Rekombináza
Rekombináza je enzým, ktorý má kruciálny význam v konzervatívnej miestne špecifickej rekombinácii, pretože umožňuje špecifické vystrihnutie a špecifické prilepenie mobilného genetického elementu v priebehu konzervatívnej miestne špecifickej rekombinácie.[1] Rekombináza je užitočný nástroj pre bunkových biológov a vývinových biológov, pretože umožňuje študovať priestorovú (tkanivovo špecifickú) a časovú (v rôznych fázach vývinu) reguláciu génov a ich význam.[1]
Do organizmu červov, drozofíl, myší sa dá vpraviť gén pre rekombinázu a dizajnovaná cieľová molekula DNA, ktorá bude touto rekombinázou rozpoznávaná. Gén kódujúci rekombinázu je vo vhodnom čase aktivovaný, čím sa vyexprimuje rekombináza, ktorá v danej bunke vyvolá konzervatívnu miestne špecifickú rekombináciu rozpoznávaného génu,[1] ktorý sa týmto najčastejšie poruší.
Technika využívajúca rekombinázu sa využíva aj na štúdium vývoja myší a to tak, že sa do buniek zárodočnej línie vložia dve molekuly DNA:
- jedna bude niesť gén pre rekombinázu (napr. Cre rekombinázu z bakteriofága P1), ktorý bude pod kontrolou promótora, ktorý je tkanivovo špecifický a vyvoláva expresiu rekombinázového génu, zatiaľčo iné promotory v iných tkanivách túto expresiu nevyvolajú,[1]
- druhá bude niesť gén záujmu, ktorý bude obklopený DNA sekvenciami, ktoré bude rozpoznávať rekombináza: napr. LoxP sekvencie. Rekombináza vyvolá konzervatívnu miestne špecifickú rekombináciu a daný gén sa tým poškodí, čím sa zistí jeho úloha v tkanive, v ktorom došlo ku aktivácii génu pre rekombinázu.[1]
Je známe veľké množstvo tkanivovo špecifických promótorov, pričom mnohé z nich sú aktívne iba v určitom krátkom časovom úseku vývinu organizmu, preto je možné touto technikou skúmať aj význam génov vo vývine v danom tkanive.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 ALBERTS, Bruce. Molecular biology of the cell. New York, NY : [s.n.], 2015. (Sixth edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-8153-4432-2.