Rekognícia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rekognícia

Rekognícia je osobitná kriminalisticko-taktická metóda. Jej podstata spočíva v tom, že určitá osoba znovupoznáva a tým stotožňuje alebo diferencuje určitú osobu, zviera, alebo vec, ktorú pred tým sama bezprostredne vnímala v súvislosti s udalosťou trestného činu.[1] Je upravená v § 126 Trestného poriadku.[2]

Znovupoznávaná môže byť živá aj mŕtva osoba. Pri rekognícii živých osôb sa spravidla k vykonaniu úkonu priberajú ďalšie osoby. Počet pribratých osôb závisí od konkrétnej vyšetrovanej udalosti, v praxi najčastejšie 6 osôb. V prípade rekognície mŕtvol sa ďalšie mŕtvoly nepriberajú. Znovupoznávané môžu byť takisto hnuteľné (napr. zbrane) ako aj nehnuteľné veci.[3]

Druhy rekognície[upraviť | upraviť zdroj]

  • podľa pôvodnosti objektov
  1. Rekognícia objektov in natura
  2. Rekognícia podľa ich modelov (predovšetkým fotografií)
  • podľa identifikačných súvislostí
  1. podľa anatomicko- morfologických znakov
  2. podľa funkčno-pohybových znakov
  3. podľa vonkajších znakov u vecí

Podľa druhu objektu rekognície

  1. rekognícia osoby (živej, mŕtvej)
  2. rekognícia vecí ( hnuteľnej, nehnuteľnej)
  3. rekognícia zvierat (živých, mŕtvych)

Rekognícia podľa spôsobu vizuálneho kontaktu medzi objektom a subjektom rekognície:

  1. otvorenú/ neskrytú
  2. skrytú ( subjekt pozoruje objekt cez jednovetné zrkadlo)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Romža, S.: Kriminalistika. Košice: Právnická fakulta UPJŠ, 1993. Str. 132
  2. https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20160101#paragraf-126
  3. Šimovček, I.: Kriminalistika. Plzeň: Aleš Čeněk, 2011. str. 279

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Romža, S.: Kriminalistika. Košice: Právnická fakulta UPJŠ, 1993. Str. 132 – 139. ISBN 80-7097-247-5
  • Šimovček, I.: Kriminalistika. Plzeň: Aleš Čeněk, 2011. Str. 276 – 282. ISBN 978-80-7380-343-8