Preskočiť na obsah

Regioselektivita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Regioselektivita označuje preferenciu tvorby chemickej väzby na jednej pozícii oproti ostatným pozíciám.[1][2] Pomocou tohto konceptu možno často určiť, ktoré miesto ovplyvní použité činidlo, napríklad ktorý protón sa odštiepi pri použití zásady na organickú molekulu alebo kde na benzénovom jadre prebehne substitúcia. Reaktivita zlúčenín s prihliadnutím na ich regioselektivitu sa niekedy označuje ako regiochémia.

Príkladom je tvorba halogénhydrínu s 2-propenylbenzénom:[3]

Regioselectivity in halohydrin formation

Produkt vľavo vzniká ako hlavný produkt, produkt vpravo ako vedľajší produkt. Keďže produkty sa netvoria v rovnakom množstve, reakcia je selektívna. Táto reakcia je regioselektívna, pretože selektívne vzniká jeden konkrétny konštitučný izomér.

Pre rôzne zlúčeniny existuje mnoho pravidiel, ktoré opisujú regioselektivitu rôznych reakcií pri konkrétnych podmienkach, pričom mnohé z nich sú pomenované po ich objaviteľoch. Jednými z prvých, ktoré študenti organickej chémie uvidia počas štúdia, je Markovnikovovo pravidlo, ktoré hovorí o adícii protických kyselín na alkény,[4] a Fürstovo-Plattnerovo pravidlo, ktoré hovorí o adícii nukleofilov na deriváty cyklohexénu, hlavne epoxidy.[5] Regioselektivita reakcií, u ktorých dochádza k uzavretiu kruhu, sa riadi Baldwinovým pravidlom. Ak existujú dve alebo viac orientácii, ktoré môžu počas tejto reakcie vzniknúť, jedna z nich je dominantá (napríklad Markovnikovská/ani-Markovnikovská adícia na dvojitú väzbu). Regioselektivita sa takisto aplikuje u reakcií ako je adícia na pí ligandy.[6]

K selektivite dochádza i u reakcií karbénovej inzercie, napríklad u Baeyerovej-Villigerovej reakcie. Počas tejto reakcie sa kyslík regioselektívne vmedzerí vedľa blízkej karbonylovej skupiny. U ketónov dochádza k vmedzereniu smerom k viac substituovanému atómu uhlíka (teda podľa Markovnikovovho pravidla). Napríklad pre acetofenóny sa kyslík vmedzerí preferenčne medzi karbonylový uhlík a aromatický kruh, čím vzniká acetylový aromatický ester namiesto metylbenzoátu.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ MARCH, Jerry. Advanced organic chemistry: reactions, mechanisms, and structure. New York : Wiley, 1985. (3. ed.) ISBN 978-0-471-85472-2.
  2. ↑ Ch 6 : Regio- and Stereoselectivity [online]. www.chem.ucalgary.ca, [cit. 2025-09-20]. Dostupné online.
  3. ↑ Regioselectivity in Organic Synthesis: Preparation of the Bromohydrin of alpha-Methylstyrene Brad Andersh, Kathryn N. Kilby, Meghan E. Turnis, and Drew L. Murphy 102 Journal of Chemical Education • Vol. 85 No. 1 January 2008
  4. ↑ W. Markownikoff (1870). "Ueber die Abhängigkeit der verschiedenen Vertretbarkeit des Radicalwasserstoffs in den isomeren Buttersäuren". Annalen der Pharmacie 153 (1): 228–259.
  5. ↑ Fürst, A.; Plattner, P. A. Helv. Chim. Acta 1949, 32, 275
  6. ↑ Nucleophilic Addition to Organotransition Metal Cations Containing Unsaturated Hydrocarbon Ligands: A Survey and Interpretation. Tetrahedron, 1978, s. 3047–3077. DOI: 10.1016/0040-4020(78)87001-X.
  7. ↑ Variation of carbon-14 isotope effect with substituent and the mechanism of the m-chloroperbenzoic acid oxidation of laeled para-substituted acetophenones. Journal of the American Chemical Society, 1970, s. 2580–2581. DOI: 10.1021/ja00711a079.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Regioselectivity na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Regioselektivita&oldid=8093062“