Rekognícia
Rekognícia je osobitná kriminalisticko-taktická metóda. Jej podstata spočíva v tom, že určitá osoba znovupoznáva a tým stotožňuje alebo diferencuje určitú osobu, zviera, alebo vec, ktorú pred tým sama bezprostredne vnímala v súvislosti s udalosťou trestného činu.[1] Je upravená v § 126 Trestného poriadku.[2]
Znovupoznávaná môže byť živá aj mŕtva osoba. Pri rekognícii živých osôb sa spravidla k vykonaniu úkonu priberajú ďalšie osoby. Počet pribratých osôb závisí od konkrétnej vyšetrovanej udalosti, v praxi najčastejšie 6 osôb. V prípade rekognície mŕtvol sa ďalšie mŕtvoly nepriberajú. Znovupoznávané môžu byť takisto hnuteľné (napr. zbrane) ako aj nehnuteľné veci.[3]
Druhy rekognície[upraviť | upraviť zdroj]
- podľa pôvodnosti objektov
- Rekognícia objektov in natura
- Rekognícia podľa ich modelov (predovšetkým fotografií)
- podľa identifikačných súvislostí
- podľa anatomicko- morfologických znakov
- podľa funkčno-pohybových znakov
- podľa vonkajších znakov u vecí
Podľa druhu objektu rekognície
- rekognícia osoby (živej, mŕtvej)
- rekognícia vecí ( hnuteľnej, nehnuteľnej)
- rekognícia zvierat (živých, mŕtvych)
Rekognícia podľa spôsobu vizuálneho kontaktu medzi objektom a subjektom rekognície:
- otvorenú/ neskrytú
- skrytú ( subjekt pozoruje objekt cez jednovetné zrkadlo)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Romža, S.: Kriminalistika. Košice: Právnická fakulta UPJŠ, 1993. Str. 132
- ↑ https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20160101#paragraf-126
- ↑ Šimovček, I.: Kriminalistika. Plzeň: Aleš Čeněk, 2011. str. 279
Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- Romža, S.: Kriminalistika. Košice: Právnická fakulta UPJŠ, 1993. Str. 132 – 139. ISBN 80-7097-247-5
- Šimovček, I.: Kriminalistika. Plzeň: Aleš Čeněk, 2011. Str. 276 – 282. ISBN 978-80-7380-343-8