Rektascenzia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Rektascenzia (RA; značka α – grécke písmeno alfa) (z lat. rectus = priamy + ascensio = vzostup) je astronomický výraz pre jednu alebo dve súradnice bodu na oblohe pri použití rovníkovej sústavy súradníc. Ďalšou súradnicou je sklon (deklinácia).

RA je porovnateľná so zemepisnou dĺžkou. Meria sa od nulového bodu, známeho ako jarný bod (bod jarnej rovnodennosti) v kladnom smere.

RA sa meria v hodinách, minútach a sekundách, zriedkavejšie v stupňoch, minútach a sekundách. Je úzko spojená s hviezdnym časom, je tak jednotkou času, ako aj uhlovou jednotkou. Jedna hodina rektascenzie je totožná s 15 uhlovými stupňami, jedna minúta rektascenzie je totožná s 15 uhlovým minútami a jedna sekunda rektascenzie je totožná s 15 uhlovými sekundami.

Alternatívnou mierou, ktorá sa používa v navigácii, je hviezdny hodinový uhol (po angl. Sidereal Hour Angle). Hlavný rozdiel je v tom, že rektascenzia sa meria smerom na východ, zatiaľ čo hviezdny hodinový uhol smerom na západ.

Rektascenziu možno použiť na určenie polohy hviezdy a tiež na určenie, ako dlho bude trvať, kým hviezda dosiahne určitý bod na oblohe. Napríklad, ak je hviezda s RA = 01:30:00 na našom poludníku, bude hviezda s RA = 20:00:00 na tomto poludníku o 18,5 hviezdnych hodín neskôr.