Regresia (psychológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Regresia je v psychológii únik z napätej situácie pri nedosahovaní cieľa alebo neuspokojovaní potreby k vývojovo neprimeranému, primitívnemu správaniu, alebo únik do minulosti, k spomienkam. Niektorí jedninci podľahnú regresii pod vplyvom veľkého stresu, alebo depresie, iní majú sklon k regresii z dôvodu veľkého nátlaku pod ktorým sa nachádzajú v poslednej dobe.

Regresia je teda ústup osobnosti do nižších vývojových štádií, kedy ešte na človeka nepôsobilo toľko ťaživých situácií. Je nižšou formou integrácie správania, nie však v zmysle predchádzajúcich štádií vývoja osobnosti. Jej mechanizmus totiž nechápeme ako fylogenetický návrat k starším vývojovým formám správania. Napr. pri veľkom napätí sa môžeme stať hypermobilní, ba až zúriví ako malé dieťa. Regresia je návrat na predchádzajúcu etapu vývoja, napr. lezenie po štyroch pri hneve u dieťaťa, ktoré dokáže chodiť, plač u dospelého a i.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.