu zadala skupina podnikateľov, ktorí si želali ostať v anonymite. Jedna z reklamných spoločností sa rozhodla bilbordy prelepiť, ostatné bilbordy by však mali ostať na svojich miestach. Kampaň zároveň ponúka tričká s rovnakým sloganom.[54][55]

Ďalšie kampane[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa informácií Denníka N sa kampaň zameriava aj na školy. „Dcéra prišla zo školy s tým, že keď nepôjdem na referendum, budú chodiť gejovia a lesby do kompletných rodín a budú si z nich brať deti,“ hlásila matka zo Spišskej Novej Vsi.[56] Aktivitu vyvíjajú aj cirkevné školy. KBS však odmieta inciatívu: „Konferencia biskupov Slovenska v tomto smere však nekoordinuje nijakú iniciatívu. Ponúkli sme jedine materiály na duchovnú podporu referenda – deviatnik, modlitbu a texty adorácie, ktoré môže použiť každý, kto ich pokladá za vhodné“.[56]

Vo februári sa vyskytli aj prípady použitia miestnych rozhlasov. V niektorých prípadov hovorili o hrozbe väzenia pre rodičov odmietajúcich sexuálnu výchovu detí.[57] Aliancia ponúka spoty na svojej stránke. Odporúča tiež objednanie volebných urien do domovov dôchodcov.[57]

Aliancia za rodinu zriadila infolinku kde bude poskytovať svoje informácie o referende.[58]

Začiatkom februára sa v schránkach v mnohých mestách objavil list od suseda Tomáša Bieleka. V skutočnosti však leták financoval Inštitút Leva XIII. a distribuovala Slovenská pošta. Inštitút na kampaň pre Alianciu za rodinu vyzbieral vyše 11 000 €.[59] Podľa informácií denníka Pravda mohla kampaň stáť 50 000 € pokiaľ sa predpokladá doručenie do každej z takmer dvoch miliónov schránok na Slovensku.[60]

Kampaň Aliancie za rodinu[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa údajov z januára 2015 chce Aliancia za rodinu na kampaň minúť 110 000 €. Chce použiť bilbordy a televízny spot. Podporovatelia Aliancie nosia na oblečení biele stužky.[45] Koncom januára 2015 Aliancia za rodinu avizovala, že na kampaň potrebuje ešte 36 000 €.[61] Koncom januára 2015 Ministerstvo vnútra oznámilo, že preveruje financovanie Aliacie, je podozrenie, že Aliancia na svojej stránke zavádzala o vyhlásení verejnej zbierky.[62]

Názory LGBT komunity[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže na platnosť referenda je nutné 50% kvórum, zástancovia práv LGBTI komunity odporúčajú neúčasť na referende.[63] Na internetových fórach a sociálnych sieťach vznikajú skupiny odporcov, na neúčasť vyzýva aj občianska iniciatíva Povedzme nie nezmyselnému referendu. Mimovládne ľudskoprávne organizácie sa rozhodli neplytvať peniaze na kampaň, v presviedčaní sa rozhodli ostať pri internetových fórach a sociálnych sieťach.[16] Dobrovoľníci tímu Pride Dúhové Košice spustili začiatkom januára informačný web Proti referendu – Proti nenávisti vyzývajúci k neúčasti.[64][65] Vznikli aj ďalšie kampane a udalosti na sociálnych sieťach.[64]

V januári 2015 zástupcovia LGBT komunity oznámili, že sa nebudú zúčastňovať diskusií s Alianciou za rodinu v TA3 a STV ako plánovali.[66][67] Podľa spoločného vyhlásenia piatich mimovládnych organizácií „Kampaň k referendu podľa nášho názoru znemožňuje slušnú diskusiu a obmedzuje sa len na opakovanie mnohokrát vyvrátených lží a poloprávd“.[67] Podľa Martina Macka z Iniciatívy inakosť „Nemá význam diskutovať s ľuďmi argumentujúcimi názormi, ktoré odborníci opakovane vysvetlili a vyvrátili“.[66] Podľa neho tiež referendum neprinesie žiadnu zmenu ani keby ľudia hlasovanie nie.[66] Podľa Romany Schlesinger (SaS): „Odstúpením z tejto diskusie dávame najavo, že pre nás nie sú partnermi do diskusie a ani my nie sme partnermi do diskusie pre nich“.[67] Protireferendoví aktivisti spustili v posledný januárový týždeň internetový portál nejdeme.sk kde chcú uvádzať postoje známych osobností k referendu. Zároveň budú na portáli prezentovať svoj postoj a argumenty.[68] Proti referendu sa vyjadrila aj riaditeľka Amnesty International Slovensko Jana Malovičová: „Myslím, že hlasovať o ľudských právach nie je v poriadku. Ja na referendum nepôjdem.“[68] a Kálmán Petőcz z Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku: „V tomto referende ide o to, či bude demokratický inštitút referenda použitý na postupné podkopávanie samotnej demokracie. Väčšinový názor ešte nemusí byť pravdivý ani spravodlivý. Dnes je obetným baránkom referendovej kampane jedna menšina, zajtra to môžu byť oní“.[68] Podľa Jany Jablonickej Zezulovej z Iniciatívy Inakosť: „Aj keby bolo referendum platné, nezmení súčasný stav. Manželstvo bude aj po referende v ústave zadefinované ako zväzok muža a ženy, deti, ktoré dnes z rôznych dôvodov nemajú matku alebo otca, ich nebudú mať ani po referende. Rodičia budú mať v prípade, ak nesúhlasia so spôsobom alebo niektorou z metód vyučovania, právo svoj názor odkonzultovať s vedením školy“.[69]

Názory a reakcie[upraviť | upraviť zdroj]

Prezidentove vyhlásenia[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident Andrej Kiska ešte v novembri 2014, tesne po vyhlásení referenda, oznámil, že na prvé dve otázky bude odpovedať áno, na tretiu nie. Prezident bol za tento krok kritizovaný ústavnými právnikmi aj LGBT aktivistami.[70] Na pravidelnom stretnutí prezidenta s predstaviteľmi cirkví v januári 2015 prezident Andrej Kiska uviedol: „Dovoľte mi povedať, že si osobne myslím, že rovnakým spôsobom môžete prispieť nielen k tomu, s akým výsledkom sa skončí februárové referendum, ale aj s akým pocitom z neho naša spoločnosť vyjde ako celok. Ako občan, aj ako prezident som presvedčený, že v živote nie je dôležitý iba výsledok, ku ktorému dospejeme, ale aj spôsob, akým k nemu dospejeme. Želal by som si, aby spôsob, akým občania a voliči dospejú k výsledku, nech bude akýkoľvek, nezanechal rany na ľuďoch a na schopnosti Slovenska a jeho občanov diskutovať a počúvať sa navzájom. Aby sa argumentovalo úctivo a pravdivo, aby sme nevyšli z referenda rozdelení na nepriateľské tábory. Aby sa kvôli tejto téme dokonca nerozpadávali priateľstvá. A aby sme potom boli schopní na Slovensku pokračovať aj v diskusii o viacerých podstatných príčinách rozpadu rodín, o spoločenskom a sociálnom postavení neúplných rodín a opustených detí – a nástojčivejšie pomenovať veci, ktoré môže ovplyvniť štát.“[71][72]

Reakcie politikov[upraviť | upraviť zdroj]

  • premiér Robert Fico (Smer-SD) účasť na referende podporil, nepovedal však ako bude hlasovať, témy nepovažuje za „životne dôležité otázky Slovenska“. Zároveň povedal, že sa „niečo pripravuje“ v postavení homosexuálnych párov.[73] Vo februári Fico povedal, že povinnosťou vlády je „uľahčiť párom rovnakého pohlavia praktické stránky života“.[74]
  • bývalá premiérka Iveta Radičová poznamenala, že diskusia k referendu „nie je o problémoch rodiny“, „Naopak, vyplavilo to všetok hnus, ktorý si viem len predstaviť... Vyplavili sa pudy a špina, to nemá s rodinou nič spoločné,“ vyhlásila.[75]
  • poslanec NR SR Ján Figeľ (KDH) považuje homosexuálov za „plnohodnotných ľudí“. Manželstvo chce prenechať heterosexuálnym zväzkom, partnerstvá homosexuálov by chcel riešiť novelizáciou Občianskeho zákonníka.[76]
  • bývalý poslanec NR SR Radoslav Procházka (#SIEŤ) pre denník SME vyhlásil, že sa referenda zúčastní, ale na druhú otázku (osvojovanie) odpovie „podľa presvedčenia, že deťom je lepšie v akejkoľvek domácnosti, kde sa ľudia majú radi, ako v detskom domove“[77]
  • poslanec NR SR Béla Bugár (MOST – HÍD) sa podľa vyjadrenia pre SITA referenda zúčastní, a podľa denníka SME bude hlasovať za[77], zároveň ale referendum považuje za polarizuúce spoločnosť[78]
  • poslanci Európskeho parlamentu za Slovensko (voľby do EP 2014):
    • Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD/S&D) sa vyjadrila, že považuje referendum „za principiálne nemorálne“ a „zasievanie nenávisti voči určitej skupine ľudí v spoločnosti“[79]
    • Boris Zala (Smer-SD/S&D) sa podľa vyjadrenia pre SITA na referende nezúčastní a súčasnú legislatívnu úpravu záležitostí obsiahnutých v referende považuje za „dostatočnú a zodpovedajúcu súčasnému spôsobu premýšľania v slovenskej spoločnosti“[79]
    • Eduard Kukan (SDKÚ-DS/EPP) sa vyjadril, že si síce váži rodinné hodnoty, ale hlasovania v referende sa nezúčastní a svoj postoj ďalej nešpecifikoval[79]
    • Ivan Štefanec (SDKÚ-DS/EPP) sa referenda zúčastní a podľa svojho vyjadrenia bude „hlasovať podľa svojho svedomia a hodnôt, ktoré sú založené na ochrane rodiny“[79]
    • Miroslav Mikolášik (KDH/EPP) a Anna Záborská (KDH/EPP) sa jednoznačne vyjadrili za súhlas s otázkami referenda a svoju účasť potvrdili[79]
    • József Nagy (MOST – HÍD/EPP) potvrdil svoju účasť na referende, označil otázky za nezhoršujúce postavenie ani neznižujúce nikoho práva a zároveň dodal, že „to posunie politiku rodiny do popredia a dúfam, že neostaneme len pri slovách“[79]
    • Pál Csáky (SMK-MKP/EPP) vyjadril nerozhodný postoj voči účasti na referende a obavy, že referendum bude pre silné polarizovanie spoločnosti skôr kontraproduktívne[79]
    • Richard Sulík (SaS/ECR) vyzval k neúčasti na referende, ktoré označil za „tak zbytočné, že nerobí vôbec nič,“ pretože „právny stav, aký máme dnes, zostane rovnaký bez ohľadu na to, či referendum bude úspešné alebo nie.“[80]
    • Jana Žitňanská (NOVA/ECR) sa (v októbri 2014) vyjadrila, že sa zúčastní na referende a bude „hlasovať v súlade s mojimi dlhoročne verejne známymi postojmi“[81]
    • Branislav Škripek (OĽaNO/ECR) pre SITA povedal, že súhlasí so všetkými otázkami v referende a považuje za dôležité, aby deti boli chránené pred „vplyvom nezmyselných záverov rodovej ideológie“[79]

Reakcie politických strán[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom januára väčšina parlamentných strán účasť na referende odporúča. Len KDH odporúča hlasovať áno na všetky tri otázky.[82]

  • "KDH vyzýva svojich členov, sympatizantov a ľudí dobrej vôle, ktorým záleží na ochrane a podpore manželstva a rodiny, aby sa zúčastnili na referende a na všetky tri otázky odpovedali kladne,“.[82]
  • Strana NOVA prijala na sneme v Trnave (24. januára) uznesenie, v ktorom odporúča svojim členom a sympatizantom zúčastniť sa referenda. Vo svojom stanovisku zároveň vyzvala podporovateľov a odporcov aby viedli „kultivovanú diskusiu, kde by viac zaznievali vecné argumenty a menej osobné útoky a urážky.“[83]
  • MOST – HÍD odmieta dať záväzné odporúčanie svojim členom či sympatizantom, z dôvodu, že referendum rieši „otázky vnútorného a morálneho presvedčenia“[77]
  • OĽaNO podľa svojho hovorcu Dana Mitasa vyzýva občanov, aby v referende hlasovali, samotné hnutie je ale podľa vyjadrení svojich poslancov názorovo rozdelená. Zatiaľ čo predseda hnutia Igor Matovič a predseda poslaneckého klubu v NR SR Richard Vašečka (rovnako ako aj poslanec v EP Branislav Škripek[79]) súhlasia s otázkami v referende, podľa poslanca NR SR Jozef Viskupič sa o ľudských právach sa nemá hlasovať.[77]
  • SaS verejne vyzvala svojich členov a sympatizantov k neúčasti[77] Začiatkom februára strana vyhlásila, že celý poslanecký klub sa referenda nezúčastní.[84]
  • SDKÚ-DS akceptuje účasť aj neúčasť na referende[77], podľa neskorších správ podporujú účasť.[82]
  • Strana SKOK 21. januára oznámila, že spustí kampaň, ktorá bude na internete a bilbordoch odporúčať neúčasť na referende. Na kampaň minú 50 000 €. „Zúčastniť sa nadchádzajúceho referenda a akokoľvek odpovedať na položené otázky by znamenalo pripustiť, že väčšina má právo nerešpektovať a nemať v úcte osobný a rodinný život menšiny. Preto sa referenda nezúčastníme, a vyzývame aj občanov Slovenska, aby ho svojou účasťou nepodporili,“ vyhlásila strana.[85]
  • SNS a SMK-MKP referendum podporili aj organizačne a odporúčajú zúčastniť sa na hlasovaní[77]
  • Z marginálnych politických strán referendum explicitne podporili Magnificat Slovakia (katolícka strana),[86] Ľudová strana Naše Slovensko (kryptofašistická strana). Naproti tomu účasť na referende odmietli krajne ľavicové (komunistické) strany KSS[87] a VZDOR – strana práce,[88] ktoré z ohrozenia rodiny obviňujú ekonomický liberalizmus.

Náboženské vyjadrenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pápež František povzbudil 22. januára na bohoslužbe v Ríme Slovákov k odvahe pri podpore rodiny.[89] Začiatkom februára František počas generálnej audiencie znovu oslovil slovenských pútnikov: „Pozdravujem slovenských pútnikov a prostredníctvom nich chcem vyjadriť moju podporu cirkvi na Slovensku, povzbudiac všetkých pokračovať v zápase na obranu rodiny, životodarnej bunky spoločnosti“.[90]
  • Konferencia biskupov Slovenska k účasti vyzvala už v decembri 2014.[91] Referenda sa nezúčastní kňaz Anton Srholec. „Život je posvätný a drahý, ale tá druhá strana dosť veľa vyskakuje, skôr som zdržanlivý. Bol by som za to, aby sa jedni aj druhí navzájom neprovokovali, aby sa konflikty nevytvárali, ale miernili. Ľudia, ktorí majú aj inú orientáciu, si to musia skromne niesť, ako si nesie niekto svoje postihnutie fyzické alebo mentálne, tak nesmieme veľa vyskakovať. Nie je dôležité, akú má niekto orientáciu, ale čo vytvára a čo dáva na stôl spoločnosti“.[92]
  • V nedeľu 1. februára bol v kostoloch čítaný pastiersky list, omšu vysielalo aj kresťanské Rádio Lumen. Z omše odišli na protest traja ľudia.[51]
  • kardinál Ján Chryzostom Korec účasť na referende podporil: „Zachovávanie toho Božieho poriadku je na zachovávanie zdravého národného života a je to aj základ pre zachovávanie a obranu zdravého štátneho života v Slovenskej republike“.[93]
  • Tomáš Halík háji manželstvo ako zväzok muža a ženy. Registrované partnerstvá ako prostriedok právnej ochrany pre homosexuálne páry nevylučuje, neohrozujú rodinu.[26] Adopcie homosexuálnymi pármi považuje za „príliš riskantné experimentovanie“, otázka sexuálnej výchovy by „určite mala zahŕňať etické aspekty a rešpektovať náboženské cítenie rodín, ale bolo by nezodpovedné nechať sexuálne poučenie vrátane ochrany pred pohlavnými chorobami na rodičoch“.[26]
  • Zbor biskupov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania účasť odporučil. Generálny biskup Miloš Klátik povedal: „Ja pôjdem, budem hlasovať trikrát áno. Som za kresťanské hodnoty a celé referendum vnímam ako vyjadrenie prorodinného vzťahu“.[91]
  • Presbyterstvo Evanjelického cirkevného zboru Bratislava Staré mesto sa znepokojuje nad situáciou v spoločnosti ohľadom referenda a je presvedčené, „že aktivity, propagácia, ako aj obsahová náplň tejto kampane sú vyjadrením nepochopenia a zneužívania kresťanských princípov a viery”. Význam cirkví vidí v „napomáhaní pokojného spolužitia” a vyzýva k láske k marginalizovaným členom spoločnosti.[94]
  • Referendum nepodporilo ani 18 teológov z akademického prostredia zväčša evanjelických cirkví[95][96]
  • Podľa hovorkyne Lucie Kollárovej Ústredný zväz židovských náboženských obcí reprezentuje na Slovensku rôzne smery judaizmu, ktoré nemajú na niektoré etické otázky úplne rovnaké názory. Preto sa Ústredný zväz židovských náboženských obcí k týmto otázkam nevyjadruje“.[91]

Názor obmudsmanky[upraviť | upraviť zdroj]

Ombudsmanka Jana Dubovcová sa k účasti na referende vyjadrila takto: „Nemá zmysel, aby som sa na referende zúčastnila a prispela k jeho platnosti.”[97] Nepociťuje obavy o tradičnú rodinu. Na margo adopcií povedala: „Ak štát výnimočne dovoľuje iným osobám osvojenie dieťaťa, tak podmienky platia pre všetkých jednotlivcov rovnako. Sexuálna orientácia uchádzačov o osvojenie z právneho hľadiska nehrá žiadnu rolu.”[97]

Sociológ o referende[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sociológa Michala Vašečku v referende „budeme hlasovať predovšetkým o tom, ako sa ďalej bude vyvíjať slovenská spoločnosť, o tom, či si udrží svoj sekulárny svetský charakter, alebo sa postupnými krokmi budeme posúvať smerom k čoraz viac prítomnému náboženskému štátu.“[98]

Výzvy zo strany štátnych úradov[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2014 vojenský ordinár František Rábek a pplk. Marian Bodolló, generálny duchovný OS a OZ SR zverejnili na stránkach Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v ozbrojených silách a ozbrojených zbrojov Slovenskej republiky výzvu na účasť v referende a „zachovania prirodzenej rodiny a manželstva, ako aj práva rodičov na výchovu svojich detí podľa svojho presvedčenia“.[99] Výzva bola zverejnená aj na oficiálnom webe Ministerstva obrany.[100] Neskôr sa však ministerstvo od výzvy dištancovalo: „Ministerstvo obrany SR nevyzýva príslušníkov Ozbrojených síl SR, ani zamestnancov rezortu obrany k účasti na pripravovanom referende o manželstve a rodine. Ide o nesprávnu interpretáciu výzvy vojenských duchovných, ktorí ju zverejnili na webovom portáli Ordinariátu OS a OZ SR a Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR.“[101]

Prieskumy[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa prieskumu Eurobarometra 2008 bola podpora manželstiev homosexuálov v tom roku v 44%, na Slovensku 19%. Podpora adopciám bola 32%, na Slovensku 12%.[102]

V prieskume organizovanom agentúrou FOCUS pre Iniciatívu Inakosť v júli 2012 v porovnaní s predošlými rokmi podpora registrovaných partnerstiev na Slovensku stúpa. V roku 2008 bolo za 42%, v roku 2009 45% a v roku 2012 47% respondentov.[103] V júli 2014 boli zverejnené výsledky prieskumu agentúry Polis s použitím navrhovaných otázok referenda.[104] S tézou jedinečnosti heterosexuálneho manželstva súhlasilo 78,4 % respondentov (odpovede áno a skôr áno ako nie), so znemožnením adopcií neheterosexuálnym párom súhlasilo 65,1 %, s ochranou manželstva muža a ženy 63,0 % a s nevynucovaním účasti na vyučovaní sexuálnej výchovy a eutanázie súhlasilo 44,8 % oslovených respondentov.[10] Podľa sociologičky Zory Bútorovej treba výsledky brať s rezervou. Referendum totiž nemusí byť platné, nemusí dosiahnuť nadpolovičnú účasť.[104]

Podľa prieskumu agentúry FOCUS pre denník SME konanom koncom januára 2015 70% respondentov považuje sexuálnu výchovu za užitočnú, 23% za škodlivú.[105] S manželstvom len pre heterosexuálne páry súhlasí 85% voličov.[106] Adopcie by neheterosexuálnym párom neumožnilo 74% účastníkov prieskumu.[107] Vo vekovej kategórii 18 až 24 ročných adopcie odmieta 66% respondentov.[108]

Porovnanie situácie s európskymi krajinami[upraviť | upraviť zdroj]

  • Česko umožňuje registrované partnerstvá homosexuálných párov na základe zákona č. 115/2006.[109] Za šesť rokov bolo uzavrených 1 390 partnerstiev, z toho bolo rozviazaných 132, čím vykazujú menšiu rozvodovosť ako manželstvá heterosexuálnych párov. Podľa oslovených odborníkov dôvodom je, že uzavretie registrovaného partnerstva ľudia viac rozmýšľajú, a na vine má byť tiež absencia prorodinnej politiky, kvôli ktorej významné množstvo heterosexuálnych párov uprednostňuje trvalé spolužitie mimo manželstva.[110]
  • Rakúsky Ústavný súd zrušil v januári 2015 zákaz adopcie pre homosexuálne páry. Tamojšie páry tak môžu adoptovať nielen dieťa jedného z partnerov, ale aj cudzie deti.[111][112]
  • Chorváti v ústavnom referende 1. decembra 2013 rozhodli o dodatku k Ústave, že "„manželstvo môže byť uzatvorené jedine medzi jedným mužom a jednou ženou“".[113] V júni 2014 chorvátsky parlament schválil registrované partnerstvá pre homosexuálne páry. Adopcie detí nepovoli.[114]
  • v Maďarsku podľa Pravdy „existuje inštitút, ktorý je podobný registrovanému partnerstvu. Štatút druha a družky je tam rozšírený aj na páry rovnakého pohlavia.“[115]
  • Poľský parlament v roku 2013 neschválil registrované partnerstvá.[102]
  • Prvou krajinou povoľujúcou sobáše homosexuálov bolo Holandsko v roku 2000.[102] K 1. januáru 2015 sú sobáše možné aj v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Portugalsku, Španielsku, Švédsku, Spojenom kráľovstve (okrem Severného Írska) a od 1. januára aj v Luxembursku. Platnosť zákona vo Fínsku je nastavená od 1. januára 2017.[116] V Írsku sa má v máji 2015 konať referendum o otázke manželstva, registrované partnerstvá sú už dovolené a manželstvá majú podporu 71% respondentov.[116]

Organizácia referenda[upraviť | upraviť zdroj]

Hlasovacia miestnosť

12. januára 2015 prvý raz zasadala Ústredná komisia pre referendum. Jej členovia boli zástupcovia parlamentných strán a petičného výberu. Do funkcie predsedu bol vyžrebovaný Peter Mach (KDH), za podpredsedov Martin Poliačik (SaS) a podľa zákona minister vnútra Robert Kaliňák (SMER-SD) a predsedníčka Štatistického úradu SR Ľudmila Benkovičová. Komisia bola Štatistickým úradom a Ministerstvom vnútra informovaná o prípravách referenda.[117] Koncom januára 2015 Ministerstvo vnútra avizovalo založenie informačnej telefonickej linky, ktorá bude „poskytovať informácie týkajúce sa práv a povinností občanov alebo organizačného zabezpečenia referenda“.[118] 20. januára sa uskutočnila prvá skúška, druhá skúška sa konala 3. februára. Celkovo na referende bude pracovať okolo 660 pracovníkov.[119] V súvislosti s referendom Štatistický úrad posilnil zabezpečenie svojej stránky proti hakerom: „Sme si vedomí možnosti, že vzhľadom na polarizáciu spoločnosti v súvislosti so samotným referendom, je možné očakávať útoky a aj spochybňovanie výsledkov,“ uviedla predsedníčka úradu Ľudmila Benkovičová.[119] „Výsledky referenda budú členovia Odborných sumarizačných útvarov (OSÚ) sumarizovať z 4942 okrskov v 2926 obciach, mestách, respektíve mestských častiach“.[119]

O hlasovací preukaz bolo treba požiadať do 5. februára na obecnom úrade trvalého bydliska.[120] Hlasovací lístok bol platný aj pri vyjadrení sa len k jednej z troch otázok.[121] Referenda sa mali právo zúčastniť aj slovenskí občania s trvalým pobytom v zahraničí.[122]

Výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Účasť[upraviť | upraviť zdroj]

Účasť na referende
Zapečatená prenosná hlasovacia schránka použitá pri referende

Po odovzdaní všetkých zápisníc bola celková účasť 21,41%.[2] Referendum by bolo platné ak by sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina voličov.[122][123] Zároveň musela aspoň jedna z troch otázok mať aspoň jednu z dvoch odpovedí nad 50%.[122] Najvyššia účasť bola v obvode Námestovo: 51,82% (zároveň tiež jediný obvod s nadpolovičnou účasťou), najnižšia v obvode Dunajská Streda: 7,64%.[124]

Prvá otázka[upraviť | upraviť zdroj]

Na prvú otázku „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“ odpovedalo kladne 94,50% voličov, záporne 4,13% a neplatných hlasov bolo 1,36%.[125] Najvyšší podiel kladných odpovedí bol v obvodoch Námestovo: 97,67%, Stará Ľubovňa 97,32%, Vranov nad Topľou 96,92%, Bardejov 96,84%, Stropkov 96,69%. Najviac záporných odpovedí v obvodoch: Dunajská Streda 11,52%, Komárno 9,97%, Rimavská Sobota 9,01%, Rožňava 8,43 a Lučenec 7,47%.[126]

Druhá otázka[upraviť | upraviť zdroj]

Na druhú otázku „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“ odpovedalo kladne 92,43%, záporne 5,54% a neplatných hlasov bolo 2,01%.[125] Najvyšší podiel kladných odpovedí bol v obvodoch Námestovo: 96,99%, Stará Ľubovňa 96,12%, Vranov nad Topľov 95,73%, Stropkov 95,06% a Dolný Kubín 95,04%. Najviac záporných odpovedí v obvodoch: Dunajská Streda 13,12%, Rimavská Sobota 12,67%, Rožňava 11,62%, Komárno 11,59% a Lučenec 10,23%.[127]

Tretia otázka[upraviť | upraviť zdroj]

Na tretiu otázku „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?“ odpovedalo kladne 90,32%, negatívne 7,34% a neplatných hlasov bolo 2,33%.[125] Najvyšší podiel kladných odpovedí bol v obvodoch Námestovo: 96,35%, Stará Ľubovňa 95,04%, Vranov nad Topľov 94,61%, Dolný Kubín 94,06% a Bardejov 93,77%. Najviac záporných odpovedí v obvodoch: Rimavská Sobota 16,13%, Rožňava 15,84%, Dunajská Streda 15,83%, Komárno 13,87% a Lučenec 12,84%.[128]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Prezident SR vyhlásil referendum 7. februára 2015 [online]. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, 27.11.2014, [cit. 2014-11-27]. Dostupné online.
  2. a b DEBNÁR, Ján. Výsledky referenda o rodine 2015: neplatné pre nízku účasť [online]. N Press, 07.02.2015, rev. 2015-02-08, [cit. 2015-02-08]. Dostupné online.
  3. Kiska vyhlásil referendum o ochrane rodiny, bude 7. februára [online]. Perex, 27.11.2014, [cit. 2014-11-27]. Dostupné online.
  4. Kiska vyhlásil referendum o rodine, bude mať tri otázky [online]. 27.11.2014, [cit. 2015-01-05]. Dostupné online.
  5. Aliancia za rodinu zbiera podpisy za referendum o manželstve [online]. SITA, 05.04.2014, [cit. 2014-08-04]. Dostupné online.
  6. Chronológia udalostí súvisiacich s referendom o ochrane rodiny [online]. TASR, 30.01.2015, [cit. 2015-02-03]. Dostupné online.
  7. Je referendum NUTNÉ? [online]. Aliancia za rodinu, [cit. 2014-08-04]. Dostupné online.
  8. Konferencia biskupov Slovenska podporuje petíciu za referendum o manželstve [online]. Aliancia za rodinu, 06.03.2014, [cit. 2014-08-04]. Dostupné online.
  9. Kiska je za to, aby sa referendum o ochrane rodiny spojilo s voľbami [online]. TASR, 25.03.2014, [cit. 2015-03-22]. Dostupné online.
  10. a b c DURDOVANSKÝ, Michal. Adopcie detí homosexuálnymi pármi neprekážali tretine. SME, 08 2014, roč. 22, čís. 177, s. 2. ISSN 1330-440X.
  11. a b c BALÁŽOVÁ, Daniela. Do sporného referenda zatiahli aj obce [online]. Perex, 14.08.2014, [cit. 2014-08-15]. Dostupné online.
  12. Slovenskem hýbe referendum za rodinu [online]. Český rozhlas, 13.09.2014, [cit. 2015-03-22]. Dostupné online.
  13. BALÁŽOVÁ, Daniela. Aliancia za rodinu má 300-tisíc podpisov proti homosexuálnym zväzkom [online]. TASR, 13.07.2014, [cit. 2014-08-15]. Dostupné online.
  14. a b Prezident Andrej Kiska sa obrátil na Ústavný súd SR [online]. Kancelária prezidenta SR, 03.09.2014, [cit. 2014-09-04]. Dostupné online.
  15. Kresťania splnili podmienku, na referendum majú dosť podpisov [online]. Petit Press, 24.09.2014, [cit. 2014-09-24]. Dostupné online.
  16. a b KRBATOVÁ, Lucia. Na kampaň pred referendom má peniaze len aliancia [online]. Perex, 13.01.2015, [cit. 2015-01-15]. Dostupné online.
  17. a b MIKUŠOVIČ, Daniel. Kiska podráždil cirkev, dal referendum na Ústavný súd [online]. Petit Press, 2014-09-03, [cit. 2014-09-04]. Dostupné online.
  18. Vyhlásenie predsedu KBS k rozhodnutiu prezidenta SR o referende [online]. Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, 03.09.2014, [cit. 2014-09-04]. Dostupné online.
  19. a b c Sulík víta rozhodnutie o referende, biskupov Kiska prekvapil [online]. webnoviny.sk, 03.09.2014, [cit. 2014-09-04]. Dostupné online.
  20. Ústavný súd pre Kisku preskúma referendum o rodine [online]. Petit Press, 24.09.2014, [cit. 2014-09-24]. Dostupné online.
  21. Proti referendu o rodine sa budú striedať v hladovke [online]. Petit Press, 30.09.2014, [cit. 2014-10-03]. Dostupné online.
  22. a b c Ústavný sudca Lajos Mészáros k referendu: Nemôžem mlčať, ide o charakter štátu [online]. Perex, 03.12.2014, [cit. 2014-12-03]. Dostupné online.
  23. JANCOVÁ, Daniela. Odborník na ústavné právo: Referendum sa u nás zneužíva [online]. Petit Press, 21.01.2015, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online.
  24. Nižšie kvórum pre referendum nebude [online]. Perex, 12.12.2014, [cit. 2015-02-05]. Dostupné online.
  25. a b KOPCSAYOVÁ, Iris. Tradičná rodina neexistuje, tvrdí sociologička Filadelfiová [online]. Petit Press, 21.01.2015, [cit. 2015-02-03]. Dostupné online.
  26. a b c DEBNÁR, Ján. Tomáš Halík: V referendách vidím nebezpečný nástroj populizmu [online]. aktuality.sk, 03.02.2015, [cit. 2015-02-03]. Dostupné online.
  27. Poslanci dnes schválili novelu ústavy. Zavádza zmeny v justícii a chráni manželstvo [online]. aktuality.sk, 04.06.2014, [cit. 2015-02-03]. Dostupné online.
  28. Manželstvo [online]. Aliancia za rodinu, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online.
  29. a b c TÓDOVÁ, Monika. Aj gejovia a lesby majú deti, no je to ponižujúce. Jeden z páru je bez práv (+ videá) [online]. N Press, 02.02.2015, [cit. 2015-02-02]. Dostupné online.
  30. Adopcia [online]. Aliancia za rodinu, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online.
  31. Professor Susan Golombok [online]. University of Cambridge, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  32. KAPITÁN, Peter. Incest či mnohoženstvo? Pozrite sa, v čom nemá aliancia pravdu [online]. aktuality.sk, 03.02.2015, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online.
  33. REGNERUS, Mark. How different are the adult children of parents who have same-sex relationships? Findings from the New Family Structures Study. Social Science Research, July 2012, roč. 41, čís. 4, s. 752 – 770. Dostupné online [cit. 2015-02-08]. (anglicky)
  34. DANIŠKOVÁ, Katarína. Sú deti homosexuálnych rodičov iné? [online]. 2012-09-04, [cit. 2015-02-08]. Dostupné online.
  35. a b c d e GEHREROVÁ, Ria. Čo sa deti o sexe naozaj učia v školách? Otázky a odpovede [online]. N Press, 03.02.2015, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online.
  36. PAŽITKOVÁ, Martina. Sexuológ: Sme národ pokrytcov a potláčame prirodzené [online]. N Press, 03.02.2015, [cit. 2015-02-05]. Dostupné online.
  37. a b c KRBATOVÁ, Lucia. Ustráži RTVS prenosy z omší pred referendom? [online]. Perex, 10.12.2014, [cit. 2014-12-11]. Dostupné online.
  38. POSÚĎTE SAMI: Toto je časť kázne k referendu, ktorú RTVS neodvysielala [online]. TASR, 27.01.2015, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online.
  39. a b c KERN, Miro. RTVS zastavila omšu pre „nenávistný prejav”, cirkev nahrávku nepustí [online]. N Press, 23.01.2015, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online.
  40. NAGYOVÁ, Sabína. Bude mať nenávistná kázeň dohru na súde? [online]. Perex, 29.01.2015, [cit. 2015-01-29]. Dostupné online.
  41. Pastiersky list biskupov Slovenska k národnému referendu o ochrane rodiny dňa 7. februára 2015 [online]. Konferencia biskupov Slovenska, 01.02.2015, [cit. 2015-02-02]. Dostupné online.
  42. POLÁŠ, Martin. V kostoloch bude referendová „kampaň“, RTVS odvysiela omšu naživo [online]. Trend.sk, 30.01.2015, [cit. 2015-01-30]. Dostupné online.
  43. KERN, Miro. Odmietnutý klip Aliancie ide proti adopciám homosexuálmi [online]. Denník N, 17.01.2015, [cit. 2015-01-20]. Dostupné online.
  44. a b c PAŽITKOVÁ, Martina. Markíza aj RTVS odmietli vysielať reklamu Aliancie za rodinu [online]. Denník N, 17.01.2015, [cit. 2015-01-20]. Dostupné online.
  45. a b c KERN, Miro. Aliancia za rodinu vytiahla bilbordy, režiséra spotu taja [online]. Denník N, 19.01.2015, [cit. 2015-01-20]. Dostupné online.
  46. ŽELINSKÁ, Ida. Spot Aliancie? Spot o šlendriánskej robote sociálnych pracovníkov [online]. Denník N, 20.01.2015, [cit. 2015-01-20]. Dostupné online.
  47. a b KERN, Miro. Žembová zo spotu Aliancie: Nikde som sa nevyzliekla, nič zlé som neurobila [online]. N Press, 20.01.2015, [cit. 2015-01-20]. Dostupné online.
  48. OBŠITNÍK, Lukáš. Podarilo sa nám získať odmietnutý reklamný šot Aliancie za rodinu, pozrite si ho ako prví [online]. N Press, 17.01.2015, [cit. 2015-01-20]. Dostupné online.
  49. a b FOLENTOVÁ, Veronika. Reklamu na referendum pustí TV Lux, zaplatené za to nedostane [online]. N Press, 20.01.2015, [cit. 2015-01-20]. Dostupné online.
  50. KERN, Miro. Kampaň sa pritvrdzuje, cez dieťa útočia na homosexuálov [online]. N Press, 22.01.2015, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online.
  51. a b DUGOVIČ, Matej. Študent na protest odišiel z kostola pri čítaní pastierskeho listu k referendu [online]. N Press, 2014-02-02, [cit. 2014-02-02]. Dostupné online.
  52. Reklamu »A kde je mama?« vysiela Fun rádio. Boris Kollár to obhajuje právnym štátom [online]. Mafra Slovakia, 02.02.2015, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online.
  53. FOLENTOVÁ, Veronika. Na referendum lákajú aj bilbordy s pápežom Františkom [online]. N Press, 29.01.2015, [cit. 2015-01-29]. Dostupné online.
  54. MIKUŠOVIČ, Dušan. Prelepujú bilbordy, ktoré útočia na Alianciu za rodinu [online]. N Press, 03.02.2015, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online.
  55. MIKUŠOVIČ, Dušan a Ria Gehrerová. Neznámi podnikatelia rozvešali 100 bilbordov proti Aliancii za rodinu [online]. N Press, 02.02.2015, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online.
  56. a b KERN, Miro. Na referendum idú aj cez deti, strašia ich gejmi, rodičov volajú na pomoc [online]. N Press, 02.02.2015, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online.
  57. a b STRUHÁRIK, Filip a Miro Kern. Obecné rozhlasy pozývajú na referendum, pri Trenčíne strašili rodičov väzením [online]. N Press, 04.02.2015, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online.
  58. zriadili sme infolinku [online]. Aliancia za rodinu, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online.
  59. MIKUŠOVIČ, Dušan a Miro Kern. Letáky s falošným susedom si objednal inštitút, ktorý pracuje pre alianciu [online]. N Press, 04.02.2015, [cit. 2015-02-05]. Dostupné online.
  60. KRBATOVÁ, Lucia a Jana Trebulová. Zo záhadného suseda sa vykľulo kresťanské združenie [online]. Perex, 05.02.2015, [cit. 2015-02-05]. Dostupné online.
  61. Aliancia za rodinu ponúka za kampaňovanie výhry [online]. O mediach, 18.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online.
  62. VALČEK, Adam. U Kaliňáka riešia, či Aliancia za rodinu na webe neklamala o zbierke [online]. Trend.sk, 30.01.2015, [cit. 2015-01-30]. Dostupné online.
  63. Referendum bude vo februári, môže byť úspešné [online]. N Press, 27.11.2014, [cit. 2015-01-15]. Dostupné online.
  64. a b Macko za LGBTI komunitu: Neplánujeme plytvať financiami na nezmyselnú kampaň [online]. O mediach, 16.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online.
  65. Proti referendu [online]. Pride Dúhové Košice, 16.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online.
  66. a b c SIVÝ, Rudolf. Odporcovia referenda odmietli diskutovať s Alianciou za rodinu [online]. N Press, 25.01.2015, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online.
  67. a b c CUPRIK, Roman. S Alianciou za rodinu diskutovať nejdú: Nie sme proti tradičnej rodine [online]. Petit Press, 25.01.2015, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online.
  68. a b c LGBTI aktivisti spustili portál s postojmi proti referendu [online]. webnoviny.sk, 29.01.2015, [cit. 2015-01-29]. Dostupné online.
  69. Podľa kritikov sa referendom nič nezmení [online]. TASR, 30.01.2015, [cit. 2015-02-03]. Dostupné online.
  70. KRBATOVÁ, Lucia. Kiska uprednostnil práva jedných na úkor druhých [online]. Perex, 12.11.2014, [cit. 2014-11-13]. Dostupné online.
  71. KISKA, Andrej. Andrej Kiska biskupom pred referendom: Želám vám múdrosť [online]. Denník N, 20.01.2015, [cit. 2015-01-20]. Dostupné online.
  72. KISKA, Andrej. Prezident SR prijal predstaviteľov cirkví [online]. Kancelária prezidenta SR, 20.01.2015, [cit. 2015-01-20]. Dostupné online.
  73. Fico: Na referendum pôjdem, no otázky nie sú životne dôležité [online]. N Press, 24.01.2015, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online.
  74. Fico: Povinnosťou vlády je uľahčiť homosexuálom život [online]. Perex, 05.02.2015, [cit. 2015-02-05]. Dostupné online.
  75. Radičová: Diskusia k referendu nie je o problémoch rodiny [online]. Petit Press, 02.02.2015, [cit. 2015-02-02]. Dostupné online.
  76. KERN, Miro. Figeľ: Homosexuáli sú plnohodnotní ľudia, no ich manželstvo odmietam [online]. N Press, 16.01.2015, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online.
  77. a b c d e f g JANCOVÁ, Daniela. Referendum je problém aj pre kresťanské strany. Sieť a Obyčajní sa delia [online]. SME, 19.01.2014, [cit. 2015-02-01]. Dostupné online.
  78. NOVA odporúča zúčastniť sa referenda, Most-Híd ľudí nevyzýva [online]. Webnoviny, 26.01.2014, [cit. 2015-02-01]. Dostupné online.
  79. a b c d e f g h i Kukan, Flašíková, Sulík a Zala odmietajú referendum o rodine [online]. SME, 03.01.2015, [cit. 2015-02-01]. Dostupné online.
  80. SITA. Referendum je podľa Sulíka zbytočné, biskupi vyzvali na účasť [online]. Pravda, 18.12.2014, [cit. 2015-02-01]. Dostupné online.
  81. ANKETA: Referendum o rodine má zmysel, aj keď bolo oklieštené [online]. Postoy, 31.10.2014, [cit. 2015-02-01]. Dostupné online.
  82. a b c Väčšina parlamentných strán chce, aby ľudia išli hlasovať [online]. TASR, 30.01.2015, [cit. 2015-01-30]. Dostupné online.
  83. NOVA odporúča ísť na referendum a schladiť vášne [online]. NOVA, 24.01.2014, [cit. 2015-02-01]. Dostupné online.
  84. Richard Sulík: Na referendum nepôjdem, je to zabíjanie času [online]. Mafra Slovakia, 04.02.2015, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online.
  85. Na internete a bilbordoch bude referendová antikampaň [online]. O mediach, 21.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online.
  86. K chystanému referendu: Pôvodca rozpadu spoločnosti a rodiny je jasný, mnohí ho však nechcú pomenovať… [online]. Magnificat Slovakia, 17.12.2014, [cit. 2015-04-15]. [Aktuálne: Referendum o rodine na Slovensku bude pre Európu “chvíľou pravdy” Dostupné online.]
  87. HRDLIČKA, Jozef. Stanovisko KSS k referendu o rodine [online]. KSS, 13.01.2015, [cit. 2015-04-15]. Dostupné online.
  88. K chystanému referendu: Pôvodca rozpadu spoločnosti a rodiny je jasný, mnohí ho však nechcú pomenovať… [online]. VZDOR – strana práce, [cit. 2015-04-15]. Dostupné online.
  89. Pápež František povzbudil Slovensko k odvahe pri podpore rodiny [online]. Radio Vaticana, 22.01.2015, [cit. 2015-01-22]. Dostupné online.
  90. Pápež František sa opäť prihovoril Slovákom, aby bránili rodinu [online]. TASR, 04.02.2015, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online.
  91. a b c Evanjelici odporúčajú referendum, Židia majú iný postoj [online]. webnoviny.sk, 25.01.2015, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online.
  92. Ako budú hlasovať kňaz a bývalý rektor katolíckej univerzity? Rozdielne (anketa) [online]. N Press, 22.01.2015, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online.
  93. Kardinál Korec považuje účasť na referende za samozrejmosť [online]. Petit Press, 02.02.2015, [cit. 2015-02-02]. Dostupné online.
  94. Evanjelický cirkevný zbor Bratislava Staré mesto. Stanovisko Presbyterstva k dianiu v spoločnosti [online]. Bratislava : 2015-01-29, [cit. 2015-01-30]. Dostupné online.
  95. KRBATOVÁ, Lucia. Od referenda sa dištancuje 18 teológov [online]. 2015-02-03, [cit. 2015-02-03]. Dostupné online.
  96. Stanovisko teológov k referendu 7. 2. 2015 [online]. jetotak.sk, 2015-02-02, [cit. 2015-10-23]. Dostupné online.
  97. a b Ombudsmanka Dubovcová nepôjde na referendum, zastala sa homosexuálov [online]. Perex, 22.01.2015, [cit. 2015-01-22]. Dostupné online.
  98. KRBATOVÁ, Lucia. Sociológ Vašečka: Referendum je prvý krok k náboženskému štátu [online]. Perex, 06.02.2015, [cit. 2015-02-06]. Dostupné online.
  99. Vážení príslušníci Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky, [online]. Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky, 19.12.2014, [cit. 2014-12-28]. Dostupné online.
  100. Vážení príslušníci Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky, [online]. Ministerstva obrany SR, 19.12.2014, [cit. 2014-12-28]. Dostupné online.
  101. Stanovisko Ministerstva obrany SR k nesprávne interpretovanej výzve Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR a Ústredia EPS v OS SR a OZ SR [online]. Ministerstva obrany SR, 22.12.2014, [cit. 2014-12-28]. Dostupné online.
  102. a b c VASILKO, Tomáš. Čím viac ideme v Európe na východ a juh, tým menej homosexuáli môžu [online]. N Press, 05.02.2015, [cit. 2015-02-05]. Dostupné online.
  103. CUPRIK, Roman a Matkovská Zuzana. Podporovateľov registrovaných partnerstiev pribúda, odporcov ubúda [online]. Petit Press, 14.08.2012, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online.
  104. a b DURDOVANSKÝ, Michal. Oslovení odmietli gejov. SME, 08 2014, roč. 22, čís. 177, s. 1. ISSN 1330-440X.
  105. CUPRIK, Roman a Matkovská Zuzana. Sexuálna výchova je dôležitá, ukázal prieskum Focusu pre SME [online]. Petit Press, 30.01.2015, [cit. 2015-02-03]. Dostupné online.
  106. JANCOVÁ, Daniela. Slováci nepodporujú inakosť, homosexuálov chápu najmä ich blízki [online]. Petit Press, 30.01.2015, [cit. 2015-02-03]. Dostupné online.
  107. KOPCSAYOVÁ, Iris. Ľuďom na homosexuáloch najviac prekážajú adopcie [online]. Petit Press, 30.01.2015, [cit. 2015-02-03]. Dostupné online.
  108. KOPCSAYOVÁ, Iris. Sociológ Slosiarik: Debata o právach homosexuálov sa len začína [online]. Petit Press, 02.02.2015, [cit. 2015-02-03]. Dostupné online.
  109. Uzavření registrovaného partnerství [online]. Ministerstva vnútra ČR, 22.12.2014, [cit. 2014-12-28]. Dostupné online. (po česky)
  110. KOUKAL, Josef. Registrované partnerství v Česku je stálejší než manželství [online]. novinky.cz, 24.10.2012, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online. (po česky)
  111. Ústavný súd v Rakúsku priznal homosexuálom právo na adopciu detí [online]. Perex, 14.01.2015, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online.
  112. Súd v Rakúsku rozhodol. Zrušil zákaz adopcie detí homosexuálnymi pármi [online]. Ecopress, 14.01.2015, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online.
  113. VASILKO, Tomáš. Chorváti v referende podporili zákaz homosexuálnych sobášov [online]. Petit Press, 01.12.2013, rev. 2013-12-03, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online.
  114. Chorvatsko schválilo registrované partnerství, adopci nepovolilo [online]. Lidové noviny, 15.06.2014, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online. (po česky)
  115. Dva homosexuálne páry si povedia áno, úrady to neuznajú [online]. Perex, 03.05.2012, [cit. 2015-02-04]. Dostupné online.
  116. a b Írsko poteší homosexuálov [online]. Perex, 18.12.2014, [cit. 2015-02-05]. Dostupné online.
  117. Prvé zasadnutie Ústrednej komisie pre referendum [online]. minister vnútra, 12.01.2015, [cit. 2015-01-21]. Dostupné online.
  118. Ministerstvo vnútra zriadilo infolinku o referende [online]. webnoviny.sk, 28.01.2015, [cit. 2015-01-29]. Dostupné online.
  119. a b c Štatistický úrad posilnil ochranu voči hakerským útokom [online]. TASR, 03.02.2015, [cit. 2015-02-03]. Dostupné online.
  120. Hlasovací preukaz na referendum treba vybaviť do štvrtka [online]. Petit Press, 02.02.2015, [cit. 2015-02-03]. Dostupné online.
  121. Aj hlasovací lístok s jednou odpoveďou bol na referende platný [online]. TASR, 31.01.2015, [cit. 2015-02-03]. Dostupné online.
  122. a b c MIKUŠOVIČ, Dušan. Ako sa hlasuje a dokedy sú otvorené miestnosti? Sedem otázok o referende [online]. N Press, 06.02.2015, [cit. 2015-02-06]. Dostupné online.
  123. TÓDOVÁ, Monika. Čo urobí Aliancia s miliónom hlasov? Bude to úžasný tlak, hovorí Chromík [online]. N Press, 27.01.2015, [cit. 2015-01-27]. Dostupné online.
  124. Ústredná komisia pre referendum SR: referendum je neplatné [online]. Perex, 08.02.2015, rev. 2015-02-08, [cit. 2015-10-23]. Dostupné online.
  125. a b c Priebežné výsledky referenda za SR [online]. Štatistický úrad SR, 07.02.2015, rev. 2015-02-08, [cit. 2015-02-08]. Dostupné online.
  126. Definitívne výsledky: Odpovede na otázku 1 v obvodoch a obciach [online]. Štatistický úrad SR, 07.02.2015, rev. 2015-02-08, [cit. 2015-10-23]. Dostupné online.
  127. Definitívne výsledky: Odpovede na otázku 2 v obvodoch a obciach [online]. Štatistický úrad SR, 07.02.2015, rev. 2015-02-08, [cit. 2015-10-23]. Dostupné online.
  128. Definitívne výsledky: Odpovede na otázku 3 v obvodoch a obciach [online]. Štatistický úrad SR, 07.02.2015, rev. 2015-02-08, [cit. 2015-10-23]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]